Denník N

Boj proti interrupciám ako nástroj deštrukcie právneho štátu

Ústavný súd varuje, že priznať absolútnu ochranu životu pred narodením zákonom, by malo potenciálne deštruktívne účinky na Slovenskú republiku ako právny štát.

V bežnom živote nepoužívame ťažký právnický ani medicínsky jazyk. Tehotné ženy nehovoria o plode, hovoria o bábätku, ktoré čakajú. Pojmy ako embryo, plod alebo život pred narodením majú však svoj zmysel, pretože okrem vývojového štádia vyjadrujú aj stav fyzickej závislosti od ženy. V predchádzajúcom blogu sme vysvetlili, že ľudský život pred narodením nie je subjektom/nositeľom práv. Tým sa stáva až po narodení.

Počas tehotenstva a pôrodu sa ženy môžu ocitnúť v dilemách, pri ktorých automaticky zohľadňujú nielen svoje zdravie, ale aj to, aké dopady bude mať ich rozhodnutie na zdravie dieťaťa. V praxi to znamená, že rozhodnutia o zdravotnej starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode robia ženy. Ani pri najlepšej vôli nevie nikto zaručiť, ktoré z rozhodnutí je to správne. Ak by aj ich rozhodnutie malo negatívny dopad na zdravie alebo život plodu, tak ich za to nebudeme ako spoločnosť trestať. Právo rozhodovať o okolnostiach tehotenstva a pôrodu ženám garantuje Ústava SR. Sú však krajiny kde právna úprava umožňuje ženy za ich rozhodnutie trestať a odoberá im právo robiť počas tehotenstva a pôrodu slobodné informované rozhodnutia.

Spor o ochranu života

Ústava SR – Článok 15, odstavec 1: „Každý má právo na život. Život je hodný ochrany už pred narodením.“

Táto časť Ústavy sa používa ako argument, že právo na život nadobúdajú ľudia už od počatia. Naposledy to verejne spravil poslanec Richard Vašečka za OĽANO, v reakcii na výročnú správu Verejnej ochrankyne práv. Vytkol jej, že sa vraj vôbec nevenuje ochrane práv nenarodených detí, pričom sa odvolal na Ústavu.

Zákon o interrupciách bol v minulosti napadnutý skupinou poslancov na Ústavnom súde. Jadro argumentu tvorila práve druhá veta citovaného článku Ústavy. Vďaka tomu máme k dispozícii nález Ústavného súdu, ktorý sa veľmi podrobne a dôsledne zaoberá problematikou ochrany života pred narodením.

Čo hovorí Ústavný súd?

Žiadnu vetu Ústavy nie je možné chápať ako prázdne tvrdenie a zároveň ju nemožno interpretovať izolovane bez toho, aby sa brali do úvahy iné časti Ústavy. Ústavný súd upozorňuje na rozdiel medzi ústavným právom (právo na život) a ústavnou hodnotou (ochrana života pred narodením). Právo na život je subjektívny nárok každého už narodeného človeka, ktorý mu zaručuje Ústava. Ochrana života pred narodením má charakter ústavnej hodnoty. Potvrdzujú to aj iné časti Ústavy z ktorých vyplýva, že subjektom práva sa stáva človek až po narodení. Ústavné práva majú vždy vyššiu váhu ako ústavné hodnoty.

Základné ľudské práva sú definované v Ústave a sú ukotvené aj v medzinárodných dohovoroch. Ich právna ochrana je tak v demokratických krajinách zaručená na viacerých úrovniach. V živote však nastávajú situácie, keď dve základné práva prichádzajú do vzájomného stretu. To, ktoré z práv má prednosť, sa určí ich vzájomným vyvažovaním.

Ústavné právo vs. ústavná hodnota

V prípade interrupcií nie sú v konflikte dve práva, ale právo a hodnota. Dotknutých môže byť hneď niekoľko práv ženy: právo na život, právo na súkromie, právo na sebaurčenie, právo na rovnosť a nediskrimináciu, právo na rodinný život, právo na zdravie. Ústavný súd konštatuje, že tehotenstvom sa žena nevzdáva svojich práv.

Neznamená to však, že každé z týchto základných práv má za všetkých okolností neobmedzenú prednosť pred ústavnou hodnotou ochrany života pred narodením. Tá má stúpajúcu tendenciu, no nikdy nedosiahne úroveň práva.

