(Skoro) Všetko, čo ste chceli vedieť o VEGA grantoch, ale báli ste sa opýtať

Aktualizácia 05.novembra 2020 o link na reakciu na tento blog od Petra Múčku na konci textu.

Som späť, no stále si zvykám

Po ôsmich rokoch pobytu v zahraničí som sa vrátila na Slovensko. Posledné štyri roky som strávila ako vedecký pracovník na jednej z najlepších kliník na svete – Mayo Clinic v Jacksonville na Floride.

Najmenší grant, o ktorý som v USA žiadala, bol vo výške 20 000 dolárov na rok. Žiadosť pozostávala z 2 strán a môjho CV. Rozpočet projektu bol zhrnutý v krátkom paragrafe o tom, na aký materiál budú peniaze použité, a riešiteľský kolektív pozostával len z hlavného vedúceho grantu. Grant poskytovala klinika, na ktorej som pracovala, pri selekčnom procese bola najdôležitejším aspektom inovatívnosť a podporu získalo približne 40% žiadateľov.

Keďže som bola preč pomerne dlhý čas, a preto ma fascinuje, ako som si od mnohých vecí na Slovensku odvykla. Je zaujímavé sledovať rozdiely aj na profesionálnej, v mojom prípade vedeckej úrovni. Písanie grantov je skvelým príkladom, ktoré je alfou a omegou vedeckej existencie. Po nástupe do práce na Slovenskej akadémii vied som mala možnosť podať žiadosť v rámci jednej z dvoch hlavných grantových výziev, ktoré na Slovensku existujú. Túto grantovú výzvu vyhlasuje VEGA.

Aká bola moja skúsenosť s písaním analogického grantu VEGA po návrate na Slovensko? O koľko peňazí môžete žiadať a na ako dlho? Na čo sa pri žiadosti pripraviť, ako vyzerá výber a koľko grantov uspeje? Poďme na to.

Čo je to VEGA a ako vznikla?

VEGA je vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Slovenskej akadémie vied (SAV). Myslela som si, že keďže ide o jednu grantovú agentúru, všetky podané granty budú financované z rovnakého balíka peňazí na základe rovnakých kritérií. Prvým zaujímavým zistením pre mňa bolo, že VEGA granty sú vlastne dva – VEGA grant od ministerstva, ktorý sa udeľuje vedeckým projektom na univerzitách, a VEGA grant od SAV, ktorý sa udeľuje na ústavoch SAV.

Prečo to tak je? Tu sa musíme obzrieť trošku ďalej do histórie, a to priamo k vzniku agentúry VEGA.

Počas socializmu na Slovensku neexistovali grantové agentúry, a tým pádom ani žiadne granty. Existovali len plány z vedenia strany, čo sa bude skúmať. A to sa robilo. Vedecká kreativita, vymýšľanie projektov a nových smerov výskumu, nedostávali priestor. Po revolúcii vznikla prirodzená túžba a snaha priblížiť slovenskú vedu tej západnej, dať priestor fantázii a novým projektom, ktoré by boli vybrané na základe súťaže; grantu. Vyhlásiť súťažný grant znamenalo v prvom rade, nájsť naň peniaze. SAV už vtedy, ako aj dnes, mala vlastnú rozpočtovú kapitolu, čo v zásade znamená, že dostane peniaze od vlády, o ktorých rozdelení rozhoduje samotné vedenie SAV. Vedenie SAV sa rozhodlo teda zobrať peniaze z balíka vecno-neinvestičného, peniaze určené na chod jednotlivých ústavov (napr. na elektrinu, voda, teplo atď.) a vyhlásiť z nich súťažné granty.

Neviem ako vám, ale mne z toho automaticky vyplynulo, že ak zoberiem peniaze určené všetkým, ale rozdelím ich na základe súťaže len najlepším, umožňuje mi to zbaviť sa najmenej produktívnych vedeckých skupín. No tu som sa mýlila.

Princípom VEGA grantov nebolo sa skupín zbavovať, ale priniesť variabilitu a kreativitu do slovenskej vedy. VEGA prvýkrát priniesla možnosť pre slovenských vedcov sformulovať, čomu sa chcú a budú venovať. Granty ich mali motivovať vymyslieť a manažovať svoj výskum a zároveň preň získať podporu (keďže  predtým sa museli venovať  len tomu, čo im niekto nariadil). Čo bol určite skvelý a nutný krok pri rozvoji vedy na Slovensku.

