Denník N

Animované knihy 1

25 diel klasickej detskej literatúry adaptovaných do animovanej podoby.

Možno ste učiteľom, učiteľkou literatúry, možno rodičom, ktorý by svoje deti rád priviedol k čítaniu. Nie hocijakému, ale k čítaniu dobrej, hodnotnej literatúry. Čítanie však deti nezaujíma tak, ako by sme dúfali. Ako im pomôcť? Ako ich pre čítanie zapáliť? V mori mnohých motivačných aktivít existuje i táto: predstavte deťom legendárnych literátov v animovanej podobe. V tomto texte ponúkam niekoľko klasikov detskej literatúry, animované adaptácie ich majstrovských diel a pár myšlienok o ich spracovaní.

Večer čítam deťom knihu, oni ležia v posteli, v izbe je tma, ja si svietim malým svetielkom a slová znejú v tichu akoby nič okrem nich neexistovalo. Raz moja dcéra nečakane vpadla do rozprávky: „Mami, ja to všetko vidím pred očami ako film. To je nádhera.“

Keď čítame, príbeh sa nám naozaj v mysli zreálňuje a tlmočí to vizuálnych obsahov. Aby sme ho pochopili, musíme dať textu vizuálnu podobu, musíme situáciu vidieť ako realitu. I pri najlepšom rozprávačskom umení autora budeme vidieť každý trochu iný príbeh. Iné ulice, domy, pobrežia, iné rukoväte na skriniach, iný náboj v očiach hlavných hrdinov. Pretože literatúru dokončuje až čitateľ. A to je fantastické.

Tým, ako knihy osobne vidíme a vnímame, interpretujeme ich. Vysvetľujeme si ich význam. Vyvodzujeme z literatúry odkazy, extrahujeme myšlienky. Vyberáme posolstvá, ktoré môžeme sami uplatniť alebo posunúť ďalej. To, že podstupujeme tento proces, je tiež literatúra. Je to jej konečná fáza.

Ak tento proces „vnútorného trávenia“ literatúry podstúpi umelec, filmár, môže využiť svoje vlastné vyjadrovacie médium, aby nám svoj zážitok z literatúry sprostredkoval. Prečíta knihu a je ňou hlboko zasiahnutý. Tento osobný zážitok z literatúry spracuje do vlastného (filmového) diela. Filmom nám, divákom, sprostredkuje svoju interpretáciu knižnej predlohy. Tá môže byť pre divákov i čitateľov rovnako zaujímavá ako originálna literatúra, môže prinášať nové myšlienky a stáť svojbytne ako nový umelecký tvar.

Animované filmy ukazujú literatúru inak, po svojom. Sú imaginatívne, hravé, ale i veľmi metaforické. Majú vlastnú výtvarnú kvalitu. Nechápme ich ako lacné ilustračné videá, ktoré bezmyšlienkovito preklápajú text do obrázkov. To, čo ponúkajú, je nový uhol pohľadu. Obohatenie, posun. Práve preto ich považujem za výborný prostriedok na prácu s deťmi. Ak na deti nefunguje literatúra sama, možno práve tento iný pohľad na ňu im otvorí dosiaľ pozamykané brány.

Predstavme teda niekoľkých literátov, ktorí našli svoju novú tvár v animácii. Začneme detskou literatúrou, rozprávkarmi. Koho si vybavíte ako prvého, keď sa hovorí o „rozprávkaroch“? Kto je podľa vás ikonou európskej „detskej literatúry“? Preskočíme zberateľov ľudových rozprávok (bratia Grimmovci či Charles Perrault), poďme hovoriť o moderných autoroch.

HANS CHRISTIAN ANDERSEN

Andersenove rozprávky zastiera temný závoj; sú nesmierne jemné, citlivé, plné realistickej drobnokresby, avšak nekráčajú k sladkým záverom, často končia kruto a nešťastne. Majú sociálny rozmer a psychologickú pravdivosť. Andersen nedojíma šťastným koncom, ale tragikou. Dievčatko so zápalkami ráno umiera zamrznutím. Malá morská panna nenájde opätovanú ľudskú lásku a zmení sa na morskú penu. Statočný cínový vojačik umiera i s tancujúcou bábikou v kachľovej peci. Bolesť v srdci krásnych vecí, to je Andersen, to je kľúč k jeho pochopeniu. Každá krása, každá láska, každý život raz umrie.

