Denník N

Skúsenosti podnikateľom predsa pomáhajú… Alebo nie?

Kde sa dve teórie bijú, meta-analýza víťazí.

Akademici, biznismeni, aj investori. Tí všetci si už niekoľko desaťročí lámu hlavu nad otázkou aké vlastnosti a faktory napomáhajú k tomu, že novo vzniknutý podnik sa stane na trhu úspešným a bude profitovať. Od vzniku teórie ľudského kapitálu sa realizovalo obrovské množstvo výskumu podporujúce myšlienku, že sú to práve schopnosti, vedomosti a charakteristiky samotného podnikateľa, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú profitabilitu podniku. No a doposiaľ jednoznačne najčastejšie skúmaným faktorom spomedzi všetkých sú skúsenosti podnikateľa. Samotná miera skúmania tohto faktoru je tak veľká, že sa skúsenosti začali považovať za jeden z najdôležitejších prvkov aj v praxi investorov pri hodnotení podnikateľských plánov. Zaujímavé však je, že doterajší výskum ani zďaleka neponúka jednotný názor na to, či sú skúsenosti naozaj také dôležité. V podstate sa zdá, akoby proti sebe stáli dva rôzne prúdy založené na odlišných teóriách.

Prvý prúd vychádza z jednoduchej myšlienky, že podnikateľ sa v podnikateľskom prostredí kontinuálne učí a získava tak schopnosti a vedomosti v manažovaní ľudí, v charakteristike odvetvia v ktorom pracuje, či v tom ako sa zakladá podnik a čo všetko si podnik vyžaduje pre jeho riadenie. Navyše sa začína orientovať na samotnom trhu. Získava dodávateľov a partnerov, zisťuje, kto sú jeho najväčší konkurenti, či aké distribučné kanály môže využívať. Všetky tieto dôležité aspekty práce podnikateľa sa môže naučiť iba jedinou cestou ‒ praxou. No a dôležitým predpokladom tejto teórie je, že s väčšími skúsenosťami prichádza vyšší zisk v podnikaní.

Hoci opísaná teória dáva na prvý pohľad logiku, druhý prúd výskumu poukazuje na to, že posledná spomenutá veta tak úplne neplatí. Vzťah skúseností a výkonu podniku sa zdá byť oveľa komplikovanejší a rozhodne nie lineárny. Teóriu, ktorá stojí za týmto prúdom si môžeme vysvetliť na jednoduchom príklade. Predstavte si, že máte vodičák a dlhé roky sa vozíte na starej škodovke (možno si to ani nemusíte predstavovať). Počas dlhých rokov šoférovania ste získali množstvo skúseností s riadením vozidla aj s pravidlami cestnej premávky. Spojka starej škodovky je už tak trochu opotrebovaná a ani brzdy už nie sú to, čo bývali. Rozhodnete sa preto kúpiť si nový bavorák. Napriek tomu, že máte bohaté skúsenosti so šoférovaním, po prvej jazde zistíte, že jazdiť v novom aute je úplne iné. Spojka zaberá úplne inak, volant je omnoho citlivejší a navyše vôbec neviete, na čo sú všetky tie neznáme tlačítka na palubovej doske. Niektoré Vaše skúsenosti a návyky so šoférovaním škodovky sa zdajú byť nielen zbytočné, ale navyše aj kontraproduktívne a vo výsledku sa Vaša jazda môže zdať pomalá, alebo riskantnejšia. Inými slovami – dochádza u Vás k tzv. negatívnemu transferu predošlých skúseností do situácie, kedy sú zbytočné a neefektívne.

Tento jav sa bohužiaľ často stáva aj podnikateľom. Keďže podnikanie je nesmierne dynamické odvetvie plné neistoty a novo vznikajúcich situácií, podnikateľ v týchto nových situáciách nemá inú možnosť ako len spoľahnúť sa na svoje staré skúseností. Tieto zaužívané praktiky a vzorce správania sú však často neefektívne a bránia podnikateľovi vidieť iné lepšie riešenia. Výskum založený na tejto teórii ukazuje, že skúsenosti majú častokrát veľmi limitovaný efekt na výkon podniku, zvlášť v niektorých vysoko dynamických odvetviach. Navyše, namiesto lineárneho vzťahu majú skúsenosti a výkon podniku vzťah v tvare písmena U. Veľmi zjednodušene to znamená, že podnikatelia, ktorí majú určitú strednú úroveň skúseností, dosahujú nižší výkon v porovnaní s menej aj viac skúsenými.

