Štyri uvedomenia z Global Leadership Programu

Najväčšiu frustráciu, ktorú vnímam s učením je, že s každou novou vedomosťou prichádza porozumenie, že objavím novú nevedomosť, ktorú potrebujem doplniť, lepšie porozumieť a potreba aplikovať čo sa naučím, posúvať to ďalej. Ako silne spoločenský typ rada diskutujem o tom, čo sa učím, validujem si myšlienky, čo skúšam, kde zlyhávam. Hľadám nové perspektívy a tak cez diskusiu s jedným inšpiratívnym človekom sa mi do pozornosti dostal Common Purpose January Global Leadership Program. Po dlhom zvažovaní som sa prihlásila. Nakopol ma Covid19 a #KtoPomozeSlovensku. Rada pomáham, to som ja. Čím systematickejšie riešenie, tým radšej ho podporím, kde vidím priestor pre moje zručnosti a vedomosti, na tom sa snažím podieľať. Ako to ale robiť čo najefektívnejšie, udržateľne, je otázka, ktorú mám pred očami neustále. A s tou som išla aj do tohto programu.

Zopár faktov na úvod – program začal v marci, čiže som musela veľa dobiehať na úvod, ale skupina bola veľmi priateľská a solidárna a čokoľvek som nevedela, mi objasnili. Boli sme dve skupiny, chcela som stíhať svoj bežný život, tak som si povedala, že sa hecnem a pôjdem s prvou skupinou, ktorá začínala o 4:30 ráno (z hľadiska psychickej a fyzickej energie to nebol najlepší nápad, po 4 dňoch som padala od únavy – ďakujem mojej rodine za nekonečnú trpezlivosť). V čom to ale skutočne stálo za to by som mohla zhrnúť do 4 kľúčových bodov:

1. Kultúrna inteligencia (Cultural Intelligence) – bol prvý z princípov, ktoré sme dostali predostrené v teoretickej rovine. Pomenovanie som nepoznala, princíp však nie je nepodobný podobným, s ktorými som sa stretla pri viacerých príležitostiach. Ide o uvedomenie si samého seba, svojich zručností, vedomostí, hodnôt, čo je to, čo ma definuje, ako to viem najlepšie porozumieť, ako to viem najlepšie stransparentniť ľuďom, s ktorými pracujem, žijem. Čo sú hodnoty, na základe ktorých robím svoje rozhodnutia, ako viem v bežnej komunikácii lepšie porozumieť iných tým, že lepšie pochopím ich hodnoty, motivátori, ktoré poháňajú ich rozhodnutia. Lebo často krát, keď porozumieme, že hodnotovo sme zladení, aj to “ako”, na ktorom sa môžeme líšiť, sa vie lepšie vstrebať. Zároveň je zaujímavé a dôležité chápať vlastné obmedzenia, filtre, predsudky, cez ktoré vnímame svet, rôznorodé skupiny a pracovať s nimi. Viac vysvetľuje Julia Middleton vo svojom TED talku na túto tému.
2. Agílna kreativita (Agile Creativity) – kreativita je jedna z kľúčových kompetencií a zručností na asi všetkých dostupných zoznamoch kľúčových kompetencií 21. storočia. Nejde len o tvorivosť ľudí z kreatívneho priemyslu. Vystupovanie zo zabehnutých chodníčkov, snaha o porozumenie podstaty, o nájdenie riešenia. Podľa jednoduchého innoventure procesu, ktorý je vlastne len zoznamom krokov, ktoré by sme pri hľadaní riešení nemali obísť, ktoré sa trochu dlhšie “motajú” pri pochopení podstaty probléme, lepšom porozumení rôznych perspektív, v lepšom porozumení rôznorodých pohľadov diverzných skupín a následne v jasnom zladení a zadefinovaní si konkrétnych krokov smerujúcich k cieľu. Využívali sme princípy design thinking, výborný nástroj Mural. Vhľad do témy dá krátke video Davida Kelleyho. Zaujímavý bol aj systematicko-analytický pohľad na inováciu ako takú a teória, s ktorou prišiel prezentujúci z RMIT University Matiu Bush, že inovácia je vlastne funkcia, násobku správneho počtu ľudí a kvalitných informácii krát miera neistoty (Innovation = f* (N (the right number of people) x (lthe quality information from people involved) x uncertainty)). Keby sme ešte vedeli presne kvantifikovať jednotlivé parametre, hneď by sa nám lepšie inovovalo :)
3. Prečo, empatia a budovanie dôvery (Purpose, Empathy & Trust) – bez konkrétneho rámca, poučiek, či krokov sa fluidne celým programom tiahla línia porozumenia účelu – čo robím, prečo to robím, pre koho to robím a ako, s akým dopadom to robím. Porozumenie vlastného nastavenia, zručností, vedomostí, hodnôt (viď bod 1 vyššie) pomáha vytvárať uvedomenie si toho, čo nás motivuje robiť to čo robíme a čo nám dáva skutočný zmysel. Využívaním empatie, zahŕňaním ľudí do rozhodnutí, pýtaním sa otvorených otázok, vytváraním priestoru pre rešpektujúcu diskusiu, pomáha aj nám, aj okoliu lepšie sa vzájomne poznať a spoločne prichádzať k riešenia, stierať rozdiely. Tak vytvárame lepší “ownership” a pomáhame budovať dôveru.
4. Komunita – každé ráno sa mi cez zoom v mojej obývačke stretlo takmer 30 leadrov z celého sveta. V mojej domovskej skupine bola senior leaderka z oblasti zdravotníctva zo Singapuru, paraolympička, medzinárodná speakerka a organizátorka vzdelávacích kurzov zameraných na leadership z Austrálie a organizátorka obrovskej siete komunitnej pomoci z Indie. S nimi som pracovala na jednotlivých zadaniach a tiež diskutovala o rôznych polarizujúcich témach. Nemali sme však problém a vždy sme vedeli nájsť spoločné porozumenie aj keď sa facilitátorky snažili “provokovať” a ukazovať práve na rozdielne vnímanie a prístupy v rôznych témach. Správny koktejl teórie, praxe, diskusií a inšpiratívnych osobností na jednej aj na druhej strane spôsobil, že aj napriek tomu, že sme sa osobne nestretli, boli sme schopní spoznať sa a porozumieť..

Na záver jedna taká vec, ktorá mi ostala v hlave. Jeden zo speakerov priniesol tému troch levelov násilia, ktoré v spoločnosti môžeme zažívať a slepé miesta, ktoré sa kvôli tomu tvoria.

1. Priame násilie (Direct Violence), ktoré spôsobuje, že nevidíme, zatvorený mindset, klapky na očiach, ktore vedie k ingrnorácii a pochybnostiam.
2. Štrukturálne násilie (Structural Violence), ktoré spôsobuje, že sa necítime, že sme zaseknutí sami v sebe, vo vlastnom vnímanie a vedie k cynizmu a nenávisti.
3. Pozornostné násilie (Attentional Violence), ktoré spôsobuje stratu tvorivosti, nemáme vôľu tvoriť, konať, ktoré vedie k strachu a fanatizmu.

Našou úlohou bolo v menšej skupine diskutovať o tomto pohľade. Mne v hlave bežalo kde v dva a tri som, sme my ako spoločnosť. Moje vnímanie je, že sme niekde medzi 2 a 3 a pracujeme na zlepšeniach. Ďalšia v diskusii bola pani z Jamajky. Skontatovala rýchlo a jasne “My sme zaseknutí v bode 1, my podľa počtu vrážd pôsobíme ako krajina vo vojnovom konflikte.” Zamrazilo ma. Hneď som mala svoje frustrácie v inej perspektíve.

Pokračovanie v septembri.

Signing out.