Andersen tvoril v 19. storočí, je zrejmé, že prístup k literatúre a najmä k psychologickým potrebám malých detí sa za dvesto rokov zmenili. Dnes si žiaden autor detskej literatúry netrúfne obnažovať realitu pred dieťaťom týmto spôsobom. Preto nečudo, že súčasné animované adaptácie Andersena kráčajú cestou zjemňovania jeho bolestného sveta. Otázkou však ostáva, aká úprava pôvodného textu si ešte zachová Andersenovho ducha. Osobne tvrdím, že napríklad v Disneyho muzikálovej úprave Malej morskej panny, v ktorej malá víla získa srdce princa a príbeh sa šťastne uzavrie manželstvom, nemáme šancu zacítiť nič z pôvodnej Andersenovej poetiky a inšpiráciu nazvime radšej veľmi voľnou.

Francúzsky režisér Paul Grimault, veľký obdivovateľ Andersena, záver príbehu o cínovom vojačikovi taktiež upravil v prospech šťastnej lásky. Táto krátkometrážna úprava si však – najmä vďaka nostalgickému prídychu vojnových čias a strát – zachováva Andersenovu poetiku oveľa silnejšie než Disneyho dnes už klasický film.

Little Marmaid / Malá mořská víla (Ron ClementsJohn Musker, 1989) – český dabing

Le petit soldat / Statočný cínový vojačik (Paul Grimault, 1947) – bez slov

视频去哪了呢?_哔哩哔哩_bilibili

Andersen predsa má i motívy so šťastným koncom. Najznámejším je motív Snehovej kráľovnej, ktorá je úprimnou detskou láskou a horúcim priateľstvom porazená. Zo všetkých adaptácií tejto látky, čo som videla, považujem za najvydarenejšiu starú sovietsku kreslenú verziu od Leva Atamanova. To je zároveň film, ktorým som Andersena predstavila svojim dcéram. Obzvlášť pre dievčatá je rozprávka o putovaní malej Gerdy strašným a krutým svetom dôležitá. Krehkosť ich tela i duše, jemnocit a nenásilné správanie nemusia byť v rozpore s vnútorným odhodlaním a silou, ktorá zdolá i najťažšie prekážky. Snehová kráľovná je zároveň rozprávkovým archetypom, na ktorý sa odvolávajú psychológovia, keď hovoria o „chladných ľuďoch“, o tých, ktorým „zamrzlo srdce“, o emočne zablokovaných. Atamanov tento archetyp zobrazil s majestátom, ktorý mu prináleží.

Snehová kráľovna (Lev Atamanov, 1957) – slovenský dabing

Za najpôsobivejší film inšpirovaný tvorbou Hansa Christiana Andersena považujem dlhometrážny titul Kráľ a vták vyššie zmieneného Paula Grimaulta. Film voľne vychádza z rozprávky Pastierka a kominárik a Grimault ho (podobne ako množstvo ďalších svojich filmov) napísal spoločne so skvelým francúzskym básnikom Jacquesom Prevértom. Grimault na filme pracoval od roku 1947, avšak do oficiálnej distribúcie v 50-tych rokoch odišla verzia, s ktorou ako režisér nesúhlasil. Prieťahy o autorské práva trvali desaťročia. Konečnú podobu z roku 1980 označujú filmoví kritici za majstrovské dielo francúzskej animácie, ale i za majstrovské dielo filmového surrealizmu.

Le Roi et L’oiseau / The King and the Mockingbird / Kráľ a vták – trailer (Paul Grimault, 1980) – anglický dabing

LEWIS CARROL

To, že dvaja ľudia, a tobôž dvaja autori budú vidieť tú istú literatúru diametrálne odlišne, ukážeme na notoricky známom príklade Alice v krajine zázrakov od Lewisa Carrola. Do dlhometrážnej animovanej podoby knihu tlmočili najskôr v Amerike v Disneyho štúdiu, potom v Československu surrealista Jan Švankmajer (spracovaní bolo viac, sústreďme sa však na tieto dve).

