Denník N

Život transrodového človeka z prvej ruky

Predstavte si svet, v ktorom vláda vašej krajiny vedie očierňujúcu kampaň proti ľuďom, ako ste vy. Tá istá vláda požaduje, aby ste mali v dokladoch totožnosti uvedené, že patríte k znevýhodnenej menšine. Odvážili by ste sa použiť svoje doklady a vystaviť sa rizikám, ktoré by sa s tým spájali, napríklad pri vyzdvihnutí balíka na pošte, v lekárskej ambulancii, pri pracovnom pohovore? Pre transrodových ľudí v Maďarsku sa takýto život stáva realitou. Cítili by ste sa v takom svete bezpečne?

Prijatím môjho skutočného ja som získala kontrolu nad svojím životom

Predstierať, že ste niekým, kým nie ste, si vyžaduje vedomé úsilie, a to ma celý život brzdilo. Všetku energiu, ktorú som predtým míňala na vytváranie dojmu, že som niekým iným, môžem teraz investovať do užitočnejších vecí.

Pred svojím comingoutom (odhalením svojej rodovej identity) som vždy cítila, že niečo nie je v poriadku. Môj odraz v zrkadle mi bol cudzí, ako keby som toho človeka vlastne ani nepoznala. Spoznávanie nových ľudí bolo pre mňa veľmi ťažké a trávenie času s väčšou skupinou ma hrozne vyčerpávalo.

Dnes cítim, že konečne môžem byť sama sebou. Páči sa mi môj odraz v zrkadle, rada sa zoznamujem s novými ľuďmi a baví ma tráviť s nimi čas. Comingout mi tiež pomohol opätovne prevziať kontrolu nad svojím pracovným životom. Počas posledných rokov pred tranzíciou som bola stále častejšie depresívna a nedokázala som sa sústrediť na prácu. Teraz môžem žiť tak, ako sa mi to zdá prirodzené, nemusím predstierať, že som niekým, kým som nikdy nebola. Ľudia, ktorí ma poznajú z čias pred tranzíciou, mi hovoria, že si na mne všimli iba jedinú zmenu – že dnes som vo všeobecnosti oveľa živšia a šťastnejšia.

Každodenné výzvy:moje doklady neodrážajú moju rodovú identitu

Zakaždým, keď musím použiť svoj občiansky preukaz, prechádzam núteným coming-outom, pretože moje doklady obsahujú meno, ktoré som nepoužívala ani pred tranzíciou. Napriek tomu, že som sa s ním nikdy nestotožnila, ešte aj dnes ho musím použiť zakaždým, keď potrebujem vykonať nejaký oficiálny úkon. Vždy pri tom riskujem, že sa stretnem s negatívnymi komentármi alebo diskrimináciou. Aj keď moju úradnú žiadosť vybavuje osoba, ktorá je veľmi milá, prekvapenie ju môže viesť k tomu, že ma neúmyselne „vyoutuje pred miestnosťou plnou ľudí. Skutočnosť, že na občianskom preukaze nemám uvedený správny rod a meno, so sebou prináša neustály strach. Situáciám, v ktorých musím použiť oficiálne doklady, sa preto snažím aktívne vyhýbať.

Keďže v Maďarsku si môžete pri zmene mena vybrať iba zo zoznamu mien, ktoré zodpovedajú vášmu zákonom určenému pohlaviu, nemôžem si ani zmeniť meno. To znamená, že meno, ktoré v mojom každodennom živote nepoužívam a neidentifikujem sa s ním, je uvedené na všetkých mojich dokladoch a oficiálnych dokumentoch, od daňových priznaní až po zmluvy. Niektoré spoločnosti tiež požadujú, aby ich zamestnanci a zamestnankyne používali svoje oficiálne meno na prístupových kartách do budovy, na menovkách a v oficiálnej e-mailovej adrese. V takej spoločnosti by som nemohla pracovať.