Máme teda dve teórie a výskumy poskytujúce vcelku rozporuplné zistenia. Ako tomu teda naozaj je? Aký je vzťah skúseností podnikateľa a samotným výkonom podniku – a dá sa to vlastne zistiť? V podstate dá a my sme sa o to pokúsili. Využili sme na to veľmi vhodnú a efektívnu metódu, tzv. meta-analýzu. V tomto type výskumu nezbierate vlastné dáta a neposkytujete nové výsledky a závery. Namiesto toho trávite dlhé týždne vyhľadávaním všetkých možných výskumov realizovaných po celom svete, ktoré skúmali vzťah medzi skúsenosťami podnikateľa a výkonom podniku. Hoci je to zdĺhavá mravčia práca, na jej konci disponujete desiatkami (niekedy aj stovkami) výskumov, ktoré potom spoločne analyzujete.

Výhoda tejto metódy je už zrejme jasná. Niektoré výskumy zistili silný vzťah skúseností podnikateľa na výkon podniku, iné výskumy zase slabý, žiadny, alebo dokonca negatívny. Meta-analýza umožňuje skĺbiť a analyzovať všetky tieto čiastkové výskumy dokopy a týmto spôsobom prísť na to, aký je všeobecný, povedzme „reálnejší“, vzťah medzi skúsenosťami a výkonom podniku. Reálnejší preto, lebo jej výsledky nie sú založené na jednej vzorke obmedzeného počtu podnikateľov z jedného sektora v jednom štáte. Práve naopak, sú založené na stovkách tisíc podnikateľov z rôznych sektorov a veľkého počtu svetových krajín.

No a na čo sme prišli? Ak vezmeme v úvahu dôležitosť, aká je prikladaná skúsenostiam vo výskume aj praxi, efekt skúseností rozhodne nie je oslnivý. Veľmi zjednodušene povedané, skúsenosti podnikateľa pozitívne súvisia s výkonom podniku, avšak tento vzťah je slabý. Navyše sa ukazuje, že je závislý od toho, aké skúsenosti berieme v úvahu a taktiež ako meriame výkon samotného podniku. Zistili sme, že najsilnejší efekt na výkon podniku majú tzv. start-up a odvetvové skúsenosti. To znamená, že pre výkon podniku je najdôležitejšie to, keď podnikateľ má dostatok skúseností so zakladaním podnikov a zároveň veľmi dobre rozumie všetkým technickým a pracovným aspektom vytvárania služieb a produktov, ktoré na trhu ponúka. Naopak, počet rokov v pozícii podnikateľa s výkonom podniku nesúvisel.

Aké závery môžeme vyvodiť z týchto výsledkov pre prax? Uplatnenie môžu nájsť napríklad u angel investorov, ktorí vyhľadávajú a finančne podporujú perspektívne start-up podniky s vysokým potenciálom rastu. Práve skúsenosti uchádzačov o takúto finančnú injekciu často zohrávajú dôležitú úlohu pri samotnom rozhodovaní, či bude podnik finančne podporený, alebo nie. Naše závery naznačujú, že skúsenosti podnikateľa by mali byť hodnotené s rezervou. Ak berieme do úvahy možný negatívny transfer, spozornieť by mali predovšetkým pri podnikateľoch, ktorí sú na základe svojich predošlých dlhoročných skúseností až príliš presvedčení o svojom úspechu. Zdá sa totiž, že viesť dlhé roky jeden podnik nemusí stačiť. Práve naopak, bohaté skúsenosti so zakladaním podnikov, diverzita a otvorenosť myslenia sa zdajú byť kľúčom k úspechu. Avšak aj tento kľúč môže byť niekedy nespoľahlivý. Občas sa zasekáva a môže sa stať, že sa zlomí.

Matúš Grežo

Teraz najčítanejšie