Denník N

Bližšia košeľa ako kabát – koronakríza by mala štát naučiť správať sa viac sebecky

Koronakríza by nás mala naučiť, že je výhodnejšie dať prácu doma našim občanom, ako voziť lacnú pracovnú silu zo zahraničia.

Na Slovensku podľa doterajších analýz môžeme očakávať, že v dôsledku koronakrízy o prácu príde v najbližších mesiacoch 50 až 100-tisíc ľudí. Medzi najviac zasiahnuté sektory patria služby, maloobchod či cestovný ruch. Nemali by sme však zabúdať, že počet ľudí bez práce v našej krajine sa môže výrazne zvýšiť – ak sa domov vrátia Slováci, ktorí sú dnes v zahraničí a tam prídu o prácu.

„V zahraničí máme zhruba tristotisíc ľudí,“ hovorí Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV a prezident Inštitútu zamestnanosti. „Keby len časť z nich tam bola prepustená a vrátila sa na Slovensko, tak to je ďalších päťdesiat až stotisíc nezamestnaných. Tým by nám nezamestnanosť stúpla až dvojnásobne a môžeme počítať s tým, že sa prehupne cez desaťpercentnú mieru nezamestnanosti,“ upozorňuje.

Ako predísť týmto vysokým číslam nezamestnanosti? Štát by sa mal začať správať viac sebecky – podľa príslovia „bližšia košeľa ako kabát“ a uprednostniť v krátkodobom horizonte zamestnávanie domácich pracovníkov pred zahraničnými. Pred krízou pracovali najmä v strojárskych a automobilových podnikoch desaťtisícky pracovníkov zo Srbska či Ukrajiny. Štát kvôli nim prijímal rôzne opatrenia na uľahčenie ich zamestnávania. „Ak predpokladáme, že z tristotisíc našich občanov v zahraničí sa desaťtisíce vrátia späť na Slovensko, je namieste, aby v súčasnosti vláda zastavila doterajšie zjednodušené zamestnávanie cudzincov. Nie je na to dôvod, budeme mať dosť svojich nezamestnaných. Štyridsaťtisíc zahraničných pracovníkov by sme mali nechať, nech odídu domov,“ hovorí Páleník.

Ak naši občania po návrate zo zahraničia čo najrýchlejšie dostanú šancu zamestnať sa, zvyšuje sa tiež predpoklad, že o rok či dva, keď sa ekonomika začne vracať do normálu, zase zo Slovenska neodídu preč. Títo ľudia nám totiž v dlhodobom horizonte budú chýbať v demografickej skladbe. Už dnes totiž Slovensko starne a čelí hrozbe nedostatku aktívnych prispievateľov do dôchodkového systému. Zároveň starnutie populácie prináša množstvo výziev pre sektor zdravotníctva a sociálnych služieb, kde už dnes výrazne pociťujeme nedostatok pracovníkov.

Kým mnohé krajiny západnej Európy svoju nepriaznivú demografickú situáciu riešia migráciou, na Slovensku je toto slovo pre mnohých strašiakom. „Repatriácia“ Slovákov a Sloveniek zo zahraničia by preto mala byť podporovaná štátom aj po odznení pandémie. Samozrejme, bez nutnosti štátnej karantény.

logo projektu

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.