Zábudlivý Marian Kotleba

Nebudem zapierať, že kontakty Borisa Kollára s politikmi ako Marine Le Pen, Matteo Salvini, Geert Wilders či Tomio Okamura mi vadia a nepovažujem ich za prínos pre Slovensko, ani za vhodný vklad strany Sme rodina do koalície. Treba však povedať, že ich strany, združené v Európskom parlamente vo frakcii „Európa národov a slobody“ sú síce považované za krajnú, nie však extrémistickú pravicu. Bez zaujímavosti nie je, že dvaja poslanci ktorí sa dostali do Európskeho parlamentu na kandidátke Kotlebovej strany, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský, tam nie sú súčasťou tohoto zoskupenia, pretože ich tam jednoducho nechceli. A ak Marian Kotleba ukazuje prstom na Borisa Kollára, pozabudol s akými stranami sa bratá jeho ĽSNS. Vo svetle týchto stykov jeho slová na pojednávaní: „že najbližším spolupracovníkom pravicovo extrémistických strán je hnutie Sme rodina,“ výrazne strácajú na sile.

Kotlebova strana totiž v zahraničí vyhľadáva partnerov združených v „Aliancii za mier a slobodu.“ Organizácia s týmto zdanlivo príťažlivým názvom združuje strany otvorene extrémistické. A niektorí ich dokonca označujú za fašistické či neonacistické. Kotlebovci sú jej členmi od 17.12.2016.

Stykmi s  týmito stranami sa Kotlebovci pochválili vo svojej tlačovine napríklad v máji 2015, keď ich pozvanie prijali Roberto Fiore (Forza Nuova) z Talianska, Jens Pühse (NPD) z Nemecka, Tudor Ionescu (Noua Dreaptă) z Rumunska a Tomáš Vandas (DSSS) od susedov z Čiech.

Pozrime sa teraz jednotlivo na Kotlebove partnerské strany a ich lídrov. Lídrom stany Forza Nuova je Roberto Fiore. Na tejto fotografii je v strede a vpravo vidíme Mariana Kotlebu a bývalého krajského predsedu, podpredsedu a poslanca ĽSNS, Jána Moru.

Roberto Fiore bol v minulosti jedným z lídrov neofašistickej strany Terza Posizione, ktorá sa hlásila k národnému socializmu. Strana mala v znaku tzv. vlčí hák, ktorý používala aj tanková divízia SS „Das Reich.“

Roberto Fiore je ako sa zdá konzistentný a otvorene sa hlási k fašizmu aj teraz, hoci tvrdí, že odmieta násilie. Znie to síce dobre, ale na základe historických skúseností je možné konštatovať, že fašista odmietajúci násilie je evidentný oxymoron.

A k fašizmu majú evidentne blízko aj Fioreho priaznivci, čo na svojich akciách ochotne dokazujú  spontánnym hajlovaním.

Roberto Fiore sa prihovoril aj delegátom snemu Kotlebovej ĽSNS.

S Robertom Fiore, ktorý sa hlási k fašizmu sa v Ríme na konferencii extrémistických strán stretli aj ďalší funkcionári a členovia ĽSNS – Martin Beluský, Stanislav Mizík s manželkou, Pavel Cibuliak a Michaela Kružlicová.

Mizík a spol. sa odfotografovali aj s ďalšími velikánmi extrémistickej scény a po akcii si v nenávidených kapitalistických obchodoch, ktoré sú v ponímaní kotlebovcov jednou z príčin „sociálneho a kultúrneho úpadku národa,“ stihli aj do sýtosti nakúpiť a zapózovať pred chrámom sv. Petra, hoci jeho súčasný nasledovník, pápež František, tiež nie je podľa ich gusta.

