Denník N

Vážený pán Kramár

Akokoľvek ste svoj čin mysleli, ako herec iste dobre viete, že hráte pre divákov. To, čo ste vy mysleli ako nevinný žart, to sa dostalo do telky a ľudia to nejak pochopili. Zahrali ste rolu, ktorú vám diváci uveria.

Tento text nebude o Marošovi Kramárovi a jeho extrémne sedláckom a trápnom akte. Tento text bude pre Maroša Kramára, pretože očividne nepovažuje svoje konanie za problém, podporuje ženskú emancipáciu a navyše tomu verí.

Vážený pán Kramár,

to, čo ste urobili v relácii počas prestávky by zostalo azda len nepovšimnutým sexistickým žartom, aké sa dejú v našej spoločnosti na dennej báze a nikto o nich nehovorí. Vaše nevyžiadané dotyky maskérky by zostali iba tichým ponížením ženy, ktorá si ho možno ani sama neuvedomila a ticho rešpektovala vaše správanie. Vaše správanie, ktoré z ľudského tela spravilo objekt, na ktorý sa dnes pozerá celé Slovensko, by možno zostalo nepovšimnuté. Možno by váš problém ovládať svoje pudy zostal iba medzi vami a maskérkou. Ale nestalo sa tak. Zrazu sa z niečoho, čo mal byť iba debilný mačistický nadržaný žart, stala téma, ktorej sa venujú mnohí.

Ako je to možné, pýtate sa? Nuž tak, že škrabkanie sa stalo spoločenským problémom vo chvíli, keď osadenstvo relácie zareagovalo so smiechom. Vtedy sa z osobného zlyhania stalo zlyhanie spoločenské. Keď nikto v tej miestnosti nepovažoval vaše správanie za nevhodné, ponižujúce a trápne, alebo dosť nevhodné na to, aby vám to jasne dal najavo. Možno by ste v slušnej spoločnosti dostali po hube. Možno by vám galantný muž (taký, čo otvára žene dvere) jednu vrazil. Možno by vám maskérka preplieskala obe líca, že by vás nestíhala snímať kamera. Ale nestalo sa. Nestalo sa, lebo problém tkvie hlbšie. Problém je hlboko v štruktúrach našej spoločnosti, pretože vaše správanie vyhodnotili mnohí ako normálne a vtipné. Najväčší problém nie je, že ste sa strápnili a extrémne ponížili ženu. Problém je, že sa nikto, ani ona, neozval.

Ak si myslíte, že by vám maskéra dala najavo nesúhlas, ste buď veľmi hlúpy, naivný, alebo totálne slepý voči dianiu v spoločnosti. Ani jednu vlastnosť však dobrý herec mať nemôže. Či áno?

Maskérka sa neozvala. To neznamená, že jej to nevadilo. To znamená, že:

a, si neuvedomila, čo ste práve robili

b, si neuvedomila, že by ste to robiť nemali

c, si neuvedomila, že sa môže ozvať

d, necítila podporu v miestnosti, takže sa radšej neozvala

e, jej vnímanie hraníc je už natoľko zdeformované podobnými prejavmi, že tento váš akt vyhodnotila ako drobnosť

a mnoho ďalších dôvodov, pre ktoré zostala ticho.  Problémom je, že naša spoločnosť takéto prejavy akceptuje a často podporuje. Problém je, že ženy majú strach ozvať sa. Problém je, že sa aj tie obete častokrát zasmejú, lebo sú už tak ovplyvnené tým, čo spoločnosť toleruje. Francúzsky sociológ Pierre Bourdieu takýto jav nazval symbolické násilie. A nie, nepodporujete emancipáciu ani rovnoprávnosť. Lebo svojím činom ste zdegradovali osobu maskérky na jej zadok. A nie len vy, ale celá relácia, ktorá vás potľapkala po pleci. Problém je hlboko v spoločnosti, váš čin je len produktom. Lenže ste ním zároveň prispeli k tomu, že problém tu bude ešte dlho. Lebo sa stále nájdu ľudia (a nie je ich málo), ktorým sa to zdá byť v poriadku.

Je mi ľúto, že nechápete súvislosti, keď rozprávate o emancipácii. Keď rozprávate o ohrdnutých ženách. Ak je pre vás toto prejavom, že vás zaujala nejaká žena, ak jej takto dávate najavo záujem, tak potom ďakujem, ale radšej zostanem tou, ktorú vy nazývate ohrdnutá. Ale ponechám si svoju dôstojnosť. Ale vy by ste mali nabudúce pred tým, ako niečo podobné urobíte, myslieť na následky, ktoré vaše jednanie bude mať. Nielen na ďalšiu ženu, ale aj na vás a celú spoločnosť.

Teraz najčítanejšie