Hon na dekana (i akademické slobody)

Štvanica

Pravdupovediac, najprv som dianie okolo Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) veľmi nesledovala. Prečo aj? Celá kauza ma začala zaujímať v momente, keď som si uvedomila, že sa o (ne)schopnostiach a zlyhaniach istého dekana píše intenzívnejšie ako o plagiátorstve bývalého predsedu parlamentu alebo o korupčných a iných škandáloch siahajúcich do najvyšších poschodí našej politickej scény.

Ako som sa začala prelúskavať všetkými tými článkami, blogmi, video rozhovormi, alebo humoristicko-satirickou reláciou Ťažký týždeň, začalo mi dochádzať, že tu niečo nesedí. Všetky zdroje z vyššie uvedeného sú až prekvapujúco povrchné, jednostranné, tendenčné, neúctivé ba až urážlivé  a štvavé. Skrátka ocitla som sa v jednej obrovskej šikane a štvanici.

Ale poďme od začiatku.

 “Vinník“

Mám dojem, že pán profesor Kotuliak sa najviac previnil tým, že vyhral dekanské voľby. Regulérne a v súlade s pravidlami. Ich výsledok doposiaľ nikto nespochybnil. Ak by všetci akceptovali výsledok demokratických volieb, nič z toho čoho sme dnes svedkami by sa nedialo. Paradoxne o pár mesiacov neskôr sa na demokraciu budú odvolávať práve tí, ktorí účelovo znefunkčnili jej hlavný nástroj – akademický senát. Dekan Kotuliak vraj robí zlé meno fakulte a jeho správanie je nemorálne a neetické!

Akademický senát

Voľby sa konali v júni 2019. V tom istom mesiaci prívrženci vtedajšej dekanky profesorky Bielikovej znefunkčnili akademický senát vzdaním sa svojich mandátov. Bez funkčného senátu sa v decembri 2019 profesor Kotuliak ujal funkcie dekana. Každý nový dekan navrhne prodekanov a členov vedeckej rady fakulty, ktorých schvaľuje akademický senát. Navyše akademický senát schvaľuje jeden z najdôležitejších ekonomických návrhov – návrh rozpočtu. Dekan však funkčný senát nemal. Z tohto je aj laikovi zrejmé, že znefunkčnenie senátu hneď po voľbách malo jasný účel. Znemožniť demokraticky zvolenému dekanovi plnohodnotne vykonávať svoju funkciu hneď od začiatku.
Aké morálne a etické!

“Obeť“

Profesorka Bieliková. Neúspech vo voľbách zohral svoje. Vrabce štebotali, že od volieb 2019 do nástupu nového dekana vytrvalo podkopávala jeho autoritu, znevažovala jeho prácu a spochybňovala schopnosti, čím vytvorila podhubie pre nedôveru a neakceptovanie profesora Kotuliaka. Nielen na fakulte, univerzite, ale ako sa neskôr ukázalo aj v celej spoločnosti.
Aké etické a morálne!

Od človeka, ktorý neustále hovorí o dôležitosti spolupráce v prospech fakulty, by som očakávala, že nebude podnikať deštruktívne kroky. Takto nekoná človek, ktorému ide o dobro a rozvoj jeho srdcovej fakulty.

V januári 2020 dostala pani profesorka výpoveď. Dôvodom bolo údajné podozrenie zo závažnej protispoločenskej činnosti. Ako dekan uviedol v jednom z rozhovorov, informácie boli tak závažného charakteru, že bol nútený konať. Prečo? Môžeme sa len domnievať, lebo dekan lojálne mlčí. Možno preto, aby z fakulty nezmizli dôkazy o takejto činnosti alebo, aby mu nebola nečinnosť neprajníkmi vyčítaná. Toto je kritický moment, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj celej situácie. Je prirodzené, že u odbornej verejnosti táto informácia vyvolala široké reakcie, nakoľko ide o uznávanú vedeckú osobnosť. Faktom však ostáva, že dôvodom výpovede nebola jej odbornosť, ale podozrenia zo závažných pochybení pri výkone funkcie dekanky. Nepochybujem o odborných kvalitách pani profesorky, no o tých ľudských pochybnosti mám.

