Denník N

Oliver Andrásy, Maroš Kramár a ďalší triedni králi

Sexuálne obťažovanie sa deje, je to forma násilia a teda veľký problém. V posledných dvoch dňoch sa táto problematika roztiekla po internete ako sliny chlípneho šesťdesiatnika, čo zvykol byť triednym kráľom. Zhodou okolností dali dvaja šesťdesiatnici, Maroš Kramár a Oliver Andrásy, svojími vyjadreniami najavo, že žena má pre nich hodnotu len do tej miery, do akej s nimi súhlasí.

Zatiaľ, čo televízii nepríde problematické odvysielať niečo, čo vážne vyzerá ako non-konsenzuálny dotyk, si konzervatívci a klérofašisti brúsia zuby na kontrolu ženských materníc. Hovorí sa o rušení sekcií pre rodovú rovnosť na ministerstvách. Ženy na Slovensku v boji za svoje práva a dôstojnosť cedia krv. Špeciálne peklo, ktorého detaily sám nepoznám, si určite zažívajú trans ženy a ostatní trans ľudia. Vitajte na Slovensku v roku 2020, kde si symbolické násilie pozriete o ôsmej večer na jojke.

Aby bolo jasné – nikdy som nebol sexuálne obťažovaný a neviem popísať osudy ľudí, ktorí obťažovaní boli. Necítim sa ani kvalifikovaný na to, aby som riešil, čo robiť so sexuálnym zneužívaním. Zaujíma ma však, ako môže aj dnes existovať táto proti-ženská kultúra, ktorá umožňuje ľuďom ako Andrásy či Kramár beztrestne si masírovať ich vlastné polotuhé egá na ženách. A tým nemyslím činmi sexuálneho obťažovania, ale jeho bagatelizovaním a nepripúšťaním si viny – ako to spravili títo páni vo svojich verejných vyjadreniach.

Keď som chodil na základnú a na strednú školu, vždy sa našiel aspoň jeden spolužiak, ktorý chcel byť king. Triedny kráľ – ten, čo si mohol najviac dovoliť, bol najzaujímavejší, najlepší vo futbale a slabší sa ho báli. Neskôr triedny kráľ začal ako prvý chodiť s dievčaťom a ako prvý machroval, čo s ňou robil. Na um mi prichádza tragikomický uzlík hormónov, Viki Cabadaj z filmu “Sněženky a Machři”. Hlavné bolo potvrdiť svoju mužnosť.

My, outsideri, sme triednym kráľom závideli. Nemali sme v boji o sebavedomie a moc šancu, lebo sme boli tuční, introvertní alebo inak znevýhodnení. Boli sme za škaredých, príliš slušných alebo trápnych – a to platilo pre chalanov aj dievčatá. Mnohých to frustrovalo a hoci sme si niektorí povedali, že nepotrebujeme byť machri, mnohých to možno dodnes aj frustruje. A niektorí si evidentne “chcú chytiť” dodnes, ako vtedy. Z mládežníckeho pohľadu (odborný termín je Andrásy-Kramárovský syndróm) sú mladé ženy sotva viac, než objekt záujmu. Tam niekde sa plodí dennodenný sexizmus. V celom zápase o triedne kráľovstvo platilo pritom prísne oddeľovanie “chlapčenského” a “dievčenského”. A tento zápas pokračuje – nevyrástli sme z neho.

Asi každému je jasné, bývalých triednych kingov aj tí, čo nimi zúfalo chceli byť, nájdeme na Slovensku mnoho. Sú podstatne menej viditeľní, než Andrásy či Kramár, často viac opití a majú menšie zábrany. Zadky spolužiačok vystriedali zadky kolegýň, podriadených, čašníčok či klientiek. Na to poukázala novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová v malom prieskume príbehov sexuálneho obťažovania.

Iste, frustrácia z detstva nemusí byť jediným zdrojom ignorácie. Ale tá postava, archetyp triedneho kráľa sa v kultúre stáva synonymom moci a úspechu. Penetrátor ženských sŕdc Maroš Kramár, ejakulačný gatling Boris Kollár, dlhoročne plieskajúci bičík pána veľkomožného Andrásyho. Zo sveta: Úspešný finančník Jeffrey Epstein. Hviezdny filmový producent, Harvey Weinstein. Zo správania triedneho kráľa sa v našej spoločnosti nestane “trápny predvádzajúci sa tínedžer”, ale “správny muž”.

Mnohí už opustili školu a vstúpili do “dospelého” sveta, ktorý má byť spravodlivý pre všetkých a uznávame ľudské práva a slobodu, Kramár a Andrásy ostali zaseknutí v spoločenskej puberte bez veľkej šance na prevýchovu. A tie légie ostatných, ktorí sú naveky zatvorení v 9.C, pretože to bolo jediné miesto, kde sa priblížili svojej predstave mužnosti? Skúsme sa aspoň ozývať. Lebo pokarhanie ich len poteší a výsmech nepochopia.

P.S.:
Napadlo mi, že by som mohol pridať niekoľko praktických rád, ako byť heterosexuálnym mužom na Slovensku v súčasnosti pri interakcii so ženami. Možno to niekomu pomôže:

  1. Muž sa môže so ženou rozprávať úplne normálne, bez sexuálneho podtónu, priateľsky a rovnocenne. Je to neškodný test toho, či máš ako človek čo ponúknuť.
  2. Nepredpokladaj, čo je žene príjemné/nepríjemné, čo chce, alebo nechce. Ony to vedia, ty nie.
  3. Tvoja erekcia = tvoja súkromná vec. Ženské telo = nie tvoja vec.
  4. Trúfam si povedať, že žiadna žena si nikdy nepomyslela “No, týpek sa mi doteraz nepáčil, ale po tomto krčmovom vtipe som úplne zmenila názor!
  5. Formulka “Však sa mohla ozvať.” je iba veľmi zlý preklad frázy “Však som to nemusel urobiť.
  6. … ešte jednu poznámku na tú tému. Je to klišé, ale “nie” naozaj neznamená “snaž sa ešte, dokáž, že si vytrvalý, poď ešte, poď!”. “Nie” znamená “nie”.

Teraz najčítanejšie

Matej Makovický

Stand-up komik. Metalista. Cynik. Vyštudovaný sociológ. Nepriateľ tekvicového prívarku a kantovskej morálky.