Hanba STU a mentálny svet niektorých jej senátorov

Upozornenie na úvod – veci o ktorých píšeme nižšie sa netýkajú celého senátu, ale len jeho časti, niekoľkých senátorov ktorých aj menujeme. Žiaľ, oficiálne reakcie senátu doteraz formovala práve táto jeho časť. Ak aj zaznel hlas kritického myslenia a faktov, zanikol zvyčajne v šume konšpirácií.

Táto udalosť je len jednou z epizód príbehu, ako sa dá za rok zničiť úspešná fakulta, keď sa postavia vlastné záujmy nad všetko ostatné. Celý priebeh výstižne zosumarizoval Samo Marec vo svojom blogu – ak ste situáciu na FIIT doteraz nesledovali, odporúčame začať tam. Ak ju už poznáte môžete preskočiť nasledujúce odseky a pokračovať od najbližšieho podnadpisu.

Pre pochopenie tohto zasadnutia senátu potrebujete vedieť nasledovné: významná časť pedagógov a študentov FIITky sa búri proti kontroverzným krokom nového dekana, čo viedlo okrem iného aj k znefunkčneniu fakultného senátu (najvyšší orgán fakulty, ktorý má kontrolnú funkciu voči dekanovi fakulty). V takej situácii preberá časť kompetencií fakultného senátu univerzitný senát. Zo zákona je jeho úlohou v čo najkratšom možnom čase uviesť fakultný senát do funkčného stavu. V prípade FIITky znamená “čo najkratší možný čas” už takmer rok. Má to niekoľko dôvodov, napríklad aj jedny zmarené voľby či epidémiu koronavírusu. Lenže už pôvodný plán sfunkčnenia senátu bol nastavený na minimálne 8 mesiacov.

Počas tejto doby situácia len eskalovala a dekan Kotuliak podnikol viaceré kroky, ktoré k tomu výrazne prispeli. Napríklad účelovo prijal na fakultu 18 nových zamestnancov, ktorí môžu voliť vo voľbách do senátu (bez nich by nedostal do senátu sebe naklonených senátorov). Bezprecedentne dal hodinovú výpoveď predchádzajúcej dekanke (na základe údajných pochybení z anonymného podnetu, ku ktorým podľa hlavného kontrolóra STU nedošlo). Naposledy odmietol vypísať výberové konania na pozície docentov a odborných asistentov (s jasným komunikovaním toho, že si bude vyberať on sám a nie komisia). Problémových krokov bolo mnoho. Tieto však postačia na ilustráciu tvrdenia, že dekan postavil vlastné záujmy nad všetko ostatné v duchu hesla “vyhraj voľby, môžeš všetko”.

Okrem spomínanej časti pedagógov a študentov sa k situácií vyjadrila aj Správna rada STU. Ide o nezávislý orgán, ktorý uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy. 20. mája 2020 sa konalo mimoriadne zasadnutie Správnej rady STU k situácií na FIIT. Členovia sa pýtali dekana Kotuliaka na nakladanie s financiami fakulty aj na kroky, ktoré od svojho nástupu podnikol. Na konci zasadnutia prijali uznesenie, v ktorom odporučili dekanovi Kotuliakovi, aby odstúpil zo svojej pozície, pretože nezvládol riadenie fakulty, ani riešenie vzťahov so zamestnancami a študentmi a svojím konaním poškodzuje dobré meno FIIT STU (plné znenie uznesenia je dostupné v tomto článku). Vyzvali tiež akademický senát STU a rektora, aby situáciu urýchlene vyriešili. K tejto výzve sa pridal minister školstva, Branislav Gröhling.

Ako reagovať na kritiku konšpiráciami a popri tom poprieť ústavné práva

Päť dní po zasadnutí správnej rady sa konalo zasadnutie senátu univerzity, ktorému sa venuje tento príspevok. Ešte predtým, ako prejdeme k detailom, si predstavme hlavnú postavu tohto zasadnutia – profesora Mariána Peciara, predsedu Akademického senátu STU. Vedie senát a jeho slovo má veľkú váhu pri hlasovaní ostatných členov. Najviac nám o ňom povie jeho výrok zo zasadnutia senátu 3. februára 2020 o protestujúcich študentoch FIIT nespokojných s novým dekanom:

“Je absolútny vrchol, keď sa do tohto všetkého montujú študenti. Študenti majú chodiť do školy a nie štrajkovať.”

Takto sa vyjadruje vysokopostavený funkcionár verejnej univerzity tridsať rokov po nežnej revolúcii, pred ktorú daný výrok mentálne patrí (mimochodom, k pádu vtedajšieho totalitného režimu došlo práve aj vďaka protestom študentov).

Na zasadnutí senátu 25. mája 2020 bola jedným z bodov programu aj správa o činnosti predsedníctva senátu, ktorú predkladal predseda Peciar. Vo svojom prejave, ktorý sa nevyhol jeho zvyku voľnejšie narábať z faktami (sťažoval sa napríklad na to, že údajne nebol informovaný o liste skupiny pedagógov ministrovi školstva, pričom ale sám bol jedným z jeho adresátov) spomínal aj zasadnutie správnej rady. Okrem toho, že správna rada vyzvala senát na riešenie situácie, existoval na vyjadrenie sa k nej ešte jeden dôvod. Viacerí členovia správnej rady si dovolili na zasadnutí kritizovať slabé výsledky senátu pri riešení tejto situácie, čo, ako sa rýchlo ukázalo, neplánoval senát nechať bez odpovede. Namiesto faktickej reakcie, prečo senát konal tak, ako konal, alebo návrhov na zlepšenie, však prišla odpoveď iná.

