Denník N

Zachráňme ekonomiku, nie štatistiky

Rýchlo, veľa a bezpodmienečne! To sú hlavné heslá aktuálnych protikrízových krokov. Ako by sme zabudli, že chceme zachrániť blahobyt, nie štatistiky rastu HDP.

HDP môže zvýšiť zemetrasenie, 70 metrov vysoký pamätník európskej integrácie, prázdny developerský projekt v Španielsku, pád lietadla, platenie za sex prostitútke či pomýlený odhad štátneho úradníka, ktorý ho zostavuje. HDP naopak môže v krátkodobom horizonte znížiť obmedzenie plytvania politikmi a vyhodenie neschopných štátnych úradníkov, investície do medzispotreby, obed a sex doma.

Keď vám najobľúbenejší ukazovateľ blahobytu môže významne zvýšiť prírodná katastrofa alebo prípravy a masívne zbrojenie v očakávaní útoku Marťanov, mali by sme byť opatrní a skeptickí k argumentom pre hospodárske politiky, v ktorých hrá centrálnu úlohu jeho maximalizácia. Rovnako ako pri bunkách, ktoré môžu byť rakovinotvorné, ani pri HDP nie je každý rast automaticky dobrým rastom.

Makroekonómovia ignorujú rozdielnu kvalitu eur z hľadiska schopnosti generovať dlhodobý ekonomický rast a prosperitu spoločnosti. To je chyba. Nie každé euro HDP má rovnaký potenciál zvýšiť blahobyt spoločnosti v budúcnosti, nie každé euro v HDP vystimulované fiškálnou alebo monetárnou politikou si je rovné. Dnešné dobré čísla, ktorými sa môžu pochváliť politici na tlačovke, zaplatíme zajtra nižším rastom a spotrebou.

Snahou hospodárskej politiky by nemalo byť dosiahnutie vysokého ročného rastu HDP, ale maximalizácia bohatstva spoločnosti v dlhodobom horizonte počítanom v dekádach. Politici, ktorí sa usilujú o krátkodobý rast za cenu nerozumných opatrení, sú v pozícii firmy, ktorá sa sústreďuje na vysoký obrat v danom roku namiesto na dlhodobý zisk.

Ešte nezodpovednejšie je, keď štát zvyšuje HDP plytvaním na dlh. Vyvolanie takéhoto pseudorastu je pre politikov veľmi lákavé, keďže naň nie je nutné zvyšovať dane, a zároveň sú jeho negatívne efekty odložené do budúcnosti, teda s vysokou pravdepodobnosťou do volebného obdobia niekoho iného. Oneskorená spätná väzba medzi takýmito nezodpovednými politikami a ich negatívnymi efektmi zabraňuje aspoň minimálnemu učeniu sa voličov na vlastných chybách.

Kvalitu eur hospodárskeho rastu v súkromnom sektore zabezpečuje skutočnosť, že podmienkou na jeho vznik je vytvorená pridaná hodnota. To znamená, že na to, aby rast existoval, musí niekto vytvoriť viac, ako minul. Pre štát to neplatí. Minimálnym krokom na to, aby sme HDP vrátili trochu informačnej hodnoty a znížili motiváciu politikov vyvolávať zdanie prosperity zjedením obilia, ktoré bolo určené na sejbu, je vylúčenie spotreby vlády z HDP.

Text sa objavil v knihe Zlé peniaze. Kniha o kríze minulej, ktorá sa rýchlo stáva knihou aj o kríze dnešnej.

Juraj Karpiš

 

Teraz najčítanejšie