Denník N

Matovičov polčas rozpadu.

Otázka znie, čo sa má rozpadnúť. A má sa čo rozpadnúť? OĽaNO je obsah bez formy a Sme rodina je forma bez obsahu. Dve najsilnejšie strany, či skôr zoskupenia, ktorých biznis model nebol založený na ambícii vládnuť. Sulíkova strana, ako názorová opozícia v koalícii, bude zodpovedná za hospodársky neúspech vlády, hoci tá bude mať k dispozícii toľko externých zdrojov ako žiadna vláda doteraz. Nedá mi nespomenúť spiacu opozíciu okolo pani Záborskej, ktorá čaká na vyjasnenie pomerov v materskom KDH. Paradoxne nositeľom svetielka na konci tunela je dnes torzo Kiskovej strany v osobe poslanca Valáška …

Nemecko znižuje od 1.júla DPH-čku z 19 na 16% a 7%-nú sadzbu (tzv.“Tampon Tax“) na 5%. Počíta sa s tým, že nie všetci “Kurzarbeiteri“ budú prijatí späť na plný úväzok (momentálne ich je 7,3 milióna) a pre časť z nich to znamená v druhom kroku cestu do krajiny nikoho a nezamestnanosti. Koronakríza ako príležitosť na znižovanie fixných nákladov, racionalizáciu procesov, zoštíhlenie výrobných programov a ponuky služieb … Nemecko má byť po kríze digitálnejšie, sociálnejšie, ekologickejšie.

Medzi porazených patria zelení a extrém. Sociálni demokrati sa len mlčky prizerajú rozsahu sociálnych opatrení tandemu Merkelová – Scholz a komplexnosťou pohľadu na klimatickú zmenu zobrala vláda (Altmeier) vietor z plachiet zeleným. Ak platí, že oportunisti sú špecialisti na zvládanie meniacich sa smerov vetra, tak Merkelovej vláda využila príležitosť dokonale a zvýrazňuje aj svoju intelektuálnu prevahu v Európe.

Igor Matovič je (rezistentným) produktom dominancie SMERu a pohodlných stereotypov “hrádze proti extrému“, ktorý zjednodušil volebnú kampaň na obyčajné spočítanie hlasov. Volebný program ako antiFico a suma lákadiel pre minoritné komunity, antiHlinovcov, exkomunikovaných Sulíkovcov s dominantným akcentom na environmentálne témy a zelenú agendu (antiProgres). 25% preferencie mali byť prvým signálom pre vedenie SMERu, že ficovské “wieter so“ nebude stačiť. SMER sa od toho okamihu mohol už len bezradne? prizerať, či sa objaví súper, ktorý dá dohromady aspoň o jeden hlas viac ako oni.

Pandémia stiera ideologické rozdiely medzi politickými stranami a rozhodovať bude kvalita programov na obnovu krajiny. Z tohto pohľadu je dnes pre mňa Angela Merkelová väčší sociálny demokrat ako samotná SPD a sociálna demokracia z úst Petra Pellegriniho znie akosi inak ako z úst Roberta Fica. Ak Nemecko odolalo ošiaľu elektrifikácie dopravy a povyšuje na vládny zámer “vodíkovú cestu“, dáva tým najavo, že ekológia má slúžiť technologickému pokroku a nemá byť samoúčelná. A zároveň tvrdí, že vládny materiál ku klimatickej zmene naplní aj reálne očakávania environmentalistov a zelených. A ako vo futbale … na ihrisku behá 22 hráčov a nakoniec vyhrá … Angela.

25% je hranica (dis)komfortu vládnutia Igora Matoviča. Ak doteraz celkom umne tvrdil, že s rozbehom ekonomiky musíme počkať na Nemcov … platí, že Nemci už idú naplno (minimálne legislatívne a z pohľadu alokácie zdrojov) a postupne budú zrýchľovať. Peter Pellegrini je v tomto zmysle niečo ako Matovičov (rezistentný)  budíček a lakmusový papierik (ne)priazne verejnej mienky zároveň. Ak by som si mal dnes staviť, dal by som to na Pelleho. A s výškou stávky ba som išiel dosť, dosť, dosť vysoko.

Želám daždivý deň.

Teraz najčítanejšie