Prvá správa o stave republiky prezidentky Zuzany Čaputovej
Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej pomaly doznievajúca koronakríza poukázala na viacero problémov, s ktorými sa naša spoločnosť bude musieť v budúcnosti vysporiadať. Nepoukázala však len na negatíva, ale aj na vôľu slovenských občanov navzájom si pomáhať a rešpektovať pravidlá. Aj preto podľa nej zvládlo Slovensko koronakrízu ako jedna z najúspešnejších krajín na svete vôbec. Spomínaná epidémia však na Slovensku odhalila taktiež množstvo problémov vo viacerých rezortoch, na ktoré musíme pohotovo reagovať. Trh práce, ekonomika, digitalizácia, justícia či zdravotníctvo a zdravotnícky personál sú niektoré z nich.
Koncom februára tohto roka sa konali parlamentné voľby, kedy bola naša spoločnosť polarizovaná do viacerých táborov, no aj negatívna pandémia priniesla dobré správy v podobe scelenia spoločnosti s cieľom dosiahnuť vyššie dobro. Ľudia, neziskové organizácie, podnikatelia či štátne zložky si začali navzájom nezištne pomáhať. Organizovali sa zbierky na pomoc konkrétnym ľuďom či podnikom ohrozeným krízou.
Prezidentka vyzdvihla aj slovenské vedkyne a vedcov, ktorí svojpomocne vytvorili testy na COVID-19. Pri tejto príležitosti vyzdvihla slovenskú vedu a apelovala na jej podporu, pričom skonštatovala, že veda a inovácie na Slovenku boli dlhé roky zanedbávané. Veda a inovácie pritom označila za potenciálnu cestu slovenskej ekonomiky. Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej slovenská ekonomika stojí na „jednej nohe“, čo sa výrazne prejavilo počas krízy – automobilky a spoločnosti, ktoré im dodávajú rôzny sortiment, pre zamestnancov zavreli svoje brány.
Digitalizácia verejnej správy, zdravotníctva či školstva je tiež veľmi dôležitá. Podľa prezidentky prináša obdobie po korone príležitosť na „reštart“ rezortov, zákonov či systémov a prispôsobiť ich tak po dekádach aktuálnej požiadavke spoločnosti.
Zdravotnícky personál, ktorého je nedostatok, stál v prvej línii a bojoval častokrát bez ochranných pomôcok v zle vybavených nemocniciach. Inštitút zamestnanosti oceňuje iniciatívu prezidentky spomenúť práve nedostatok a demografickú situáciu zdravotníckeho personálu, nakoľko čísla už dlhé roky hovoria v náš neprospech. Odchod zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, odchod študentov zdravotníckych odborov do zahraničia, platové podmienky a s nimi spojená motivácia dokončiť takéto štúdium či vybavenosť našich nemocníc sú len niekoľkými z mnohých dôvodov nedostatku takýchto pracovníkov. Už v dnešnej dobe je štvrtina lekárov staršia ako 60 rokov. Toto číslo naberá na hrôze o to viac, keď si pripočítame starnutie populácie či predpokladané počty absolventov medicíny, ošetrovateľstva či sestier. V horizonte jednej dekády sa tak rozprávame o chýbajúcich tisícoch zdravotníckych pracovníkov, pričom tento stav treba riešiť okamžite a systematicky, nakoľko ide o komplexný problém presahujúci len jeden rezort.
Prezidentka podotkla taktiež, že dlhé roky poddimenzované zdravotníctvo či spoločenské presvedčenie, že výkon zdravotníckych povolaní je viac poslaním ako prácou, by nemalo byť ospravedlnením za ich nízke mzdy. Inštitút zamestnanosti víta snahu prezidentky otvoriť odbornú a spoločenskú debatu o stave zdravotníctva či demografii zdravotníckeho personálu. Je potrebné vykonať množstvo zásadných a komplexných zmien v systéme fungovania rezortu zdravotníctva.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
