Môj šiesty zmysel mi hovorí že….(dávka letnej psychológie)
…alebo naša intuícia spočíva v tom, že veľa vecí vieme bez toho, aby sme vedeli, prečo ich vieme…
Jediná, skutočne hodnotná vec je intuícia.
Albert Einstein
Občas zavítam na brutálne dobrý psychologický portálu psychologytoday.com…
Autori, zväčša psychiatri, psychológovia a neurológovia z angloamerického prostredia, tam publikujú svoje rady a odporúčania na rozličné témy (vzťahy, sexualita, sociálny život, depresia, kreativita), prípadne približujú najnovšie zistenia modernej a experimentálnej psychológie, neurovedy a ďalších disciplín, ktoré sa takým, alebo onakým spôsobom zaoberajú človekom, jeho okolím a duševným rozvojom v post-post modernom (2x post ) svete.. Najväčšia výhoda je, že články sú písané zrozumiteľným, polopatistickým spôsobom, ktorému rozumie aj laik…
Nedávno ma zaujal príspevok Erica Haseltina, PhD., ktorý sa zaoberá neuropsychológiou a somatickou psychológiou. Autor v článku „Áno, máte šiesty zmysel a mali by ste mu veriť“ (Yes, You Have a Sixth Sense, and You Should Trust It) približuje koncept, ktorý je ľudovo známy ako „šiesty zmysel“. Ako totiž konštatuje, ľudia veľa vecí vedia bez toho aby vedeli prečo to vedia…Preto sa hovorí, že ich len „tušia“ alebo že majú „ciťák“…
V článku sú uvedené nasledovné príklady:
- Bez toho, aby sme vedeli prečo, vieme u ľudí rozlíšiť úprimný úsmev od predstieraného resp. nacvičeného… Ak sa pozrieme bližšie na foto, dôležité sú „záhyby“ alebo drobné vrásky pri očiach ktoré vyjadrujú autentickú radosť, šťastie alebo dobrú náladu…Naopak, osoba, ktorá sa len škerí a oči má v „neutrálnej“ polohe úsmev iba predstiera…
- Stretnete sa s dvoma osobami opačného pohlavia, ktoré sú rovnako fyzicky atraktívne. Osoba A vás však bude priťahovať viac, ako osoba B…Bez toho, aby ste si to uvedomili, váš nos veľmi jemne zachytí chemické častice ktoré sa prenášajú vzduchom, a vyhodnotí osobu A ako lepšieho partnera na splodenie potomka. Látky v ľudskom pote totiž obsahujú informáciu o genetickej výbave jednotlivca, ktorá môže byť kľúčová pre splodenie zdravých potomkov…
- Sedíte v hlučnej reštaurácií a máte zatvorené oči. Po vašej ľavej strane prejde človek, no vy budete vedieť o jeho prítomnosti bez toho, aby ste ho videli, alebo počuli… Neuvedomujete si, že váš mozog vyhodnotil menej „šumu“ v ľavom uchu ako znak, že po vašej ľavej strane prešla „zvuková clona“ a najpravdepodobnejším zdrojom tejto „clony“ je osoba, ktorá kráča popri vás…
Implicitné učenie
Ako Dr.Haseltine uvádza, niektorým situáciám a udalostiam venujeme vedomú pozornosť. Informáciu, ktorú sme získali, si následne uložíme do našej pamäti a vieme ju v budúcnosti „vytiahnuť“ keď ju potrebujeme… Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch však môžeme hovoriť o takzvanom „implicitnom učení“, teda naše rozhodovanie alebo postreh ku konkrétnej situácií sme si osvojili na základe dlhodobého, podvedomého spracovávania konkrétnych informácií. Naše podvedomie tak v prípade potreby vie „načrieť do žriedla“ informácií, ktoré sme získali vytvorením asociácií, hoci sme samotnej udalosti nemuseli venovať priamu, bezprostrednú pozornosť…
Napríklad náš mozog sa zistením, že dôjde k poklesu úrovne hlasitosti v jednom uchu, keď niekto prejde okolo nás, podvedome naučí, že existuje korelácia medzi zvukovou clonou a osobou, ktorá vedľa nás prechádza. Podobne, vieme odlíšiť falošný úsmev od naozajstného úsmevu, keďže naše podvedomie si vie pripomenúť celkový kontext v mnohých situáciách z minulosti, keď sme mohli pozorovať úsmevy ostatných ľudí…
Vrodené mechanizmy
Na druhej strane, sú prípady keď naše uvedomenie nie je „learned“, teda naučené, ale „hard-wired“, teda vrodené. Či už ide o lokalizáciu zvukov okolo nás, ktorá vychádza z vrodeného mechanizmu analýzy zvukov v našom mozgu, pričom aj naša odpoveď na čuchové podnety a analýzu pachovej stopy sú pravdepodobne prítomné od narodenia. V obidvoch prípadoch by sme však nevedeli náš postreh vysvetliť… Toľko zo zaujímavej štúdie Dr. Haseltina…
Čaro empirického poznávania
Tak či onak, či už hľadáme spirituálne alebo vedecké vysvetlenie, je isté, že naše podvedomie si na základe dlhodobých skúseností, pozorovania a interakcií (ja by som to nazval skrátka „empírie“), vytvára schému, resp. vzorec ktorý nám „pošepne“ ako máme vyhodnotiť určitú situáciu alebo podnet. K exaktnejším prípadom by sa dalo pridať množstvo ďalších príkladov ako je verbálny a neverbálny prejav ľudí, modelové situácie z medziľudských alebo pracovných vzťahov – pričom všetky vzorce sa v určitých variáciách opakujú…Preto by sme niekedy naozaj mali veriť intuícií, alebo šiestemu zmyslu…
Lebo je veľa vecí ktoré vieme, aj keď nevieme prečo ich vieme!
Zdroj:
P.S. Autor nie je psychológ a dopredu sa ospravedlňuje za nevedecké a neodborné termíny, aj za to že „strká nos“ do remesla všetkým psychológom, tento článok by mal mať skôr osvetovú, nie vedeckú povahu…
