Denník N

Zdravotná starostlivosť potrebuje odvážne reformy

Vracia sa téma oddlžovania štátnych nemocníc. Mám pocit, ako by sme sa len hrali na hlupákov, ktorí nechcú vidieť fakt, že len nalievame vodu do deravého džbánu. Zmena si vyžaduje odvahu prísť so zásadnými reformami…

Staré čínske príslovie hovorí:

„Daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, naučíš ho loviť, dáš mu potravu.“

Najmä štátne univerzitné a fakultné nemocnice fungujú dlhodobo na dlh. Nemajú motiváciu niečo meniť, keďže majú istotu pravidelného oddlžovania. Správajú sa ako asociáli, ktorí investujú všetko do čuča, pretože rátajú s tým, že sa o nich vždy niekto postará. Takýto stav je dlhodobo neudržateľný a nevyhnutne potrebuje zodpovedú a odvážnu reformu – komplexnú reformu. Spoločnosť si musí odpovedať na otázku, či je ochotná pre zlepšenie podmienok v zdravotníctve aj niečo obetovať a spolupodieľať sa na jeho renesancii. Cesta k modernému a úspešnému systému nie je jednoduchá:

Efektívna prevencia – potláčanie rizikových faktorov ako je obezita, fajčenie, alkohol, ďalej aktívny životný štýl, skríningové vyšetrenia zachytávajúce skoré štádia onkologických ochorení, osobná ochrana, duševné zdravie,…). Preventívne opatrenia boli základom úspešného boja proti Covid-19. Naozaj fungujú.

Kvalifikovaný personál – tak napríklad problém nedostatku sestier nevyriešime tým, že asistentky premenujeme na praktické sestry. Stredné zdravotné školy by mali byť opäť vecou prestíže a zárukou kvality, producentom sestier, ktoré svoje zručnosti a vedomosti ďalej zdokonaľujú na vysokej škole. Môže byť kvalitnou sestrou tá, ktorá má síce bakalársky titul, no študovala napríklad len tri roky po gymnáziu a k tomu externe? Nemôže. Dobrou sestrou aj lekárom môže byť len, kto po tom túži, nie ten, kto nemá inú možnosť.

Prostredie – o priestoroch, v ktorých mnohé nemocnice sídlia hádam ani netreba hovoriť. Pleseň, na ktorú striehnu fotoaparáty okoloidúcich, je ten najmenší problém. Ak odhliadneme od estetickej stránky, najväčší problém vidím v energetickej a ekologickej záťaži týchto budov. Zatekajúce strechy, netesniace okná, cez ktoré polovica tepla v zime uniká, zastaralé vykurovacie systémy, horiace elektrické rozvody. Ak by štát okrem budovania nemocníc pre tých, ktorí sú zadĺžení najviac, podporil aj ostatné nemocnice na ceste k nízkoenergetickým úpravám, urobil by pre ekológiu oveľa viac ako robí pri podpore nákupu elektromobilov. Matematika bz možno ani nemusela byť zložitá. Ak by štát prispel nemocniciam na rekonštrukciu, výmenu okien, opravu strechy, zateplenie fasády, mohlo by dôjsť k výraznému zníženiu nákladov na energie. Suma ušetrených mesačných nákladov by bola potom automaticky presunutá na splácanie „štátneho úveru“.

Prístrojové vybavenie – každému je určite jasné, že vývoj je nevyhnutný. Aj poľnohospodári už zahodili kosy a sadli do traktorov. Ak chceme rýchlo a kvalitne diagnostikovať, musíme mať k dispozícii najmodernejšie vybavenie s rýchlou dostupnosťou pre všetkých. Čakacia doba nemôže závisieť od toho, v ktorej poisťovni pacient je. Túto diskrimináciu dlhodobo akceptujeme.

Poistenie – som zástancom jednej veľkej poisťovne. Existuje ale množtvo výkonov, možností nadštandardných služieb, kde by mohli pôsobiť súkromné poisťovne, dávajúce pacientom možnosť komerčne sa pripoistiť a v prípade, že by to potrebovali, mohli by využiť výhody, ktoré by im pripoistenie umožňovalo (nadštandardné izby, výber operatéra, skoršie termíny,…).

Spoluúčasť – nepríjemná, dlhodobo úmyselne ignorovaná téma zbytočnej celospoločenskej solidarity s tými, ktorí si svojim konaním poškodzujú zdravie, prípadne nedodržujú režimové opatrenia. Mala by prebehnúť odborná i spoločenská diskusia o finančnej spoluúčasti na liečbe u tých pacientov, ktori evidentne liečení nechcú byť. Už teraz majú poskytovatelia povinnosť hlásiť poškodenie zdravia v súvislosti s porušením liečebného režimu alebo užitím alkoholu či inej návykovej látky.

Odbornou diskusiou by mali prejsť tiež témy, ako je napríklad vzdelávanie lekárov, nutnosť potvrdzovať často realizáciu výkonov, ktoré sú pre prax nepotrebné, neakceptovanie praxe v zahraničí, kladenie prekážok tým, ktorí sa chcú vrátiť…

…slovenské zdravotníctvo by malo dostať šancu stať sa lepším. Nevyhnutné je však otvoriť oči, nezakrývať si uši, rozprávať sa a nezabúdať na to, že dosiahnutím titulu sa nestávame nadľuďmi. Niekedy mám pocit, že neúcta pacientov voči zdravotníkom pramení práve v neúcte nás, zdravotníkov, voči pacientom…

Teraz najčítanejšie