Veda sa nerobí len na SAV, ale aj na univerzitách. Preto bolo potrebné zaviesť takéto granty aj tam. Univerzity ale nemajú svoju vlastnú rozpočtovú kapitolu, takže VEGA granty pre univerzity stále spadajú pod ministerstvo. Ministerstvo tak určuje, aká časť peňazí pôjde na VEGA, nie samotní vedci. To je dôvod, prečo sa líšia nielen rozpočty oboch verzií VEGA grantov (SAV a univerzitných), ale aj množstvo podporených projektov, bodová hranica potrebná na získanie grantu, ako aj časový harmonogram zaslania financií na jednotlivé výskumné organizácie (https://dennikn.sk/1857598/na-projektoch-maju-robit-od-januara-no-stale-cakaju-na-peniaze-z-grantov-musim-robit-chemicku-prostitutku-vravi-vedec/). No poďme ďalej.

Koľko peňazí môžete z grantu získať?

Pri všetkých zahraničných grantoch, ktoré som predtým písala, bola  súčasťou výzvy aj jasne definovaná suma peňazí, ktoré som mohla na výskum získať. V prípade VEGA grantov to nie je také jednoduché.

Hlavným dôvodom je, že v čase, keď grant podávate (zvyčajne koniec apríla), ešte nie je ani na SAV, ani na Ministerstve školstva úplne jasné, koľko peňazí bude na tieto granty určených. Síce vypisujete tabuľku s predbežným rozpočtom, ale nie je zrejmé, o koľko peňazí vlastne môžete žiadať. Podľa prieskumu, ktorý som robila medzi kolegami, je výška grantu približne 6-7 tisíc eur ročne na projekt cez SAV a 8-9 tisíc eur ročne na projekt na univerzite.

Aký je rozsah a jazyk žiadosti o grant?

Samotný vedecký projekt má približne 7 strán. To je oproti napríklad spomínaným dvom stranám v žiadosti o grant na 20 000 dolárov pomerne veľa. Pritom takýto rozsah nezaťažuje časovo iba vedca, ktorý sa uchádza o grant, ale aj samotného hodnotiteľa. Najhoršie však je, že týchto 7 strán sa podáva nielen v “esperante vedy”, teda v angličtine, ale aj v slovenčine. Na Slovensku nemáme zrejme veľa zahraničných vedcov, ale toto im naozaj nezávidím. Aj pre mňa osobne to bolo náročné po toľkých rokoch v zahraničí a písaní projektov výlučne v angličtine. Vedecký jazyk je iný ako bežný hovorový jazyk a násilné preklady niektorých anglických slov boli naozaj náročné.

Impakt faktory, citácie a kvartily…

Nezabudnite na publikačné výstupy – pre mňa najotravnejšiu časť žiadosti o grant. V tejto časti musíte vydokladovať 5 najlepších publikácií hlavného riešiteľa a zástupcu hlavného riešiteľa za celú kariéru a 5 najlepších publikácií za posledných 5 rokov. Znie to akoby som sa s tými päťkami niekde pomýlila, ale nie :) A to by bolo ešte ok, ale…! Ku každej publikácii musíte dohľadať, akej patrí kategórie (viď tabuľku). Zo západného sveta poznám jednu hlavnú kategóriu – vedecké publikácie v karentovaných časopisoch. Na Slovensku poznáme 28 kategórií.

Ďalej ku každej publikácii musíte nájsť počet citácii za posledných 5 rokov, impact factor časopisu a kvartil, v ktorom sa daný časopis nachádza v rámci daného odboru. Kvartil bola napríklad pre mna úplná novinka. A nehovorím o tom, že v žiadosti musíte vyplniť kvartily z dvoch rôznych hodnotiacich zdrojov. Tu mi skoro vybuchla hlava.

Okrem toho na záver treba k najlepšej publikácii doložiť aj zoznam všetkých publikácií, v ktorých bola citovaná. Tento postup má vraj hodnotiteľom uľahčiť hodnotenie žiadosti. Vo svete je už bežné, že do žiadosti jednoducho pridáte link na svoje publikácie. Nič viac.