Študenti

Akademická pôda bola vždy posvätná. Študovať na univerzite bola pre nás česť. Študenti mali v úcte svojich pedagógov vzhľadom na ich vedomosti, životné skúsenosti, dosiahnuté úspechy v odbore a tiež vek. Áno vedeli sme sa vzbúriť. Proti spoločenskému zriadeniu, alebo ak nám niekto siahal na práva a slobody. Jedným z výdobytkov Nežnej revolúcie je aj akademická sloboda a samospráva, vďaka ktorej sú aj študenti FIIT súčasťou akademického senátu fakulty a mali možnosť demokraticky odovzdať svoj hlas pri voľbe dekana. Sklamanie zo skutočnosti, že možno nevyhral ich favorit ich neoprávňuje vyzývať demokraticky zvoleného dekana, aby odstúpil. Za slovami ako demokracia, vlastný názor a kritika, sa veľmi často skrýva drzosť, neúcta a nevychovanosť. Ak by som mala spomenúť všetky vyjadrenia, blogy, billboardy, výzvy na adresu dekana, členov akademického senátu STU, či ostatných s iným názorom, bolo by to nadlho. Prevažne sú všetky znevažujúce, osočujúce, hanlivé a urážajúce. Plné dešpektu. Pričom v mnohých sami tvrdia, že len vyjadrujú svoj názor. No za iný si napríklad členovia akademického senátu vyslúžili titulok ,,Hanba STU a mentálny svet niektorých jej senátorov“.
Aké etické a morálne!

Našťastie FIIT netvoria len študenti, o ktorých tu píšem. Celkovo môžem konštatovať, že nebúriaci sa študenti a zamestnanci akoby ani nemali žiadne slovo a vplyv. Nikde ich nikto nespomína.

Rektor

Dôležitú úlohu v celej kauze zohral samotný rektor univerzity. Jeho postoj k výsledkom volieb a k tomu čo nasledovalo bol prinajmenšom vágny. Za zmienku  stoja jeho neurčité a alibistické vyjadrenia v médiách a neštandardné kroky ako napríklad zasahovanie do výkonu funkcie dekana, u ktorého si vynútil prísľub neuzatvárať nové pracovné zmluvy, pričom toto je plne v kompetencii dekana. Netreba zdôrazňovať, že takýto krok je potom vnímaný ako podrývanie autority a nerešpektovanie dekana. Medzi ďalšie neštandardné kroky patrí zaiste vyzvanie dekana na späťvzatie výpovede profesorky Bielikovej. V neposlednom rade je to jeho vágny postoj k stanovisku správnej rady STU smerujúceho k ohrozeniu akademických slobôd (k tomuto sa ešte vrátim). Nečudo veď medzi správnou radou a rektorom je jasná ekonomická väzba. Týmito krokmi nepochybne prispel k vytváraniu miery neistoty  a živeniu podhubia pre neakceptovanie výsledkov volieb dekana.
Aké etické a morálne!

Správna rada STU a záujmové skupiny

Podľa vysokoškolského zákona sa správna rada vyjadruje k ekonomickým záležitostiam a predstavuje most medzi verejnosťou a univerzitou. V súvislosti so situáciou na FIIT má namiesto toho správna rada STU tendenciu zasahovať do akademickej samosprávy. Predseda správnej rady vyzval dekana na odstúpenie a ďalší člen správnej rady v médiách viackrát naznačil, že ak akademici nevedia zvládnuť situáciu a nevážia si akademickú samosprávu bude nutný zásah zvonku. Všetkým akademikom musí byť zrejmé, že sú ohrozené ich akademické práva a slobody. Ide o bezprecedentný zásah do samosprávy univerzity, čo ako reakciu na toto prehlásenie vyjadrilo vo svojom liste päť dekanov fakúlt STU. Vzhľadom na zloženie správnej rady (odporúčam pozrieť si) mi hneď napadlo, že by ten most od univerzity k verejnosti (rozumej záujmovú skupinu) mohol viesť napríklad od Mariši k Etele cez dva veľké tunele (detská riekanka).