Senátorka Zajacová sa chopila slova a v rámci zachovania inštitútu plausible deniability nadhodila tému možnej zaujatosti predsedu správnej rady, Milana Ftáčnika. Ďalší členovia senátu po tejto téme bez váhania skočili. Senátor Hruštinec rozprával o tom, ako je výzva správnej rady dekanovi Kotuliakovi “hrubým, flagrantným porušením zákona” a správna rada sa do toho nemá čo starať. Nezabudol medzi rečou spomenúť, že predseda správnej rady v minulosti pôsobil v niekoľkých politických stranách a v správnej rade nemá čo robiť, keďže politika nepatrí na pôdu univerzity. Toho sa chytil senátor Chmelko, ktorý ponúkol svoju tézu, že vlastne štrajky a petície sú nástroje politického boja, čím nepriamo vyjadril názor, že ani tieto veci nepatria na pôdu univerzity. Proti štrajkovaniu a protestovaniu sa ostro vyjadroval aj predseda senátu Peciar ešte začiatkom februára.

Áno, čítate správne – senátor verejnej univerzity bez zaváhania spochybnil legitímnosť petícií a štrajkov na pôde univerzity. Nenechal sa vyrušiť ani faktom, že napríklad právo na štrajk je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Veľmi nízko položenú latku podliezol hneď svojim ďalším výrokom, keď vyhlásil, že petícia za vyhodenú profesorku Bielikovú bola financovaná politickou stranou Spolu. Mal vraj o tom dôkaz, ktorý je verejne dostupný, odmietol ho však ukázať, pretože je verejne dostupný (sic!). V rovnakom tábore sa nachádzal aj senátor Janíček, ktorý prispel do diskusie niekoľkými zapamätaniahodnými vyjadreniami, napríklad:

 “Akademický senát, tak, ako je, STU, je poslednou inštanciou, ktorá v danom okamihu ešte ako-tak drží niektoré veci”

Kiežby to tak naozaj bolo, obávame sa však, že “niektoré veci” sú na univerzite rozlezené viac ako len v senáte. Vyhlásil tiež, že “pre mňa je najhorším sklamaním – a, budem rád, keď si to aj niekde odcitujú – stanovisko nášho predsedu správnej rady” (nech sa páči). Na záver svojho príspevku položil otázku po vzore slovenskej hip-hopovej scény “čo urobil (pán Ftáčnik) pre informatiku na Univerzite Komenského? Čím tam náhodou prispel, keď dokáže takýmto dehonestujúcim spôsobom posielať niekde niekoho do čerta so svojimi argumentami? Predseda správnej rady musí byť človek, ktorý je rozumný a nemá liať olej do ohňa”.

Svojou troškou prispel aj senátor Vranić, zároveň poverený prodekan FIIT, keď poukázal na zamestnanie predsedu správnej rady na fakulte FMFI Univerzity Komenského. Tá je vraj priamym konkurentom FIIT (osvojil si tým rétoriku nového dekana FIIT). FMFI je pritom fakulta, s ktorou FIIT vždy úspešne spolupracovala a nie je priamym konkurentom FIIT. Najbližšie niečomu takému majú informatické fakulty v Brne. A keďže práve tam sa presunú študenti z FIIT, ak bude aktuálna situácia pokračovať, potenciálna strata ľudského kapitálu hrozí celému Slovensku, nie len STU.

Celá táto vskutku oči-otvárajúca rozprava smerovala k návrhu uznesením vyjadriť nedôveru predsedovi správnej rady či dokonca vyzvať ministra, aby ho odvolal. Takto to povedal senátor Chmelko:

“(predseda správnej rady) stratil našu dôveru, …. a mali by sme sa voči tomu vyhraniť a oznámiť ministrovi, že jedným z krokov na riešenie situácie je aj táto výmena.”

Problémy študentov senát odignoroval

Celkové ladenie diskusie narušil len jeden zo študentských senátorov, keď sa pokúsil hovoriť o tom, ako sú študenti FIITky ignorovaní a čo by mali spraviť preto, aby aj ich názor bol konečne vypočutý. Keďže však bol mimo témy spochybňovania predsedu správnej rady, ostatnými diskutujúcimi bol ignorovaný. Len senátorka Zajacová mu venovala štipľavú poznámku:

“Ten váš príspevok, vy ste z akademického senátu za FIIT? Nie? Lebo veľmi dobre poznáte tú situáciu, tak ma to zaujima.”

Výstup tohto celého predstavenia? Senát sa uzniesol, že predsedníctvo senátu preskúma situáciu na FIIT a skutočnosti, ktoré boli spomínané na správnej rade, následne o nich podá senátu správu.

A karavána ide ďalej.

UPDATE:

Nečinnosť akademických orgánov STU kritizoval v rozhovore pre Denník N aj člen Správnej rady Mário Lelovský:

“Keby som to mal zhodnotiť v pár vetách: vedenie univerzity situáciu nezvládlo. Musí preto nastúpiť externá kontrola a kontrola zo strany verejnosti, ktorú momentálne na STU zastupuje správna rada. Aj „veľký“ akademický senát STU mal možnosti, aby tú situáciu pomohol riešiť, čo nespravil. Je to vzorový príklad nezvládnutia akademickej samosprávy.”

Zároveň upozornil na paragraf 104 vysokoškolského zákona, ktorý hovorí o odobratí orgánov akademickej samosprávy univerzite či fakulte.