Alice in Wonderland / Alenka v říši divů – ukážka (Clyde Geronimi, Wilfred Jackson,, Hamilton Luske, 1951) – český dabing

Něco z Alenky (Jan Švankmajer, 1988) – české znenie

Spracovanie z Disneyho štúdia ukladá Carrolovu predlohu do svojej muzikálovej šablóny. Alica je pekné, milé, blonďavé a modrooké dievčatko zo strednej triedy. Svet, do ktorého vstupuje, je čistý a nevinný. Obývajú ho zvláštne bytosti, ktoré vykonávajú zvláštne akcie, avšak hudba, gagy, pestré farby a prívetivá výtvarná štylizácia zabraňujú tomu, aby mal človek strach, aby sa čo i len znepokojil. Disneyho Alica je „entertainment“. Zábavný príbeh pre široké spektrum malých i veľkých divákov.

Naopak, surrealistické videnie Jana Švankmajera diváka ohúri vizuálnou surovosťou. Cez detaily dreva, prachu, zeme, rozpadnutých múrov, kožušín, jedla či kostí cítime hmatateľnosť a reálnosť života a jeho zázrakov až na dreň. Živá je aj hrdinka Alenka. Jej telo sa dostáva do fyzikálne nemožných vzťahov so svetom. Zväčšenia, zmenšenia, priblíženia a vzdialenia, kontakty so špinou, ostrými predmetmi, vlhkosťou či rôzne fyzické súboje sa človeku zarývajú pod kožu a udržujú ho v tejto pomerne temnej vízii neobyčajne čulým, vnímavým. Švankmajer nás budí do sna a rozhodne sa nehrá na uhladeného a bezzubého rozprávača pre všetky deti.

Ak by som bola učiteľkou literatúry, dala by som svojim (starším) žiakom po prečítaní knihy možnosť pozrieť si oba filmy. Ktorá z týchto interpretácii je bližšia pozoruhodnej povahe Carrolovho diela? Ktorá z interpretácií bola bližšia im a prečo? Dokážu hovoriť o rozdieloch medzi dvoma filmovými spracovaniami? Dokážu porovnať dve hlavné hrdinky, dve Alice? Ovplyvnilo filmové spracovanie to, čo pôvodný príbeh znamená? Pomohlo im ho pochopiť? A čo vlastne pre nich znamená?

ANTOINE SAIN-EXUPÉRY

O tom, ako sa dá odkaz pôvodnej literárnej predlohy posúvať ďalej, ako v ňom môžeme hľadať prieniky s naším súčasným životom, sa s deťmi presvedčíte v dlhometrážnej adaptácii Malého princa. Mark Osborn túto snáď najznámejšiu francúzsku knihu pre deti osádza do príbehu súčasného dievčatka, ktoré žije v prísnom, do detailu naplánovanom svete svojej matky – manažérky. Potajomky však objaví iný svet, svet zneuznaného, no šťastného vynálezcu, ktorý verí svojím snom. Vďaka nemu spozná pôvodný príbeh Exupéryho Malého princa a v jeho duchu rozvinie ďalšie, svoje vlastné dobrodružstvá.

The Little Prince / Malý princ (Mark Osborn, 2015) – český dabing

Exupéryho kniha je posolstvom pre dospelých o tom, čo má v živote naozajstnú hodnotu. V tomto filme dostáva konkrétne uplatnenie v konkrétnom živote konkrétnej mamy a jej dcéry. Ak ste s deťmi čítali Malého princa, určite ste tieto otázky otvorili – poznajú deti vo svojom okolí niekoho, kto sa na obyvateľov zobrazených planét podobá? Kniha bola napísaná už dávno, dnes dospelí robia aj iné veci, ktorými márnia čas svojho života. Dokážu deti popísať alebo nakresliť nové planéty, na ktorých dospelí robia nezmyselné veci a zabíjajú tým svoj čas?

ROALD DAHL

V západnom svete snáď neexistuje dieťa, ktoré by nepoznalo meno britského (ale pôvodom nórskeho) autora Roalda Dahla, rozprávkara 20. storočia. Jeho bezbrehá fantázia kopíruje tajné túžby detských sŕdc, pomenováva ich nahlas, pričom odvážne zatína na jednej strane do romantických a na druhej do nebezpečných, zákerných a strašidelných sfér. Taká plastická je totiž škála detskej imaginácie.

Dahla do filmu tlmočili mnohí, no nie všetky pokusy sú vydarené a len máloktoré sú nadabované do nám zrozumiteľných jazykov. Mnoho adaptácií je hraných, tie teraz obídeme. Z tých animovaných vysoko vyčnieva film Wesa Andersona Fantastický pan Lišák.

