Denník N

Nie každé násilie na inej rase je rasovo motivované. (z pohľadu trestného práva)

Otázka rasového motívu pri Trestnej činnosti si vyžaduje hlbšie dokazovanie. V očiach médií a emotívnych ľudí však tento aspekt bohužiaľ zlyháva a vyvstávajú z toho mnohé riziká.

Pre úvod považujem za nevyhnutné uviesť fakt, že nezastávam názory krajnej pravice, ani iných, na podobných myšlienkach založených ideológií. Tento článok má poukázať na zaujatosť populácie a médií v prospech ich vlastného naratívu, napriek kľúčovému nedostatku dôkazov na podporu ich tvrdení.

Po zhliadnutí videa smrti Georga Floyda a mnohých ďalších osôb, ktoré policajti brutálne zavraždili, vieme s istotou tvrdiť, že problém s políciou tu je. Ako pri každom fakte, interpretácia nie je tak jednoducho overiteľná a vyvrátiteľná, a práve preto tak zraniteľná voči nebezpečným polopravdám a záverom bez dôkazov (ako to robia Zem a Vek, alebo iné konšpiračné médiá).

Rasový motív?

Rasový motív spáchania skutku si vyžaduje, aby páchateľ takéhoto skutku spáchal trestný čin z dôvodu, že osoba obete spĺňa určité rasové/etnické/náboženské kritériá, na základe ktorých bola útočníkom zvolená ako obeť. Konkrétnejšie ho nachádzame vyjadrený ako súčasť trestného zákona takto:  ‚z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie‘ (z ustanovení o osobitnom motíve Trestného činu §140 TZ). Táto trestná činnosť si vyžaduje dokázaný úmysel vo vzťahu k výberu obete. Samotný fakt, že išlo o osobu daného kritéria nestačí. Ako príklad treba uviesť vymyslenú situáciu v bare, kde sa dvaja chlapci pobijú po 5 pivách pre nejaký absurdný dôvod a jeden z nich je študent z južnej ameriky,  teda je tmavší (nedostatočný dôkaz rasového motívu). Ako iný príklad môžeme uviesť situáciu, kde sa v známom bare, kde sa stretávajú fašisticky zmýšľajúci ľudia stretnú chlapci, ktorí idú ‚na cigánov‘ (jasný rasový motív). 

V čase písania článku však neexistujú presvedčivé dôkazy o rasovom motíve páchateľa. 

Problém, ktorý tu existuje je existencia policajtov, ktorí si potrebujú dokazovať svoju moc. Veľmi dobre to vidno na príklade videa o Danielovi Shaverovi z roku 2017, ktorého zavraždili preto, lebo mu policajt prikázal sa plaziť, ale so zdvihnutými rukami (https://www.nytimes.com/2017/12/09/us/police-shooting-video-arizona.html), čo nie je objektívne, ako vo videu vidno, možné. Tieto typy nebezpečných ľudí sa s cieľom mať prístup k moci hlásia do Policajných Zborov a ostatným policajtom robia hanbu a vystavujú ich riziku niekedy aj násilia, ako vidíme na videu, ktoré známe svetové denníky strihli tak, aby nebolo vidno, že policajta napadla táto osoba tehlou po hlave počas rabovania a protestov (zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=v2Us0aUTQZI – po úprave denníkmi sa použilo ako policajný zásah bez dôvodu)

Je teda na mieste ponechať naše úvahy o motíve trestného činu na vyšetrenie príslušných orgánov. Nie je na mieste rabovať, lúpiť, napádať, vraždiť nevinných ľudí v uliciach tak, ako to teraz robia ‚smútiace davy‘ v USA. Neexistuje dôvod, ktorý by ospravedlňoval rabovanie stánkov, ktorých vlastníkom môže byť tvoj príbuzný, kamarát, spolužiak, alebo aj len nevinný otec dvoch detí, ktorý sa snaží si zarobiť na živobytie.

Spoločenský hnev je spúšťačom najväčších masových zločinov v svetovej histórii, ako napríklad komunizmus, fašizmus, nacizmus a iné vražedné ideológie, ktorých tvorcovia sa dostali k moci cez nahnevané davy práve jednoduchou manipuláciou naratívov ako vidíme teraz.

 

Teraz najčítanejšie

Samuel Eduard Černík

Som študent Právnickej Fakulty UPJŠ Mgr. stupeň štúdia v poslednom ročníku. Zaujímajú ma v princípe všetky vedy s humánnym prvkom (právo, ekonomika, sociológia, psychológia, filozofia atď.) Politicky je ma možné zaradiť k libertariánskej strednej pravici.