Možnosť požiadať o interrupciu je ženám zaručená okrem iného aj ich právom na súkromie. Uplatniť si právo na súkromie v súvislosti s interrupciou je časovo obmedzené hranicou dvanástich týždňov tehotenstva. Výsledkom takéhoto kompromisu je, že po dvanástom týždni tehotenstva preváži ústavná hodnota ochrany života pred narodením nad ústavným právom ženy na súkromie.

Princíp nediskriminácie

Nediskriminácia je nutnou súčasťou konceptu základných práv a slobôd v demokratickom právnom štáte. Je vyjadrená v princípe rovnosti, podľa ktorého sú si všetci ľudia, ako subjekty práv, rovní v dôstojnosti i právach. Poslanci, ktorí spochybňovali ústavnosť interrupčného zákona, argumentovali okrem iného aj tým, že plod je do dvanásteho týždňa tehotenstva diskriminovaný a nie je mu poskytovaná žiadna ochrana.

V predchádzajúcom blogu sme na reálnych príkladoch vysvetlili, že pripísanie právnej subjektivity od počatia by vytvorilo nielen nový subjekt práv, ale nutne by vnieslo do celého konceptu vnútorný rozpor. Ústavný súd varuje, že to by malo potenciálne deštruktívne účinky na Slovenskú republiku ako právny štát.

Bol by narušený princíp nediskriminácie, ktorý zabraňuje vytváraniu takých nových subjektov práva, ktoré by rovnosť pred zákonom narúšali. Pri konflikte práv by už nepostačovalo vzájomné vyvažovanie. Nevyhnutným dôsledkom by bolo hierarchické postavenie subjektov, ktoré sú nositeľmi kvalitatívne rovnakých práv. To by znamenalo, že začneme deliť ľudí na „rovných a rovnejších“.

Na vrchole hierarchie by stáli muži, ktorých práva by neboli v ohrození. Potom by nasledoval život pred narodením, na ktorého práva by bolo možné siahnuť iba v extrémnych prípadoch. Nasledovali by ženy v reprodukčnom veku,  na ktorých práva by sa nahliadalo cez optiku možného tehotenstva. Úplne najnižšie by stáli tehotné a rodiace ženy.

Označovať interrupčný zákon za diskrimináciu života v jeho rôznych vývojových štádiách je nepochopením princípu nediskriminácie. Zároveň si pripomeňme, že možnosť žien slobodne sa rozhodovať o okolnostiach pôrodu a zdravotnej starostlivosti sa vylučuje s pripísaním rovnakých práv plodu.

Život pred narodením nie je bez ochrany

Život pred narodením je Ústavne chránená hodnota, ktorej ochrana sa pretavuje nielen do časového vymedzenia, v ktorom si žena môže uplatňovať svoje právo na súkromie v plnom rozsahu. V každej vývojovej fáze je hodnota života pred narodením uznaná napríklad zákonnou ochranou tehotných žien v pracovno-právnych vzťahoch, v nároku na zdravotnú starostlivosť v tehotenstve a pri pôrode či v právnom nároku vyvíjajúceho sa plodu na možnosť dediť v prípade, že sa dieťa narodí živé a podobne.

Privysoká cena absolútnej ochrany života pred narodením

Napriek tomu, že život pred narodením je ústavou uznaná a chránená hodnota, nie je ešte subjektom základných práv a slobôd. Tým sa stáva až po narodení. Nejedná sa ani o diskrimináciu ani o svojvoľné nerozpoznanie subjektu práv, ktorý ešte iba čaká na objavenie a ochranu.

Nález Ústavného súdu to vyjadril nasledovne: „Vytváranie rôznych kategórií práva na život, z ktorých by nie každé malo rovnakú váhu, eventuálne dokonca vytváranie nových subjektov práva prostredníctvom judikatúry by bolo v rozpore s ústavným postulátom rovnosti ľudí v právach.“

Inými slovami: absolútna ochrana života pred narodením je možná, ale nie v demokratickom štáte, ktorý vychádza z ľudskoprávnych princípov.

Prvá časť: Interrupcie nie sú kultúrna otázka. Je to otázka základných práv a rovnosti žien

Autorky: Miroslava Rašmanová a Zuzana Krišková

Teraz najčítanejšie

Ženské kruhy

Ženské kruhy sú mimovládna organizácia prinášajúca komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo. Kladie si za cieľ zmeniť súčasný stav starostlivosti poskytovanej ženám v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí tak, aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien boli samozrejmosťou. Šíri informácie o ľudských právach žien a dobrej praxi pri pôrode. Vykonáva komunitné, advokačné a výskumné aktivity. Web: www.zenskekruhy.sk