Fantastický pan Lišák (Wes Anderson, 2009) – český dabing

Nie je to film výlučne pre deti, je to rodinný príbeh, a to z prostého dôvodu: je o rodine. Hlavným hrdinom je otec v komplikovanom veku, s komplikovaným psychologickým profilom. Je totiž šelma. Na problém krízy stredného veku, rekapitulácie života či trafených výstrelkov mužov, čo odmietajú zostarnúť sa dokáže naladiť nejeden rodič i dospelý ne-rodič. Ale rodina má i dieťa, i to má svoje problémy. Dospieva. Hľadá identitu v komplikovanom svete vzťahov, očakávaní a sebapresadzovaní. Nad tým všetkým sa vznáša fakt, že ide o rodinu ZVIERAT. Zvierat, ktoré lovia a ktoré sú lovené. Wes Anderson zachytáva vrstevnatosť Dahlovej predlohy, čaruje s jej mnohovýznamovosťou, zachováva a podčiarkuje jej humor, ľahký, inteligentný a šarmantný. Z technického hľadiska možno odporučenie filmu len podčiarknuť. Použitá bábková animácia je prvou ligou v prvej lige.

Bábkovou technikou je spracovaný aj ďalší film podľa Dahlovej predlohy, starší a často neprávom prehliadaný Jakub a obrovská broskyňa. Režíroval ho Henry Selllick, presne ten pán, ktorý stojí za všetkými legendárnymi animáciami Tima Burton. Tim Burton ich vymyslí a kreatívne navrhne, avšak prácna a dôkladná realizácia sa vždy viezla na Sellickových pleciach. Presvedčte sa, že naozaj vie robiť bábkový film.

James and the Giant Peach / Jakub a obří broskev (Henry Sellick, 1996) – film vyšiel s českým dabingom na DVD, nie je sprístupnený na voľné šírenie na internete

Pre tých, čo čítali Dahlovu predlohu, bude zaujímavé sledovať drobné úpravy originálu. Isto uznáte, že niektoré motívy v Dahlových knihách nemožno brať doslovne, sú také kruté, že to pri doslovnom chápaní deti nedokážu zniesť. Najmä s menšími si pri čítaní treba opakovať, že ide o žart. Roald Dahl to nemyslí naozaj. Nemôže predsa riaditeľka Byvolská v Matilde chytiť dievča za vrkoče a odhodiť ho za ne von zo školského dvora. Rovnako ťažko sa predstavuje, že Jakubove stridžie tety obrovská broskyňa pridlávi a rozpučí na placky. Pre deti s málo rozvinutým abstraktným myslením, teda pred 7. rokom života, alebo pre deti s poruchou autistického spektra je to nestráviteľné. Henry Sellick však tlmí toto preexponované a typické Dahlovo násilie, robí príbeh prijateľnejším aj pre najmladšie vekové skupiny. Pokiaľ sa, samozrejme, neboja pavúkov, červov a chrobače.

O literárny odkaz Roalda Dahla sa stará i britská verejnoprávna televízia BBC. V roku 2016 vyrobila dva polhodinové diely podľa príbehov z knihy Revolting Rhymes. Roald Dahl v nej paroduje šesť klasických rozprávkových motívov, podotýkam vo veršoch. Prvý diel adaptácie BBC pracuje s motívom vlka z Červenej čiapočky a druhý odkazuje na Jacka a fazuľu. Významným faktorom tejto adaptácie je zapracovanie výtvarného rukopisu Quentina Blakea, dvorného ilustrátora Dahlových kníh. Hoci sú filmy tvorené 3D animáciou a Blake svoje ilustrácie kreslí jednoduchými linkami, prevzatie tvarovej štylizácie je nepopierateľné.

Pridávam linky na filmy v anglickom znení, preklad (zatiaľ) neexistuje. Verím, že filmy môžu byť výborným materiálom pre staršie deti učiace sa anglicky.

Revolting Rhymes (Jakob Schuh, Jan Lachauer, 2016) – anglické znenie

https://www.youtube.com/watch?v=u52E05DAN_4

https://www.youtube.com/watch?v=oKhraBhAABA

Pre milovníkov Roalda Dahla ešte jedna správa – sériu adaptácií jeho najznámejších diel pripravuje aj televízia Netflix. Uvedenie ohlásili na rok 2019. Dodnes sme o nej síce nepočuli, verme však, že ohlásený seriál príde a bude skvelý.