Ja osobne mám veľké šťastie, že priatelia a kolegyne ma podporujú a žijem v pomerne liberálnom susedstve. Nemám teda veľa zlých skúseností. Zo zamestnania, kde som pracovala v čase, keď som začala s tranzíciou, som však musela odísť, pretože sa tam našli aj kolegovia a kolegyne, ktorým niektoré moje zmeny prekážali a sťažovali sa na ne.

Mám však aj transrodové priateľky a priateľov, ktorým osud nebol tak priaznivo naklonený a nachádzajú sa v oveľa ponurejšej situácii. Stačí, aby žili v menšej obci, kde miestna komunita aktívne vylučuje svojich transrodových členov a členky zo svojich radov –⁠ rodiny sa zriekajú svojich detí, súrodencov či rodičov. Transrodoví ľudia sa tak často ocitajú v izolácii a priateľstvá sa im darí nadväzovať iba v rámci transrodovej komunity.

Myslím si, že úlohou vlády je pomáhať ľuďom a chrániť ich. A to sa nevzťahuje len na ich voličov a voličky, slúžiť majú všetkým. Žiadna vláda ani úrad by nemali ľuďom žijúcim v krajine, ktorú spravujú, vedome odoberať základné ľudské práva. Obmedzovať ľudí len preto, že moc, ktorú majú v rukách, im to umožňuje, je nesmierne škodlivé. Demokracia by predsa nemala byť tyranskou vládou väčšiny nad menšinou. Na to, že máme zákony, ktoré ľuďom bránia ubližovať druhým, existujú dobré dôvody. Ak vláda potrebuje ľudské práva obmedziť, vždy musí preukázať, že je to potrebné, a zaručiť, aby mali tieto obmedzenia čo najmenší rozsah. Ako prispievateľka do maďarského rozpočtu očakávam, že štát bude rešpektovať moje práva, bude so mnou spravodlivo zaobchádzať a chrániť moje právo na slobodu, nie ju zbytočne obmedzovať. To, aby mali transrodoví ľudia možnosť prejaviť svoju identitu slobodne, bez strachu, ponižovania a diskriminácie, je v ich najlepšom záujme aj v najlepšom záujme celej spoločnosti.

Nový zákon zakazujúci úradné uznanie rodu je pre nás hroznou ranou

Ľudské tragédie sa začínajú v momente, keď sa človek necíti v bezpečí, keď si nedokáže zarobiť na živobytie alebo nájsť bývanie, keď sa neodváži ísť v sobotu večer do baru alebo sa venovať svojim koníčkom, pretože má strach z napadnutia. Keď sa vzdá svojho sna stať sa inžinierkou, lekárkou alebo inou vysoko kvalifikovanou pracovníčkou, ktorá potrebuje vysokoškolské vzdelanie.

Vyššie uvedený zákon má spolu s očierňujúcou kampaňou voči LGBTIQ ľuďom, ktorá už nejaký čas v Maďarsku prebieha, potenciál zničiť v nasledujúcich rokoch životy a odborné dráhy mnohých ľudí. Vzhľadom na to, ako maďarská vláda pristupuje k čoraz extrémnejším opatreniam zameraným voči menšinám, mám obavy, že to najhoršie ešte len príde.

Vláda nemá právo rozhodovať o tom, kým sme, ani spochybňovať naše osobné životné rozhodnutia. Keď ľudia prejdú tranzíciou, často im to zachráni život. Vláda nemá žiadne právo zasahovať do ľudskej dôstojnosti a sebaurčenia, ani oberať ľudí o právo na osobný a rodinný život. Na takéto zásahy zo strany štátu neexistuje ospravedlnenie. Návrhy transfóbnych skupín liečiť to, čo ony považujú za duševnú poruchu, namiesto toho, aby bolo transrodovým ľuďom umožnené prejsť tranzíciou, považujem za obzvlášť škodlivé. Rodovú identitu človeka samozrejme nemožno zmeniť. (Transrodovosť vyňala zo zoznamu duševných porúch aj Svetová zdravotnícka organizácia, pozn. red.) Takzvané reparatívne a konverzné terapie môžu viesť iba k sebanenávisti, depresiám a v niektorých prípadoch dokonca k samovražedným myšlienkam alebo spáchaniu samovraždy.

