Denník N

Lokálna „zelená“ energetika na budovách a v doprave je dobrým riešením pre Slovensko

Využitie plánovaných zdrojov EÚ na obnovu po „koronakríze“ na rozvoj lokálnej zelenej energetiky pri renovácii domov a budov, ako aj pri elektrifikácii dopravy, je zmysluplným a užitočným aj pre našich vnukov, ktorí budú naše dlhy splácať.

Pripravovaný rozsiahly plán obnovy a podpory členských krajín EÚ, ktorý má nám všetkým pomôcť čo najviac eliminovať negatívne dopady pandémie koronavírusu Covid-19 na naše ekonomiky a životnú úroveň, je naozaj unikátnou šancou pre radikálny pokrok Slovenska. Je to jedinečná príležitosť, ako „systémovo naformátovať“ celú našu krajinu a spoločnosť na výzvy tohto storočia. To nie je len o tom, hoci sú to minimálne v strednodobom horizonte veľmi citlivé veci, či zachránime povedzme košické a oravské hute, alebo dostaviame naše hlavné diaľničné ťahy.

Pre záchranu nášho hutníctva urobíme najviac, ak sa v rámci európskeho programu pomoci schváli tzv.zelené alebo uhlíkové clo. To je presne ten moment, keď hlboká kríza môže napomôcť preklenúť doteraz nezmieriteľné rozpory medzi členskými krajinami, alebo politicko-spoločenskými skupinami a nájsť rozumný a funkčný model spoločného financovania podporných programov. Súčasne to napomôže plneniu nepochybne dôležitých ekologických cieľov tak, aby sme pritom vytvorili rovnaké podmienky aj pre našich vonkajších partnerov a konkurentov, čím ochránime našu domácu produkciu pred nekalou konkurenciou. „Zelené clo“ na dovoz tovarov, ktoré v krajinách mimo EÚ nie sú zaťažené takými ekologickými poplatkami ako naša produkcia vo vnútri EÚ je nepochybne takýmto pozitívnym a nevyhnutným krokom.

Podmienka, aby konkrétne implementačné programy v jednotlivých krajinách EÚ spĺňali ekologické priority je správna. Na Slovensku musíme prestať s neustálym poukazovaním na mnohé, aj keď len dočasné slabiny „zelených riešení“, ale poďme hľadať riešenia, ktoré sú dobre uplatniteľné aj v našich podmienkach. Je jasné, že ak sa naozaj podarí dostavať a bezpečne uviesť do prevádzky dva nové jadrové bloky v Mochovciach, tak budeme mať nielen veľmi značný prebytok elektrickej energie bez emisií, ale tá bude vyžadovať aj stabilné zaťaženie siete. V takejto situácii zavádzanie nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na báze slnečnej a veternej energie je úloha takmer neriešiteľná.

Keďže bude hlavným problém zabezpečenie stability rozvodnej siete, potom musíme sa s touto úlohou vysporiadať. Praktickým, na základe našich terajších znalostí technicky dostupným, ako aj ekonomicko-enviromentálne udržateľným riešením  je inštalácia OZE na mieste spotreby. Inak povedané, podporme inštaláciu fotovoltických panelov spolu s batériami a inteligentnou reguláciou v našich domoch a budovách. Bude to ideálne využitie aj pre batérie, ktoré sa majú na Slovensku produkovať, keďže ich silnou stránkou má byť práve ich flexibilita. Nemusíme vymýšľať bicykel, program obnovy budov (zatepľovania) sa nám veľmi osvedčil. Na základe podobných mechanizmov podporme v zateplených domoch, panelákoch či verejných budovách komplexné využitie OZE tak, aby slúžili nielen na spotrebu v samotných budovách (vrátane klimatizácie či vykurovania), ale povedzme aj pri podpore elektromobility, či lokálnych energetických sietí. Mnohé samosprávy, či spoločenstvá vlastníkov bytov, sú určite už pripravení a ostatní sa rýchlo pridajú, ak uvidia prvé pozitívne príklady. Presne ako tomu bolo pred rokmi pri začiatkoch zatepľovania. A v ňom, samozrejme, musíme tiež pokračovať.

Takýto rozsiahly program môže zahrnúť celé Slovensko a bude aj sociálne-spoločensky spravodlivý a teda aj pozitívne vnímaný. Nebudujme už veľké solárne či veterné parky, ktoré sú zdrojom korupcie a problémov so stabilitou siete, ale poďme na takéto, na prvý pohľad malé lokálne riešenia, ktoré však v sumáre nám dajú veľké čísla a hlavne aj praktické a udržateľné výsledky a prevádzku.

Podobné riešenia môžeme uplatniť aj v doprave. Nepochybne potrebujeme pomerne rýchlo rozšíriť sieť nabíjacích staníc pre elektromobilitu. Oprávnené výhrady varujú, že môžu neúmerne zaťažovať sieť. Tak poďme ich riešiť komplexne spolu s lokálnymi zdrojmi OZE a ich reguláciou, čím výrazne eliminujeme tieto riziká. Navyše to bude naozaj „zelená“ elektrina. Takýto rozsiahly projekt nie je možno primárne ani tak úlohou pre energetikov, ako pre „dopravákov“. V koridoroch našich hlavných cestných ale aj železničných ťahov určite nájdeme dostatok lokalít, kde sa takéto inštalácie môžu za čo najvýhodnejších podmienok realizovať s pozitívnym efektom nielen na elektrifikáciu dopravy, ale opäť aj na lokálnu energetickú sieť. Takéto projekty si budú vyžadovať komplexný nadrezortný prístup ale aj značné finančné zdroje, ktoré sa nám práve núkajú. Ich realizácia vytvorí aj nemálo lokálnych dlhodobých pracovných miest spojených s ich údržbou či ďalším rozvojom. Nehovoriac o tom, že to zase povzbudí produkciu elektromobilov vo fabrikách na našom území.

Lokálna energetika, vrátane v nedávnej dobe tak zatracovanej biomasy v systémoch centrálneho vykurovania, môže byť pri systémovom ekonomicko-enviromentálnom prístupe jedným z dôležitých projektových okruhov, kde môžeme naozaj zmysluplne využiť zdroje na obnovu. Pre celú našu krajinu a jej obyvateľov by takýto prístup bol nepochybne úspešným príbehom, z ktorého by ťažili aj naši vnuci, ktorí naše dnešné dlhy budú musieť po nás splácať.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.