Roald Dahl Rhymes – ohlásená animovaná séria na Netflixe (pôvodne 2019)

Tlačová správa o pripravovanom seriáli na Netflixe.

ERIC CARLE

Aby sme nezabudli na najmenších – tu je animovaná adaptácia slávneho leporela O nenásytnej húseničke. Ak ste si s vašim batoľaťom zamilovali útlu knižočku s výraznými grafickými ilustráciami a jednoduchým, no pôvabným textom Erica Carla, určite vás nadchne vidieť tento príbeh oživený! Ochutnajte s nimi i u nás málo známe knižné sestry Húseničky, ktoré vyšli spolu s ňou v päťdielnej filmovej kolekcii.

The Very Hungry Caterpillar / Nenásytná húsenička (Andrew Goff, 1993)

The Mixed-Up Chameleon (Andrew Goff, 1993)

Papa, Please Get the Moon for Me (Andrew Goff, 1993)

The Very Quiet Cricket (Andrew Goff, 1993)

I See a Song (Andrew Goff, 1993)

Zabrúsme teraz do „našich“ vôd. V úvodzovkách o nich píšem preto, že chcem hovoriť o českej tradícii. Naši (nielen) jazykoví bratia s košatou literárnou tradíciou sa o svoj poklad starajú od počiatkov animovanej kinematografie na ich území. Priekopníčka českej animácie Hermína Týrlová sa napríklad učila animovať bábku na literárnom podklade Ondřeja Sekoru Ferda Mravec už v roku 1944 – a bola to len prvá z mnohých budúcich adaptácií tohto diela. To je však len príklad na úvod.

ALOIS JIRÁSEK

Počiatky českej literárnej tradície, Staré povesti české, spracoval v dnes už legendárnom animovanom filme s rovnakým názvom bábkar Jiří Trnka. Vybrané kapitoly z knihy Aloisa Jiráska rozpráva vo filme monumentálne, s prináležiacim pátosom a pôsobivou hudbou Václava Trojana. Hoci ide o film z počiatku päťdesiatych rokov, je plný masových scén, predkamerových efektov či dômyselných pohybov kamery. Mnohé dnešné deti tieto kvality, pravdaže, neocenia, pretože vývoj filmového jazyka išiel za 70 rokov o míle dopredu, napriek tomu má zmysel to skúšať. Poznám deti, ktoré Staré pověsti české fascinujú atmosférou a inakosťou a po ich sledovaní si navždy zapamätali, kto bol Neklan. V Česku je film považovaný za zlatý fond domácej kinematografie a znalosť českých povestí, ich príbehov a postáv je súčasťou elementárnej vzdelanostnej výbavy.

Staré pověsti české (v ukážke Bitka s Lučanmi) (Jiří Trnka, 1952) – české znenie

Film v plnej dĺžke vyšiel na DVD.

JOSEF A KAREL ČAPKOVCI

Legendárnymi rozprávkarmi boli bratia Josef a Karel Čapkovci. Možno sa pýtate (podobne ako spočiatku ja), prečo hovorím o oboch bratoch. Bežne rozšírená vedomosť je predsa tá, že Karel bol „tým veľkým“ spisovateľom a Josef bol ten, čo napísal a nakreslil Psíčka a mačičku.

Pravda je taká, že nielen Josef, ale i Karel napísal niekoľko diel výsostne pre deti. Nižšie prikladám ich spracovanie do animovanej podoby – ide o sériu rozprávok spravidla o povolaniach (Poštárska, Doktorská, Lúpežnícka…). Rozprávky sú autorské, ale plasticky pracujú s motívmi klasického rozprávkového fondu.

Na ich spracovaní, ktoré režíroval Eduard Hofman (možno si pamätáte jeho dlhometrážne Stvorenie sveta), je zaujímavé výrazné presadenie zvukovej stopy do popredia. Komentár, ktorý tvorí pôvodný literárny text, má pre vývoj filmu kľúčovú úlohu. Nahovoril ho Karel Hőger. V adaptáciách zo začiatku 60-tych rokov vidíme pomerne málo pružnú animáciu, zato hovorené slovo je mimoriadne kultivované, i po stránke literárnej, i z hľadiska neopakovateľného prednesu. Aj keď literárnu predlohu neprečítajú, dostanú ju deti priamo do ucha. Zaujímavosťou animovaných rozprávok Karla Čapka je tiež to, že ich výtvarníkom bol brat Josef.

