Dňa 15. júla 2019 som nastúpil na dlhodobú PN-ku. Rozhodoval som sa, ako uchrániť svoje podlomené zdravie. Na jednej strane som sa rozhodoval medzi istotou pravidelného príjmu a pre mňa z toho plynúcej zodpovednosti voči slovu danému zákazníkom a uzavretých obchodných dohôd. Na strane druhej boli moje „rizikové“ aktivity. V rámci občianskeho aktivizmu som účastníkom správneho konania projektu Šípkov – polder na toku Bebrava. Existuje opodstatnené riziko nenávratného poškodenia doterajšieho režimu prúdenia podzemných zdrojov pitnej vody v doline, z ktorej pramenné záchytky zásobujú touto životodarnou tekutinou zhruba stopäťdesiat tisíc obyvateľov. A v neposlednom rade  zápasím o dôstojné, aktívne a rovnoprávne postavenie mňa ako otca v živote našej dcérky.

Zjednodušene povedané, v rozhodovaní medzi finančným príjmom, dostatkom pitnej vody vo vlastnej studni, výchovou dcérky a stabilite vlastného zdravia som veľmi nemal na výber. Musím uznať férovosť môjho vtedajšieho zamestnávateľa, keď zhruba po mesiaci od nástupu na PN-ku mi vysvetlil, aby som po návrate do pracovného života nerátal s tým, že mi predĺžia pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú.

Keď som v máji 2019 pripravoval návrh podania na súd vo veci stanovenia výšky výživného a zverenia zodpovednosti za výchovu dieťaťa do starostlivosti matky, tak som si s ohľadom na moju vtedajšiu situáciu stanovil sumu, ktorú mi napokon súd aj odsúhlasil. Predpokladal som, že keď sa mne nepodarilo komunikovať s matkou nášho dieťaťa a riešiť rozpor medzi nami, tak sa to podarí súdu a štátnym inštitúciám. Ako veľmi som sa mýlil.

Dňa 18. septembra 2019 som si už bol viac ako istý, že svoj sľub plnenia výživného je dlhodobo neudržateľný a podal som žiadosť na súd o nové pojednávanie. Nakoľko som sa domnieval, že existuje riziko vzniku skorého sociálneho vylúčenia a prepadu do pásma chudoby, začal som si svoju povinnosť plniť len v tretinovej výške. O tejto skutočnosti som informoval predovšetkým aj matku dieťaťa s dôvetkom, že v prípade potreby nájdem spôsob, ako finančne uspokojiť potreby našej dcérky. Súd stanovil termín pojednávania na marec 2020.

Vo februári 2020 som dostal akceptačný list na nástup na kúpeľnú liečbu, ktorou som chcel ukončiť svoju PN-ku, pretože som sa už ako-tak zmieril s mojim nedôstojným postavením ako rodiča a domáhaním sa svojich práv a zdravotne som to ako-tak ustal. Súd sa odročil na 18. mája tohto roka. Mesiac na to som obdržal žiadanku na výsluch vo veci podaného trestného oznámenia za neplatenie výživného. Necelé dva mesiace pred májovým pojednávaním som zhodou okolností zistil cez elektronickú schránku slovensko.sk, že bolo na mňa podaná exekúcia. Postupom času som zistil, že nielen na nesplatené výživné, ale – čo asi najviac finančne bolí – exekúcia na budúce splatné výživné až do rozhodnutia súdu o jej zmene.

Týždeň pred májovým pojednávaním som sa stal obeťou dopravnej nehody s následnou hospitalizáciou a minimálne dvojmesačným doliečovaním. Pri vyššej rýchlosti by som s najvyššou pravdepodobnosťou ochrnul a zostal na invalidnom vozíku. Akonáhle som bol schopný komunikovať, tak som o tejto udalosti informoval matku našej dcérky, čo nemalo vplyv na pozastavenie výkonu exekúcie.

Po tom, čo sa mi podarilo získať prístup do elektronického bankovníctva, keďže smartfón bol nehodou tiež zničený, zistil som, že exekútor mi v plnej výške pohľadávky zamrazil bežný účet, ktorým platím všetky finančné záväzky, ktoré mám. V daný moment som mal šesť euro a štyridsať centov v peňaženke.

Mojim „príjmom“ je invalidný dôchodok a PN-ka. Podľa slov exekútora a po naštudovaní exekučného takmer deväťdesiat stránkového dokumentu, som zistil, že nemám veľa možnosti na výber a len začať spolupracovať. Inštitút občianskej neposlušnosti mu nič nehovorí. Doteraz účet je takmer mesiac blokovaný a mám uvoľnené príjmy do výšky zhruba štyristo eur. Všetko podľa zákona. Najvtipnejšie na tom je skutočnosť, že moje zmluvné finančné záväzky, vrátane plnej výšky výživného a splátok exekútorovi, presahujú štyristo päťdesiat eur. Rožky s treskou som si ešte nestihol kúpiť. Väčšie obavy mám o psa, ten mi hocaké granule nezožerie.

Výška týchto dvoch príjmov je vysoká na to, aby som mal nárok na bezplatnú právnu pomoc. Najťažšie sa spracovávali exekútorove slová, že čo som to za rodiča, že si dovolím neplatiť výživné na svoje dieťa bez adekvátneho poznania kontextu. Miestami som mal pocit, akoby invalidný dôchodok bol za odmenu a že je to len zlý vtip doktorov, že v skutočnosti 45% miera poklesu výkonu pracovnej činnosti sa nezakladá na pevných argumentoch. Ešte väčšia nevoľnosť mi prišla, keď mi povedal, že mám dostatočne vysokú PN-ku na to, aby som si dovolil platiť tak, ako mi súd stanovil.

Iróniou osudu je, že vyplácanie PN-ky mi končí o mesiac a invalidný dôchodok sa prehodnocuje každé dva roky, čo je v mojom prípade november 2020. Akoby to bol trest za to, že som pracoval na zmluvu, odvádzal so zamestnávateľom všetky dane, odvody a iné skryté poplatky štátu a ešte bol adekvátne finančne ohodnotený. Začínam už plne rozumieť niektorým ľuďom, ktorý sa rozhodli fungovať v sivej časti ekonomiky.

Ako ďalej? Súd bude napokon zasadať až v septembri 2020. Čaká ma pravdepodobne ďalší súd vo veci prečinu neplatenia výživného. Na september som už našiel vhodného právneho zástupcu, ktorého však treba zaplatiť, čo predstavuje mesačnú výšku jednej nemocenskej dávky. Na ďalší súd budem musieť už mať právnika, čo tiež nebude zadarmo.

Zatiaľ mi môj stav občianskej neposlušnosti nepomohol :-). Po vytrvalom nátlaku na „sociálku“, sa začinajú zaujímať o našu rodinnú situáciu. Tragikomicky tak vyznievajú slová zamestnanca tohto úradu, že by som mal využiť každú možnosť vycestovať za svojou dcérkou. Pritom z domu to mám hodinu a pol cesty s jedným prasknutým stavcom, ktorý bol stlačený nárazom hlavy do čelného skla protiidúceho auta o jednu štvrtinu.

Keďže síl navyše už nemám, poprosil som ďalšieho právnika, aby riešil za mňa komunikáciu s exekútorom. Ďakujem tak svojej rodine za finančnú pomoc. Tak či onak v blízkej dobe budem musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť splácať svoje záväzky… a potom sa dej vôľa božia :-).