Ďalším spojencom je rumunská nacionalistická strana Nuova Dreaptă. Styky s touto stranou sú staršieho dáta, pretože Ján Kopúnek, bývalý pobočník Vodcu Slovenskej Pospolitosti, Mariana Kotlebu, mu v roku 2016, vyhodil na oči: „Marian pamätáš si ako sme boli spolu na nacionalistickom kongrese vo Varšave a si zj.bal predsedu Nuova Dreaptă (Rumunsko), že namiesto uniforiem prišli v židovskom obleku? To boli časy!“

Na každý pád Tudor Ionescu, šéf strany Nuova Dreaptă, ktorá má v znaku keltský kríž a o ktorej Wikipedia hovorí ako o ultranacionalistickej strane založenej v roku 2000, ktorá sa hlási k odkazu fašistickej Železnej gardy z 30-tych rokov a je proti sexuálnym menšinám, prisťahovalcom a Rómom, proti miešaniu rás, globalizácii, EÚ a NATO, na pozvanie kotlebovcov navštívil Banskú Bystricu a s Marianom Kotlebom si evidentne celkom rozumel.

A zrejme si rozumel aj s Martinom Beluským.

Konečne, názory, ciele aj farby ich spájajú viac ako dostatočne.

Ďalším zahraničným partnerom Kotlebovej ĽSNS je extrémne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka, ktorá požaduje obnovu Nemecka v hraniciach z roku 1937 a sebaurčenie na základe „zdravej krvi nemeckého ľudu.“ Jej ideová orientácia má blízko k pangermánskemu a bielemu nacionalizmu. Na stretnutí v Banskej Bystrici ju zastupoval známy extrémista Jens Pühse, ktorý je členom jej vedenia. Jensa Pühseho v roku 1996 odsúdili za organizovanie spomienkovej akcie na Hitlerovho zástupcu Rudolfa Hessa. Stíhaný bol aj za výrobu CD s nacistickou propagandou. Jens Pühse bol v roku 2016 aj na sneme ĽSNS a jeho styky s funkcionármi Kotlebovej strany sú veľmi živé.

Aj členovia NPD si na demonštráciách sem-tam zahajlujú.

No a sú tu ešte susedia, s ktorými sme nedávno žili v jednom štáte. Dělnická strana sociální spravedlnosti a jej líder, Tomáš Vandas, ktorý má podobnú bilanciu ako Kotleba – jednu jeho stranu (Dělnická strana), Najvyšší súd ČR rozpustil v roku 2010. Vandas je konečne u kotlebovcov dlhodobo varený – pečený. Rovnako ako Kotleba u vandasovcov.

Proti „totalitním praktikám“ a za „svobodu slova a názorů“ bojujú Vandasovi súkmeňovci napríklad aj takto.

Podobne ako ich zahraniční partneri, zahanbiť sa nedajú ani kotlebovci.

Pri spomínaní na spoločné akcie ĽSNS a DSSS a obľúbené hajlovanie by sme nemali zabudnúť na jedného podareného člena Vandasovej partaje. Je ním Vlastimil Pechanec, odsúdený za vraždu s rasovým motívom na 17 rokov väzenia. Družbu s ním pestujú a utužujú Kotleba aj Mazurek.

Keď sme už spomenuli Mazureka, mladú hviezdu Kotlebovej strany, ktorá v parlamente reční s kadenciou Gatlingovho rotačného guľometu, pripomeňme si ešte jedného zahraničného partnera kotlebovcov. Mazurek sa s ním stretol na konferencii v Nemecku a nezabudol sa pochváliť „Včera som mal možnosť stretnúť legendu nacionalistickej scény Nicka Griffina, preto sme sa museli zvečniť.“ Pozrime sa teda, kto je spomínaná legenda. Nicholas John Griffin je bývalý predseda krajne pravicovej Britskej národnej strany, predtým člen Národného frontu, kam vstúpil už ako štrnásťročný. V roku 1988 bol odsúdený za šírenie materiálov podnecujúcich rasovú nenávisť. V roku 2004 bol zatknutý a obvinený z rovnakých dôvodov. Je tiež známy ako popierač holokaustu, v čom si s Mazurekom určite porozumeli.

Snáď si Marian Kotleba po tomto nesmelom pripomenutí nabudúce spomenie aspoň na niektorých zahraničných partnerov svojej strany a nebude sa na súde v duchu príslovia „Sova hovorí vrabcovi, že má veľké oči,“ trápne vyhovárať na Borisa Kollára.