Ďalšou zaujímavosťou je počet riešiteľov. K tomu len pár jednoduchých viet od srdca. Najskôr zabijete niekoľko hodín dohľadávaním citácií a kvartilov, aby ste čo najviac objektivizovali, že si grant zaslúžite. Ale potom sa zo skúseností kolegov dozviete, že to, čo naozaj ovplyvní, akú dotáciu dostanete, nie je impact faktor, ani kvartil, ale počet riešiteľov na projekte. Prečo by ste tam teda nedali viac mien, aj keď ich reálna angažovanosť na projekte je otázna.

Kto hodnotí žiadosti a ako také hodnotenie vyzerá?

VEGA má 13 hodnotiacich komisií vytvorených na základe odboru. Každá komisia má približne desať zastupiteľov z univerzít a desať zo SAV. Platí, že do komisií sa hlásia len tí, ktorí o granty žiadajú. Samozrejme s tým, že nemôžu hodnotiť vlastné granty, či granty svojich priateľov alebo nepriateľov. Ak sa to na Slovensku vôbec dá. V mnohých prípadoch je ťažké zohnať oponenta. Predsa len, oponovať žiadosti o VEGA granty nie je prestíž, nie je to ani honorovaná činnosť. A tak sa dostávame k mojej “najobľúbenejšej” časti celej grantovej schémy VEGA.

Ako som spomínala na začiatku, hovoríme o dvoch verziách VEGA grantu (SAV a ministerstvo) a dvoch rôznych rozpočtoch. Tým pádom, aj keď majú tieto granty spoločnú komisiu, hranica úspešnosti žiadateľov je rôzna. Napríklad, na SAV si povedia, že udelia 1000 grantov, ale na ministerstve si povedia, že ich udelia len 500. A tak sa stáva, že keď uchádzač zo SAV získa od hodnotiteľov 85%, grant dostane. Naopak, ak uchádzač z univerzity dostane 94%, grant nedostane. Takže napriek tomu, že prechádzajú rovnakým hodnotiacim procesom, nie je to fér.

Navyše, získať pri grantových výsledkoch nad 90% a grant nedostať je prinajmenšom zvláštne. Vo všeobecnosti, keď si pozriete výsledky hodnotení napríklad z predošlého roku (https://www.minedu.sk/data/att/13859.pdf), hodnotenia sú veľmi vysoké. Prečo? Vyplýva to z dlhoročných skúseností hodnotiteľov a ich iného mentálneho nastavenia pri hodnotení žiadostí.

Napríklad: ako hodnotiteľ čítam kvalitný projekt, ktorý má nejaké tie chybičky. Normálne by som mu dala 85%,, ale zo skúseností viem, že by neprešiel. A tak dobré a výborné granty zrazu rozdeľujem namiesto škály od 70-100% len na škále od 94-100%. To vedie k tomu, že o úspešnosti VEGA grantu rozhodujú veľakrát desatiny percenta. To je celkom zaujímavé, lebo podľa tohto na Slovensku nemáme slabé projekty. Bolo by zaujímavé prizvať na hodnotenie niektorého projektu zahraničných hodnotiteľov nezaujatých touto hodnotiacou štruktúrou a porovnať ich hodnotenie so slovenskými hodnotiteľmi.

Na záver zopár čísel

Percento podporených grantov: 85%. Z toho je úspešných približne 98% grantových aplikácii VEGA na SAV a na univerzitách je to približne 70%. Opäť ide o čísla na základe skúseností kolegov. Našla som len sumárne čísla za obe verzie VEGY spolu, nie separátne. Minulý rok to bolo 961 podaných žiadostí a 816 podporených projektov.

Približne každý druhý vedec na Slovensku je riešiteľom alebo spoluriešitelom VEGA grantu.

Vďaka podpore VEGA vznikne ročne na Slovensku vyše 3000 vedeckých publikácii. Nakoľko ich píšu vedci s hodnotením projektov okolo 90%, dúfam, že ste počuli aspoň o jednej z nich. Či ani nie?

Nechápte ma zle. Som rada, že VEGA granty existujú, pretože je dôležité podporovať vedu na Slovensku. A možno si nakoniec zvyknem aj na túto grantovú schému. No teraz mám pocit, že by bolo lepšie, keby sa priblížila kompetitívnym grantovým schémam západného sveta. Koniec-koncov, to bolo pred skoro dvadsiatimi piatimi rokmi hlavnou motiváciou jej vzniku.

Reakcia na tento blog od Petra Múčku