Denník N

Z marockých mýtov a povier

O čo by bol život menej zaujímavý bez trochy tajomna. V marockých dedinách a na púšťach, kde sa ešte ani dnes nedostali televízia a internetové pripojenie, prídu večer po práci na rad historky, ktoré v noci nadobúdajú úplne iný dojem ako cez deň. Pravdou je, že či už na odľahlých dedinách alebo vo veľkomestách, Maročania sú vo všeobecnosti veľmi poverčiví a v ich rozprávaní radi zveličujú.

Každý z nás isto pozná rozprávku o Aladinovej zázračnej lampe. Tej, v ktorej bol zakliatý džín, ktorý mal Aladinovi splniť tri želania. Je to jeden zo zbierky príbehov Tisíc a jednej noci, hoci sa špekuluje, že umelo pridanej Antoinom Gallandom, francúzskym prekladateľov, ktorý túto zbierku preložil z arabčiny. Nech je to už ako chce, džíni sú známi v celom arabsko-muslimkom svete a tradiční Maročania, s ktorými som sa o nich mala možnosť rozprávať, o džínoch nesrandujú.

Pôvod viery v džínov treba hľadať v Koráne a sunne, muslimskej tradícii. Tu sa dozvedáme, že džínovia boli stvorení ešte pred ľuďmi a dnes obývajú Zem spolu s nimi. Rovnako ako ľudia prijímajú potravu, hľadajú si partnerov, majú deti a nakoniec umrú. Bola im daná slobodná vôľa a nájdeme medzi nimi tak muslimov ako kresťanov a židov. Niektorí sa rozhodli konať dobro, iní sa pridali medzi následníkov Satana, všetkých však čaká po smrti posledný súd.

Odtiaľ sa vyvinulo o džínoch veľa povier a mnohé veci od choroby po stratu povolania sa začali pripisovať práve im. V Maroku a ostatných krajinách Magrebu (Tunisko, Lýbia, Mauritánia, Alžírsko) sa hovorí, že džíni obývajú opustené miesta, vody, cintoríny, lesy, ale aj napríklad kúpeľne a smetiská. Ich čas nadchádza v noci po tom, ako sa skončí čas ľudí počas dňa. Džíni majú nadprirodzené schopnosti, pre ľudské oko sú neviditeľní, no môžu na seba zobrať zvieraciu, zriedkavo ľudskú podobu.

Džíni majú teda nad ľuďmi určité výhody a netreba ich podceňovať. Preto sa Maročania snažia dodržiavať pravidlá správania, aby ich nezranili a nebodaj si ich tým nepohnevali. Tí najpoverčivejší dokonca odmietajú vysloviť ich názov a namiesto toho ich volajú „tí ľudia“ alebo „páni domu“. Hovorí sa, že pred tým, ako sa rodina nasťahuje do nového domu, mala by v ňom nechať jedlo pre prípad, že by v ňom už žili džíni. Týmto gestom si ich spriatelí. Rovnako sa nesmie v noci vylievať na dvore a v toaletách vriaca voda, aby sa džínovi neublížilo. Iní zas vravia, že v noci sa netreba sprchovať. pretože nie mi ublížime džínovi, ale on nám tým, že nás voda spáli.

Ďalšou nadprirodzenou bytosťou známou všetkým Maročanom je Ajša Kendiša, ktorá je koniec koncov v svojej podstate tiež džín. O tom ako vyzerá a aké má schopnosti je pravdepodobne toľko verzií, koľko marockých krajov. Najčastejšie je však opísaná ako nádherná žena s ťavými alebo kozými kopytami namiesto nôh. Pod rúškom noci čaká pri vodných zdrojoch a cintorínoch a zvádza mladých slobodných mužov, ktorí idú sami okolo, a potom ich zabije alebo zožerie. Žiadny muž vraj neodolá jej kráse a šarmu.

Existuje taktiež mýtus o skutočnom príbehu Ajše Kendiše, no aj on má mnoho verzií. Mne bolo vysvetlené, že Ajša Kendiša žila počas portugalskej kolonizácie v Maroku v pobrežnom meste Al-Dždída. Po tom, ako Portugalci zavraždili jej manžela a ju samú znásilnili, sa rozhodla pomstiť. Každý večer sa preto obliekala do pekných šiat a zvádzala Portugalcov, ktorí sa vzdialili od ich skupiny. Tam ich nič netušiacich odrazu prebodla. A ako to bolo s jej kopytami? Tie si môžeme vysvetliť tým, že Maročania ich pripisujú všetkým zlomyseľným bytostiam. Veď napokon aj u nás kopytá patria čertovi.

