Denník N

Podpora zo strany štátu pre nás neexistuje

Ako výnimočný stav počas pandémie ovplyvnil životy ľudí pracujúcich v sexbiznise.

Pandémia ochorenia COVID-19 mimoriadne tvrdo zasiahla ľudí pracujúcich v sexbiznise po celom svete, vlády však neprijali opatrenia, ktoré by ich dostatočne chránili.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudí pracujúcich v sexbiznise sme sa rozprávali s Kate McGrew, umelkyňou, aktivistkou a pracovníčkou v sexbiznise žijúcou v Írsku. Hovorili sme aj o tom, ako ovplyvnilo obmedzenie pohybu počas pandémie prácu v sexbiznise. Kate riadi organizáciu SWAI (Sex Workers Alliance Ireland), ktorá založila fond na podporu pracovníčok a pracovníkov v sexbiznise počas pandémie. Je tiež spoluzakladateľkou Medzinárodného výboru pre práva ľudí pracujúcich v sexbiznise v Európe (ICRSE).

Akú právnu úpravu sexbiznisu má Írsko?

Od roku 2017 v Írsku platí zákon, ktorý kriminalizuje kupovanie si sexuálnych služieb. Právna úprava, ktorá uprednostňuje kriminalizáciu ľudí, ktorí si sexuálne služby kupujú (pred postihovaním ľudí, ktorí sexuálne služby ponúkajú), sa nazýva aj „severským modelom“. V Írsku však existujú ďalšie zákony, ktoré vystavujú ľudí pracujúcich v sexbiznise rizikám; protizákonné napríklad je, ak pracujú vo dvojiciach alebo v skupinách.

Čomu všetkému musia čeliť počas pandémie ľudia pracujúci v sexbiznise v Írsku?

Opatrenia zamerané na obmedzenie pohybu a fyzického kontaktu nám znemožnili poskytovať sexuálne služby osobne. To znamená, že mnohí ľudia pracujúci v sexbiznise zostali bez príjmu. Väčšina z nás je vylúčená zo štátneho systému sociálneho zabezpečenia, čo znamená, že mnohí a mnohé z nás nemajú možnosť čerpať podporu ani z núdzového sociálneho fondu, ktorý írska vláda zriadila na pomoc fyzickým osobám, aby dokázali prekonať následky koronakrízy.

Pre nás tu záchranná sociálna sieť neexistuje. Štát nespravil nič, čo by nám pomohlo pokryť náklady na zabezpečenie našich základných potrieb, vďaka čomu by sme sa mohli postarať o svoje rodiny alebo zaplatiť nájom. Úrady oznámili, že podpora z núdzového fondu bude prístupná aj pre ľudí pracujúcich v neformálnom hospodárstve, vrátane osôb bez oprávnenia na pobyt v krajine. Pri našich rozhovoroch v rámci združenia SWAI sa však ukázalo, že ľudia pracujúci v sexbiznise, ktorí sa pokúsili túto podporu čerpať, narazili na viaceré prekážky.

S akými prekážkami sa ľudia pracujúci v sexbiznise stretávajú?

Ak chcete získať podporu z núdzového sociálneho fondu, musíte byť registrovaná samostatne zárobkovo činná osoba, alebo mať pridelené aspoň číslo sociálneho poistenia, čo okamžite vylučuje mnohých ľudí pracujúcich v sexbiznise.

Niektorým bola podpora z núdzového fondu najskôr priznaná, ale neskôr im oznámili, že ju musia vrátiť, pretože neplatili dane. Ďalší boli požiadaní, aby preukázali svoj ušlý príjem, no ľudia pracujúci v sexbiznise väčšinou nechcú odhaliť skutočnosť, že ich živí sexbiznis, či už kvôli stigmatizácii, alebo kvôli obavám z trestnoprávnych následkov. Tie by v mnohých prípadoch mohli ohroziť aj ich možnosť zotrvať v krajine.

Aké dôsledky môže mať priznanie práce v sexbiznise na práva prisťahovalcov a prisťahovalkýň?

Mnoho ľudí, ktorí v sexbiznise v Írsku pracujú, sú prisťahovalci a prisťahovalkyne bez legalizovaného pobytu. Vláda oznámila, že v záujme toho, aby umožnila prístup k podpore z núdzového sociálneho fondu naozaj všetkým ľuďom v núdzi, vytvorila „firewall“ medzi dohľadom nad dodržiavaním imigračných zákonov a poskytovaním sociálnej podpory. Dozvedeli sme sa však o prípadoch, v ktorých takýto „firewall“ nefungoval.

Ľudia pracujúci v sexbiznise, ktorí nemajú v Írsku povolenie na pobyt, sa teraz obávajú o to viac a snažia sa pútať čo najmenej pozornosti. A to aj vtedy, keď potrebujú vyhľadať zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc.

Stigmatizácia a obťažovanie sú obrovskými problémami, ktorým musia ľudia pracujúci v sexbiznise čeliť – a kvôli pandémii COVID-19 sú vystavení hodnotiacim posudkom ešte väčšmi ako kedykoľvek predtým.

Môžu ľudia pracujúci v sexbiznise pracovať cez internet?

Mnoho ľudí pracujúcich v sexbiznise nemá možnosť presunúť svoju zárobkovú činnosť do online prostredia. Muži a ženy, ktoré za bežných okolností pracujú v pouličnom sexbiznise, na prácu cez internet často nemajú technické vybavenie, prípadne bývajú s ďalšími ľuďmi a na takýto druh práce im chýba súkromie. Iné a iných od práce cez internet odrádzajú obavy z toho, že by si niekto zhotovil ich fotografie alebo videá, ktoré by sa mohli ďalej šíriť.

