Denník N

Medveď a ľadovec – Etické témy sú späť a nikam sme sa neposunuli

Počas pandémie ochorenia COVID – 19 sme si odvykli od vyhrotených etických tém. Všade bola hnusoba. No tento týždeň nám to zatiaľ zdá sa plne vynahrádza. Začalo to v televíziách a prenieslo sa to hneď na facebook.

Vo včerajšej relácii Do kríža moderátor Daniška hneď na začiatku povedal, že nadväzujú na ich predchádzajúcu reláciu venovanú potratom. Asi preto, že im tá posledná tak dobre „vypálila“. A neklamal. Naozaj nadviazal presne tam, kde naposledy skončil. Akurát tam tentoraz sedeli proti sebe dve ženy. Je však úplne jedno koho si tam Jaroslav Daniška posadí do opozície, nejde o diskusiu, ale o snahu zhodiť súpera a potvrdiť si tú svoju jedinú pravdu.

Pani Pietruchovej mi bolo úprimne ľúto. Bolo jedno, aký argument povedala, ako vecne sa snažila vysvetliť svoj postoj, iba sa to odrážalo od veľkej steny ignorácie druhej strany.

Debata o zákaze interupcií sa posledné roky neposunula vpred. Až to miestami pripomína zákopovú vojnu, kde sa posúvame o centimetre raz vpred inokedy vzad, no v konečnom dôsledku ostávame stáť na mieste. Jednoducho povedané v spoločnosti nepanuje ohľadom tejto témy zhoda a ťažko povedať či vôbec väčšinový názor. Azda iba v tom, že všetci chceme čo najmenej potratov. No na to nie je potrebné zmeniť potratovú legislatívu, ale venovať sa zlepšeniam v tých oblastiach, ktoré pomôžu ženám v ťažkých situáciách a v konečnom dôsledku k rozhodnutiu na potrat neísť. To sa snažil vyvážiť Štefan Chrapa, ktorý to spomenul. Lenže jeho ojedinelý pokus zanikol v tom momente, ako ho jeho kolega rýchlo zahriakol. A ak neexistuje potvrdená väčšinová zhoda v spoločnosti je najlepšie zachovať status qou.

Čerešničkou na torte bola reakcia Olivera Andrášyho na facebooku. Pani Pietruchovej odkázal: „Keď som ju tak počúval, povedal som si, že keby sa napríklad jej matka svojho času rozhodla ísť na potrat, asi by som jej ho aj zaplatil.“ Nemusím dúfam vysvetľovať v čom je toto vyjadrenie nevhodné a chrapúnske. A možno mi niekto raz vysvetlí, prečo sa niektorí pro life zastávajú nenarodených, a zároveň posielajú narodeným odkazy na smrť. A potom sa čudujú ak sa liberálnejšie zmýšľajúca časť obyvateľov ozve ráznejšie.

Vďaka ľuďom ako Andrášy a Daniška debata o citlivých témach zhrubla, bičujú sa emócie a prehlbujú zákopy. Ako máme v takej atmosfére hľadať kompromisy? Nehovoriac o tom ako sa majú cítiť liberálne zmýšľajúci ľudia, ak sa zo slova liberál stala nadávka? Krásny paradox je, že právo povedať si čo chcú majú len vďaka liberálnej demokracii. Ale to je už iný príbeh. A nie sloboda nie je nekonečná, pretože sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého.

Apropo pán Andrášy. Ten sa stihol v priebehu krátkeho času zviditeľniť aj podporou Maroša Kramára. Názor mu, samozrejme, nikto neberie, ale vyjadrenia typu, že obťažovanie hlásia iba tie škaredé, ktorých sa nikto nedotkne, je jasná ukážka jeho mentálneho sveta a šírenia stereotypov, ktoré majú za následok nehlásenie sexuálneho obťažovania. A pokiaľ naozaj nevidí dôvod prečo je nevhodné používať takéto argumenty, nech si to rozpráva kamošom pri pive, lebo naozajstní muži chápu prečo to bolo nevhodné ako zo strany Maroša Kramára, tak aj zo strany Olivera Andrášyho.

Z diskusií o etike sa nám vytráca etika aj etiketa. A nie je to chyba konzervatívne či liberálne mysliacich ľudí, ale len tých, ktorých ego je také veľké až sa nezmestí do ich kože. Pre nich je dôležitejšie než pravda dokázať, že sú niečo viac a extra. Otázkou je, prečo ich necháme za nás hovoriť?

Teraz najčítanejšie