Nemusím byť ani investigatívny novinár, aby mi udrelo do očí, že táto štvanica musí byť celkom finančne náročná. Pochybujem, že je v silách nespokojných študentov a zamestnancov FIIT financovať to obrovské množstvo materiálov, tlačovín, výrobu billboardov, videí vyslovene urážlivého charakteru na adresu dekana Kotuliaka (jeden z mnohých príkladov – výroba billboardov umiestnených na vozidle pred fakultou, viď foto nižšie).
Aké morálne a etické!

Správna rada na jednej strane rieši kroky dekana, ktoré boli plne v jeho kompetencii, kým na strane druhej nevidno, že by riešila či komunikovala nahlásené podozrenia zo závažnej protispoločenskej činnosti bývalej dekanky a tiež najnovšie informácie o podozrivých zmluvách uzavretých v minulosti s Úradom podpredsedu vlády SR. Dekanovi je vyčítané, že účelovo prijal väčší počet nových zamestnancov. No ťažko si predstaviť ako sa dá riadiť fakulta so štrajkujúcimi zamestnancami, zamestnaneckým podstavom (potvrdil aj predseda správnej rady v jednom z rozhovorov) a nefunkčným senátom. K vízii spolupráce s firmami sa dekan ani nedostal, nakoľko firmy vyjadrili znepokojenie skôr ako im stihol dekan vôbec predostrieť svoju predstavu.

Je nepredstaviteľné, aby si univerzita dovolila z titulu prebiehajúcej spolupráce s firmou vyjadrovať sa k dôležitým vnútorným záležitostiam firmy (vedenie firmy, top manažment, atď.) Opačným smerom to, ale zjavne neplatí.

 Médiá

Na prípade dekana Kotuliaka som pochopila čo je mediálna šikana. Toľko jednostranných a povrchne spracovaných článkov, rozhovorov, blogov a videí  na jednu tému som už dlho nevidela. Po prečítaní si týchto zdrojov získa človek dojem, že FIIT je vlajkovou loďou STU s jedinou  vedeckou kapacitou, nespokojnými zamestnancami a študentami, zoskupením “Za našu FIIT“, 18-timi novoprijatými neodborníkmi a dekanom polozločincom.

Nemôžem uveriť, že zlyhala aj profesionalita novinárov o, ktorých som si myslela, že majú ten najvyšší kredit. Chýba mi tu férovosť a rovnaký priestor pre obe strany. Napríklad, hoci sú obaja profesori, z článkov sa dozvieme, že aktérmi kauzy sú pani profesorka Bieliková a nejaký Kotuliak. Alebo keď profesor Kotuliak dostal konečne priestor na vyjadrenie, redaktorka už mala utvorený názor. Hosť sa musel vyviňovať a vysvetľovať kde a prečo publikuje. (Apropo: Bývalý minister školstva spájaný s obrovským eurofondovým škandálom, pôsobiaci vo funkcii rektora na jednej univerzite, nepublikuje takmer nič a v predátorských časopisoch už vôbec nie. Nijaký novinár sa o jeho publikácie nezaujíma. Prečo asi?)  Pritom tá istá redaktorka neskôr v rozhovore s predsedom správnej rady STU spoločne s ním skonštatuje, že v tejto kauze ide o stret nového, morálneho a etického Slovenska s tým starým a zlým čo sme tu mali doteraz. Vzhľadom k tomu koho sa to pýtala, mi to prišlo absurdné.
Aké morálne a etické!

A čerešničkou na mediálnej torte je moderátor humoristicko – satirickej relácie “Ťažký týždeň“ , ktorý si po povrchnom a tendenčnom nakydaní na dekana,  dovolil zneužiť reláciu na vyzvanie verejnosti k podpisu “petície“ s výzvou na odstúpenie dekana.
Aké morálne a etické!

Záver

Myslím si, že bod, do ktorého sa momentálne dostala fakulta i celá univerzita je zlomový, a skutočnosť či vedenie univerzity a akademické orgány ustoja tento útok na demokraciu môže rozhodnúť o zachovaní alebo naopak strate akademických slobôd a akademickej samosprávy.

Pre mňa najsmutnejšie na celom tom je, že za týmto neuveriteľným honom je nakoniec jeden obyčajný ľudský život.

Luc.