Psí pohádka (Eduard Hofman, 1959) – české znenie

Pošťácká pohádka (Eduard Hofman, 1961) – české znenie

Doktorská pohádka (Eduard Hofman, 1963) – české znenie

Loupežnická pohádka (Eduard Hofman, 1964) – české znenie

Význam Josefa Čapka netreba znevažovať, hoci jeho dielo popri bratovi Karlovi často neproporčne zaniká. Josef napísal a nakreslil knihu, s ktorou vyrástli celé generácie detí. Desaťtisíce či státisíce malých čitateľov poznajú jeho príbehy a obrázky. Psíček a mačička vstúpili do zdieľaného národného povedomia, sú univerzálne rozpoznateľní prakticky pre všetkých.

Adaptácia do animovanej podoby pre televíziu je veľmi podobná tej, čo sme spomenuli vyššie: réžia Eduard Hofman, nahovoril Karel Hőger. Rozprávky o psíčkovi a mačičke však vznikli skôr a dá sa konštatovať, že adaptácia Josefovej literatúry esteticky ovplyvnila tú Karlovu.

Pohádky o pejskovi a kočičce ((Eduard Hofman, 1950 – 1951) – české znenie

JAN WERICH 

Do kruhu českých rozprávkarských velikánov zaraďujem pre tento výber ešte Jana Wericha. V animácii sa uplatnila najmä jeho kniha Fimfárum (1960). Werich ako píšuci herec, alebo hrajúci literát, rozprávky z Fimfára i nahovoril a vyšli na gramofónových platniach (1977). Podobne ako Karel Čapek, i Werich v rozprávkach kombinuje pôvodné motívy národných (nielen českých) rozprávok a legiend, a špecifickým spôsobom ich aktualizuje, modernizuje a formálne upravuje, takže získavajú svojbytný a nezameniteľný ráz.

Kniha Fimfárum sa stala studnicou inšpirácií pre filmový priemysel. Práve odtiaľto pochádzajú napríklad Traja veteráni. Od osemdesiatych rokov, keď už boli na svete aj Werichove audio nahrávky, zobrali látku do rúk animátori, konkrétne Vlasta Pospíšilová a začali ich tlmočiť v bábkovom animovanom filme. Zvukovú zložku tvorí originálna nahrávka Wericha z gramoplatní.

Lakomá Barka (Vlasta Pospíšilová, 1986) – české znenie

Až opadá listí z dubu (Vlasta Pospíšilová, 1991) – české znenie

V novom miléniu vznikol nápad vytvoriť takýchto adaptácií viac a vyskladať ich do dlhometrážneho filmového pásma. Tak vznikol film Fimfárum Jana Wericha (2002) – obsahuje i dva skoršie filmy Vlasty Pospíšilovej, neskôr Fimfárum 2Fimfárum – do třetice všeho dobrého.

A čo slovenská literárna klasika? Žiaľ, ak za klasika detskej tvorby považujete napríklad Jozefa Cígera Hronského, medzi večerníčkovými seriálmi by ste márne hľadali jeho Budkáčika a Dubkáčika či Smelého Zajka. Nedočkala sa ani Feldekova Zelená či Modrá kniha rozprávok, ani Krista Bendová s Osmijankom či Opicami z našej police. Čo prekvapí možno najviac, v animácii nemáme spracovanú ľudovú klasiku z Dobšinského zbierok. Niečo však predsa spracované je.

ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ

Pôvodnú veršovanú rozprávku o nespratnom Čimovi si zo socialistického detstva pamätajú asi všetky „Husákove deti“. Autorka, ktorá je podpísaná aj pod zľudoveným Žabiatkom, nadviazala na tradičnú slovesnosť a živým, miestami vtipným jazykom spísala osudy vrabčej rodiny a komunity. Čítať však tieto básne dnešným deťom je ako čítať im po maďarsky. Čin-čin má 80 rokov, jeho poetike, osloveniam, slovným zvratom dnešné deti nerozumejú. Skúste im však pustiť sfilmovanú verziu. Hoci sa v nej hovorí presne to, čo v knihe a animácia pôsobí zastaralo, obrázky a vizuálna akcia deťom pomáhajú chytiť myšlienky. Moje dcéry seriál v istom veku milovali a po ňom sme zvládli prečítať aj knihu v textovej podobe, dokonca s radosťou.