Môj odkaz pre transrodových ľudíaktivistovaktivistkyMaďarsku znie takto: Nevzdávajte sa! Ale na to, aby sme dokázali tomuto zákazu čeliť, potrebujeme medzinárodnú podporusolidaritu.

Transrodovým ľuďom: Toto ešte neskončilo! Prehrali sme dôležitú bitku? Áno. Táto prehra však nemôže trvať večne. Žiadny útlak netrvá večne. Prehrali sme bitku, ale vojnu vyhráme. Takže sa nevzdávajte. Ak pomýšľate na kapituláciu, požiadajte o pomoc, zavolajte na linku podpory alebo priateľovi či priateľke. Len si prosím, prosím, neubližujte, pretože v tom nie ste sami. Bojujeme za vás všetkých a všetky a v tomto boji neustaneme, až kým nebudú práva každého človeka na tejto planéte – či už je transrodovou ženou, gejom, príslušníkom či príslušníčkou etnickej alebo náboženskej menšiny – garantované a chránené.

Aktivistomaktivistkám: Ste hrdinovia a hrdinky. Každý a každá z vás je v mojich očiach hrdinom či hrdinkou, aj keby ste sa za celý život venovali obrane ľudských práv čo i len jedinú hodinu, pretože to znamená, že ste kúsok svojho vzácneho života venovali iným. Preto vás prosím, podporte výzvu Amnesty International, ktorej cieľom je zabrániť škodlivým následkom zákona zakazujúceho úradnú zmenu rodu.

Spojencomspojenkyniam: Dnes vás potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Menšiny vždy potrebujú podporu od ľudí zvonka, a pre takú malú a krehkú komunitu, akú tvoria transrodoví ľudia, to platí obzvlášť. Ak sa nám rozhodnete pomôcť, máte na to ohromne veľa možností:

  • Vzdelávajte sa v transrodových otázkach, pretože aj mnohí naši spojenci a spojenkyne rozumejú našej situácii len do obmedzenej miery. Aj keď si myslíte, že téme v princípe rozumiete, vyhľadajte aktivistky a aktivistov v oblasti práv transrodových ľudí, ochotných s vami zdieľať svoje znalosti, aby vaša pomoc mohla mať najlepší možný účinok.
  • Zvyšujte aj povedomie ostatných. Väčšina ľudí nemá predstavu, kto sú transrodoví ľudia, alebo ešte horšie, ich pohľad na transrodových ľudí nie je založený na faktoch, ale na lžiach šírených transfóbnymi skupinami. My transrodové aktivistky a aktivisti máme možnosť hovoriť len s obmedzeným počtom ľudí, bez vašej pomoci nemáme šancu zasiahnuť väčšiu časť populácie. Väčšina transrodových ľudí sa navyše bojí verejne odhaliť svoju identitu, takže do verejných diskusií sa nakoniec môže zapájať iba malá hŕstka z nás. Tam, kde nám chýbajú počty, ale môžete pomôcť vy. Zapájajte sa do diskusií a učte ostatných, čo ste sa naučili od nás.
  • Ak máte transrodových priateľov a priateľky, spýtajte sa ich, ako sa im darí. Vypočujte si ich bez toho, aby ste ich súdili alebo poučovali. Buďte ľuďmi, ktorí si ich vypočujú, pochopia a objímu vo chvíľach, keď to najviac potrebujú. Ak osobne nepoznáte žiadnych transrodových ľudí, vyhľadajte skupiny (online alebo offline), ktoré sa transrodovou tematikou zaoberajú, a ponúknite im svoju podporu.

 

Autorka je aktivistka za práva transrodových ľudíMaďarsku

Petíciu na podporu ľudských práv transrodových ľudí v Maďarsku môžete podpísať TU.

 

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.