Denník N

Zákaz interrupcií podstatne zvýši kriminalitu.

Dnes sme svedkami sporu medzi tými ktorí veria, že život začína počatím a tými čo veria v právo ženy rozhodnúť o svojom tele. Diskusia sa sústredí len na etickú rovinu problému. Pričom zákaz interrupcií predstavuje problém s ďalekosiahlym účinkom na rast kriminality.

Začiatkom 90tych rokov sa v USA stalo čosi neočakávané. Zločinnosť, aj napriek množstvu predpovedí o značnom náraste kriminality, začala klesať. Toto nepredpokladané správanie viedlo ekonómov Donohuea a Levitta k hľadaniu príčin tohto poklesu. Možných vysvetlení sa núkalo hneď niekoľko – od navýšenia počtu policajtov, zlepšenia policajnej práce (Rudy Giuliani razil v New York teóriu rozbitého skla), zlepšenia ekonomickej situácie, zvyšovaním počtu uväznených až po útlm obchodu s crackom.

Donohue a Levitt však v článku, ktorý vyvolal obrovský rozruch, dôvodia, že najdominantnejším faktorom úbytku páchania trestnej činnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Ich predpoklad vychádza z mnohých výskumov, ktoré ukazujú, že deti z nechcených tehotenstiev často ekonomicky a sociálne strádajú a vykazujú kriminálne správanie. Tým, že ženy využijú právo na ukončenie tehotenstva, signifikantne znižujú počet možných delikventov v budúcnosti.

Rozhodnutím najvyššieho súdu v roku 1973, po spore Roeová vs. Wade, sú všetky štáty federácie povinné implementovať legislatívu umožňujúcu umelé potraty. Avšak päť štátov (New York, Aljaška, Kalifornia, Havaj a Washington ) umožnilo zákonom interrupcie už v roku 1970.  Keďže prevažujúci vek kriminálnikov páchajúcich násilné trestné činy je medzi 18-24 rokov,  práve počiatok 90tych rokov by mala byť doba, keď sa začne prejavovať úbytok kriminality.

Pokles zločinnosti je zásadný v celých USA, ale práve v štátoch, ktoré uvoľnili potratovú politiku prvé, ho vidíme najskôr a najväčší.  Ďalším dôležitým zistením je, že práve v štátoch, kde sa vykonáva najviac interrupcií, je klesajúci trend najmarkantnejší. Za obdobie 1985-2014 miera počtu vrážd klesla až o 70,5% v štátoch s veľkým podielom potratov, kdežto štáty s nízkym podielom zaznamenali pokles „len“ o 25,2%.

Zásadná otázka je, či pozorovaný efekt je len súvislosťou(koreláciou) alebo príčinou a dôsledkom. Autori argumentujú, že vzťah je kauzálny, pretože do roku 1985 neexistuje žiadna korelácia medzi kriminalitou a počtom umelých potratov. Za druhé veková štruktúra poklesu v kriminalite presne odpovedá výpadku ročníkov po legalizácii interrupcií.

Samozrejme skúmali sa ďalšie parametre, ktoré to môžu objasniť. Medzi sledovanými boli napríklad počty policajtov, miera nezamestnanosti, miera chudoby, priemerná mzda, konzumácia piva per capita, atď. Avšak spomedzi všetkých premenných modelu je to práve miera interrupcií, ktorá najviac pôsobí na pokles kriminality. U miery nezamestnanosti je to presne opačne. Čím je väčšia, tým je väčší nárast zločinnosti. A tento jav nie je vlastný iba USA, podobné zistenia boli pozorované aj v štúdii,  ktorá skúmala 16 štátov západnej Európy.

Aj keď to ľudia vnímajú opačne, podľa Stevena Pinkera (autora The Better Angels of Our Nature) žijeme v najbezpečnejších časoch v akých kedy ľudstvo žilo. A práve legalizácia interrupcií je jednou zo zásadných príčin. V prípade, že dôjde k zákazu umelého prerušenia tehotenstva, prípadne k jeho veľmi silným obmedzeniam, kedy napríklad matkám nebude dovolené vykonať potrat kvôli ekonomickým dôvodom, v horizonte 15 rokov nás pravdepodobne bude čakať spoločnosť s oveľa vyššou mierou zločinnosti.

Teraz najčítanejšie

René Derian

Veľkú časť kariéry som sa venoval teoretickému výskumu vlastností molekúl a nízko-rozmerných systémov a oblasť mojej expertízy je kvantové Monte Carlo. V súčasnosti pomocou strojového učenia bojujem proti malwaru.