Čin-čin (Ján Dudešek, 1970)

MÁRIA ĎURÍČKOVÁ

Ďalšou slovenskou povinnou literatúrou pre najmenších je isto súbor dobrodružstiev dvojčiat, prváčok Danky a Janky Bodkových. Večerníčkové spracovanie i v tomto prípade realizoval Ján Dudešek a zaujímavosťou je, že 14 seriálových dielov rozvíja príhody sestier ďaleko nad rámec knižnej predlohy. Pôvodné rozprávky teda fungujú len ako odrazový mostík k celkom novým filmovým príbehom.

Danka a Janka (Ján Dudešek, 1971 – 1988) – slovenské znenie

https://www.youtube.com/watch?v=a6EV9NrTE-Q

Výnimočné výtvarné kvality sledujeme v adaptácii Ďuríčkovej Bratislavských rozprávok. Režijne za ním stál Rudolf Urc a po jeho boku výtvarník a spolurežisér Ondrej Slivka. Bratislavské rozprávky sú smutným pamätníkom porevolučnej doby (realizoval sa v rokoch 1991 – 99). Ukazujú, akú veľkú remeselnú a umeleckú zručnosť naši vtedajší filmári dosiahli, a zároveň boli nadlho posledným „veľkým“ televíznym seriálom, ktorý sa v Slovenskej televízii realizoval. Objemovo a rozsahom podobné výroby prišli zas až po roku 2013 so seriálom Mimi a Líza.

Bratislavské rozprávky (Rudo Urc, Ondrej Slivka, 1991 – 1999)

DANIEL HEVIER

Nekorunovaným kráľom súčasnej slovenskej detskej tvorby je Daniel Hevier. Sám sa podieľal na tvorbe televíznych scenárov Buvirozprávok, vytvorených na motívy vlastnej knihy Nám sa ešte stále nechce spať (1990). Podľa hlavnej postavy, škriatka Buvika, je pomenované i Hevierovo vydavateľstvo Buvik. Prihovára sa ním všetkým deťom a mláďatkám, ktorým sa nechce spať, pretože život je na spanie príliš vzrušujúci!

Buvirozprávky (Martin Pospíšil, 1994 – 1995)dhsj

Pri kompilovaní tejto kolekcie som si nanovo bolestne uvedomila, aký veľký hendikep tvorí pre malé národy jazyková bariéra. Z obrovského množstva skvelého zahraničného materiálu sa dá použiť len malé percento. Šťastím slovenského diváka je jazyková príbuznosť s Čechmi. Ani oni nemajú dokonalé dabingové pokrytie, je však ďaleko širšie ako slovenské. Uvedomila som si tiež, akú chudobnú kultúrnu sieť na udržanie a kultivovanie vlastného, slovenského umenia sme dosiaľ zaplietli. Prepadli cez ňu najvzácnejšie perly. Neponúkame vlastným deťom našu vlastnú kultúru. Sme kultúrne mladá a slabo rozvinutá krajina, ale je len na nás, aký tlak v tomto smere vyvinieme. Dávajme ako rodičia vedieť nahlas náš záujem, aby ho kompetentní počuli.

Teraz najčítanejšie

Ivana Laučíková

Mojou vášňou a špecializáciou je animovaný film. Filmy píšem, animujem, režírujem, vyučovala som o nich na Katedre animovanej tvorby na VŠMU a päť rokov som o nich písala ako šéfredaktorka odborného časopisu o animovanom filme Homo Felix. Pohľad na animáciu sa mi veľmi vyhranil, odkedy som matka. Cez svoje dcéry naplno vnímam, aký masívny vplyv má na súčasné deti animovaná produkcia a ako málo sa o nej, o jej vplyvoch a o jej kvalitách verejne hovorí. Chcem spraviť prvý malý krok v osvete, rozhodla som sa o animovanej tvorbe pre deti písať blog. Bez nároku na úplnosť či systematickosť budem písať o programoch, ktoré stojí za to sledovať a budem písať o dôvodoch, prečo je to tak.