Hoci mýtus o Ajši Kendiši znie ako čistý výmysel, v Maroku sa stále nájdu tí, ktorí v neho veria. Kamarátka, u ktorej som bývala mi rozprávala príhodu ešte z čias gymnázia. Vtedy bývala na internáte a s ďalšími dievčatami si chceli vystreliť z ostatných trochu netradičným spôsobom. Na trhu kúpili kravské kopyto a dali ho do dievčenských spŕch. O pár minút už bol okolo toho veľký zhon, musela to byť predsa čierna mágia, pravdepodobne znamenie od Ajše Kandiše. Väčšina z nich v tú noc nespala, niektoré vraveli, ako pred tým počuli z chodby divné zvuky a mnoho ďalších príbehov. Kamarátka sa na tom iba smiala. Jedno z tých dievčat však už nikdy nechcelo spať na rovnakom poschodí.

Stavy ako námesačnosť alebo spánková paralýza musí mať tiež niekto na svedomí. Pokiaľ stretnete hmár el-lil, po našom „nočného somára“, budete v spánku chodiť po okolí a robiť rôzne veci, no po prebudení si z toho nebudete nič pamätať. Podľa iných budete jednoducho dezorientovaní. Bughtat vám v spánku sadne na hruď a nedovolí sa vám pohnúť a to aj keď sa prebudíte. Deti, ktoré nechcú spať rodičia strašia príbehmi o Búchanšovi, starom zlomyseľnom ujovi, ktorí chodí v noci s vrecom a kradne deti.

Nakoniec by sa patrilo ešte spomenúť ghúla, ľudožravého obra žijúceho v lesoch. Ten síce nepatrí medzi bytosti, v ktoré Maročania stále veria, ale má dôležité postavenie v rozprávkach pre deti, napríklad v rozprávke o krásnej Hejne, ktorú ghúl uniesol a jej snúbenec sa ju vybral zachrániť.

A keď už sú na svete nadprirodzené a nepriateľské bytosti, treba sa vedieť pred nimi brániť. Najjednoduchší a najúčinnejší spôsob je recitovať verše z Koránu, no nie všetkým to stačí. Nájdete teda celú radu predmetov, ktoré slúžia ako amulety. Často sa používa chamísa alebo Fatimina dlaň, ktorá, ako jej názov napovedá. je päť prstov na ruke a vešia sa na dvere alebo nosí ako prívesok. Okrem toho to môže byť určitá farba alebo drahé kamene, predmety, o ktorých by ste to ani netušili. Raz som navštívila obchod s vecami na tento účel a dokonca aj malý kamienok na cukorničke slúžil „na ochranu“.

Ochranu pred všetkým zlým vám tiež rady zabezpečia jasnovidky. Okrem predpovedania budúcnosti vám môžu teda privolať dobrú známku na písomke, veľa peňazí alebo toho pravého partnera. Nevyšlo vám vaše želanie? Musela to byť potom vôľa božia, treba vidieť dobré v tom zlom… Aj vysokovzdelaní Maročania ich niekedy navštívia ako poslednú nádej, lebo jeden nikdy nevie.

Popri nevinných kúzlach za pár drobných sa však tieto jasnovidky venujú aj čiernej mágii, na ktorú veľmi často používajú zvieratá a ochranárom a veterinárom sa z toho zdvíha tlak. Existujú príbehy, z ktorých vám prebehne mráz po chrbte, o ľuďoch snažiacich sa rozvrátiť páry, ktorým ich šťastie neželali. Nedávno vyšiel napríklad článok o fotografiách párov zašitých v telách zvierat. Po pátraní po daných dvojiciach sa zistilo, že sa rozviedli krátko po svadbe. Mohla to byť pravda alebo iba výmysel pre strhujúci článok v novinách? V každom prípade je cena za prehnanú poverčivosť vysoká.

Teraz najčítanejšie