Mnohé pracovníčky v sexbiznise sú kvôli zložitej finančnej situácii nútené podstupovať rôzne riziká. Niektoré z nich sa museli vrátiť k bývalým partnerom s násilníckymi sklonmi, pretože samy si neboli schopné platiť nájomné a hrozilo im vysťahovanie.

Iné sú nútené hľadať spôsoby ako pracovať, aj keď to pre ne – a nielen pre ne – nie je bezpečné. Okrem existenčných dôvodov často čelia silnému tlaku zo strany klientov, ktorí ich nútia pracovať aj počas pandémie, ak nechcú prísť o zárobok po jej skončení.

Aké riešenia navrhujú ľudia pracujúci v sexbiznise, aby sa ich situácia – či už počas, alebo po pandémii – zlepšila?

V prvom rade potrebujeme reálny prístup k sociálnej pomoci, ktorá nám pomôže pokryť nevyhnutné životné náklady, aby nik nebol nútený pracovať počas obdobia, keď to nie je bezpečné.

Situácia, ktorej aktuálne čelíme, však poukázala na zaujímavú skutočnosť – ani globálnej pandémii sa nepodarilo zastaviť dopyt po sexuálnych službách. Dúfam, že si aj vďaka tejto situácii ľudia uvedomia, aké nebezpečenstvo pre nás predstavuje kriminalizácia akéhokoľvek aspektu práce v sexbiznise, ako aj to, koľko rizík musíme podstupovať, aby sme prežili.

Musíme sa teda zamerať na to, ako by sa dalo lepšie chrániť ľudí pracujúcich v sexbiznise, počnúc zrušením oddielu zákona o sexuálnych trestných činoch z roku 2017, ktorý zaviedol kriminalizáciu kúpy sexuálnych služieb a zvýšené pokuty pre ľudí pracujúcich vo dvojiciach alebo skupinách. Platí pritom, že čím viac sa bude o ľuďoch pracujúcich v sexbiznise hovoriť, tým ľahšie sa bude dať pracovať na potláčaní dezinformácii a škodlivých stereotypov, ktoré sa o nás šíria.

Vo všeobecnosti by úrady pre ľudí, ktorí pracujú na okraji spoločnosti a skončia v sexbiznise, mali zabezpečiť vhodnú alternatívu práce. Musia však rátať aj s možnosťou, že niektorí ľudia uprednostnia prácu v sexbiznise pred inou prácou, ako aj s možnosťou, že pre niektorých ľudí je poskytovanie sexuálnych služieb, vzhľadom na ich osobnú situáciu, jedinou možnosťou, ako si zarobiť na živobytie.

Priniesla táto pandémia aj niečo pozitívne?

Odozva na vytvorenie fondu SWAI, určeného na podporu ľudí pracujúcich v sexbiznise, bola neuveriteľná. Do verejnej zbierky sa zapojilo úžasné množstvo ľudí vrátane samotných pracovníčok a pracovníkov v sexbiznise. Prejavila sa medzi nami ozajstná solidarita. Nedávno som spolu s ďalšími komičkami z radov pracovníčok v sexbiznise vystúpila na jednom z virtuálnych podujatí spojených s finančnou zbierkou do nášho fondu. Bolo to veľmi milé a plánujeme v takýchto aktivitách pokračovať.

Táto pandémia nám však dáva aj príležitosť upozorniť na niektoré problémy, o ktorých som hovorila. Ľudia musia pochopiť, že naším prostriedkom na prežitie je práca. Netvrdíme, že sa to všetkým musí páčiť, no pre mnohých ľudí je sexbiznis záchranným lanom – tak poďme pracovať na tom, ako ho spraviť čo najbezpečnejším.

Musíme tiež zabezpečiť, aby v sexbiznise nekončili ľudia, ktorí v ňom nikdy pracovať nechceli, a to tým, že sa zameriame na odstraňovanie štrukturálnych nerovností v spoločnosti a poskytneme týmto ľuďom vhodné alternatívy na získanie príjmu. Zároveň sa však musíme postarať o to, aby ľudia, ktorí sexuálne služby poskytujú, mohli pracovať čo najbezpečnejším spôsobom, a aby sme ich dokázali chrániť pred vykorisťovaním.

Zistite viac

Združenie SWAI poskytuje podporu, informácie a odporúčania ľuďom pracujúcim v sexbiznise v Írsku v oblasti ochrany ich práv, prístupu k zdravotnej starostlivosti a imigračného práva, a reaguje na výzvy a stigmatizáciu, ktorým sú ľudia pracujúci v sexbiznise často vystavení – a to bez akéhokoľvek odsúdenia a predsudkov.

Medzinárodný výbor ICRSE združuje organizácie, ktoré vedú ľudia pracujúci v sexbiznise a ich spojenci a spojenkyne v rámci celej Európy a strednej Ázie. Členské organizácie ICRSE monitorujú dôsledky pandémie COVID-19 na ľudí pracujúcich v sexbiznise a vyzývajú štáty, aby dodržiavali svoje záväzky v oblasti ochrany ľudských práv a prizvali ľudí pracujúcich v sexbiznise participovať na tvorbe opatrení zameraných na podporu a ochranu ľudí počas pandémie i počas postupného uvoľňovania výnimočného stavu.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako organizácie venujúce sa ochrane práv ľudí pracujúcich v sexbiznise po celom svete reagujú na pandémiu COVID-19, pozrite si web globálnej siete sexbiznisových projektov.

 

Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na FacebookuInstagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej prácipetíciách.

Prečítajte si tiež o tom, prečo klimatická kríza zasahuje ženy viac ako mužov alebo o ľudskoprávnych úspechoch minulého roka, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť vďaka silnej medzinárodnej podpore od ľudí, ako ste vy. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.