Denník N

Výskum, ktorý z vás urobí ľavičiara. Aspoň zo mňa urobil.

Majú skutočne všetci rovnaké šance? Sú ľudia chudobní pre svoje konanie alebo konajú tak preto, že sú chudobní? Experiment, ktorý zmenil môj pohľad na svet.

Ako ukazujú rôzne štúdie, chudobní ľudia často konajú proti svojim dlhodobým záujmom. Horšie manažujú svoje financie, sú menej produktívni, nevyužívajú preventívnu medicínu alebo nedodržujú predpísanú liečbu. Toto sú všetko prirodzene iba korelácie a nehovoria nič o kauzálnosti – to, že či chudoba je ich príčinou alebo dôsledkom. Pomocou nasledujúceho experimentu sa vás pokúsim presvedčiť, že toto správanie je konzekvenciou chudoby.

Mani a kolektív chceli zistiť ako vplýva chudoba na kognitívne schopnosti človeka. Pod chudobou myslia nedostatok zdrojov na pokrytie potrieb jednotlivca. Takáto relatívna definícia chudoby potom pokrýva aj chudobných vo vyspelom svete.

Ich výskum pozostával z dvoch častí – laboratórnej a terénnej. Keďže výsledky sú rovnaké a jeden podporuje druhý, predstavím vám len tú zaujímavejšiu časť experimentu – terénny výskum.

Autori samozrejme nemali dosť prostriedkov, aby mohli zmeniť niekoho chudobného na bohatého a pozorovať zmeny na jeho kognitívnych schopnostiach. Ale podarilo sa im nájsť komunitu, v ktorej ľudia túto zmenu pravidelne zažívajú. Jedná sa o pestovateľov cukrovej trstiny v indickom štáte Tamil Nadu.

Títo farmári zbierajú úrodu raz ročne a dostanú za ňu celú sumu peňazí naraz.  Pred zberom sú vystavení silným finančným tlakom v porovnaní s obdobím po žatve. Napríklad až 78% (pred) voči 4% (po žni) dalo nejakú vec do zálohy. 99%(pred) farmárov oproti 13% (po) má úver a ten úver je v priemere 1,97-krát väčší.

Pestovatelia podstúpili dva testy kognície – Ravenove progresívne matrice a Stroopov test (tento test je vhodnejší pre ľudí s nižšou gramotnosťou). Podobne ako v prípade laboratórneho experimentu, ľudia pred žatvou (chudobní) dosiahli podstatne horšie výsledky v prípade obidvoch testov. Na tomto mieste môžete namietať, že toto môže byť spôsobené fyzickým vyčerpaním pri zbere, alebo strachom o veľkosť o úrody. Ale farmári poväčšine používajú námezdnú pracovnú silu a výnos zo zberu sa dá vcelku dobre odhadnúť dopredu. Tento faktor môžeme úplne vylúčiť, keď sa testovanie po žni rozdelí na dve časti. Farmári nedostávajú plácu okamžite, ale až po uplynutí nejakej doby. Keď sa urobí test pred vyplatením (vtedy už je veľkosť úrody známa a práce sú už ukončené) a po vyplatení odmien, výsledky kopírujú pôvodný scenár – pred vyplatením odmien sú výsledky kognitívnych testov opäť horšie. Autori vedeli obdobne eliminovať aj vplyv podvýživy a stresu. Jediný relevantný činiteľ, ktorý vysvetľuje pokles kognitívnych schopností, bola chudoba.

Ak výsledky týchto testov kvantifikujeme pomocou IQ, tak dôsledok chudoby je pokles až 13 bodov. A to už predstavuje značný vplyv s podstatnými reálnymi následkami.

Mechanizmus autori vysvetľujú kognitívnym zahltením. Kapacita ľudského kognitívneho systému je limitovaná, a tým že človek je nútený sústrediť sa len na svoju núdzu, nedokáže uvažovať v širších súvislostiach. Chudobní nemajú horšie vlastné kognitívne schopnosti, to len strádanie ich výrazne obmedzuje. To platí nielen pre ľudí, ktorí sú skutočne chudobní, ale aj pre tých, ktorých sami seba považujú za chudobných.

Ako jednu z intervencií navrhujú zníženie kognitívnej záťaže, napríklad odstránením komplikovaných formulárov, ktoré na úradoch musia vyplňovať.

Vraví sa, že ak nie ste ľavičiar, kým ste mladý, tak nemáte srdce. A ak ste ľavičiar v starobe, tak nemáte rozum. Myslím, že toto vám dovolí byť ľavičiarom aj v staršom veku a zostať racionálny.

 

Referencie:

A. Mani et al., “Poverty impedes cognition function”, Science 341 (6149), p. 976-980 (2013), DOI: 10.1126/science.1238041

Teraz najčítanejšie

René Derian

Veľkú časť kariéry som sa venoval teoretickému výskumu vlastností molekúl a nízko-rozmerných systémov a oblasť mojej expertízy je kvantové Monte Carlo. V súčasnosti pomocou strojového učenia bojujem proti malwaru.