Koronakríza nám nastavuje zrkadlo aj v IT sektore
Vírus COVID-19 sa začal po Európe šíriť rýchlo a nečakane, pričom nám ukázal množstvo slabín, na ktoré nie sme pripravení. Je samozrejmé, že len ťažko sa dá pripraviť na pandemický vírus svetových rozmerov, no s určitosťou môžeme konštatovať, že to nesúviselo len s dostatkom ochranných pomôcok, miestami v nemocnici či pľúcnych ventilátorov. Koronakríza nám nastavila zrkadlo aj v sektoroch ako ekonomika, školstvo, zdravotníctvo či digitalizácia a informatizácia. Čo môžeme s odstupom času konštatovať?
To, že na Slovensku je množstvo systémov zastaraných, skostnatených či neprispôsobených aktuálnym technickým možnostiam, nemusíme dlho vysvetľovať. Už nejakú dobu to vieme, ale až koronakríza ukázala, ako veľmi potrebujeme, aby štát fungoval v režime online. Všetky úkony sú totiž z čias, kedy štát fungoval len na papieri.
Azda najviac to mohli cítiť rodičia detí a učitelia, keďže školy a škôlky boli uzavreté. Mesiace sa nevyučovalo v triedach, ale skrz konferenčné aplikácie pomocou počítačov, tabletov či smartfónov. Učitelia spoznávali nové možnosti výučby, skúšania či aktivít s deťmi a rodičia mohli pri takejto výučbe svojim deťom pomáhať. Všetci zúčastnení sa tak ocitli v úplne novej situácii s učivom, ktoré deti nepotrebujú memorovať, ako bolo naše školstvo dekády naučené.
Keďže boli zavreté aj všetky úrady, občania si mohli vybaviť náležitosti online a pripojiť si tak svoj občiansky preukaz na portál Slovensko.sk. Ideálne by bolo, ak by tento systém fungoval úmerne jednej miliarde eur, ktorú nás stál. Vybaviť tam svoje náležitosti je komplikované, zdĺhavé a pravdepodobne nie bezpečné. Kyberútoky a kyberbezpečnosť totiž nikdy neboli prioritné záujmy žiadnej vlády. Pokiaľ by sme za uvedenú čiastku mali lepšie elektronické služby, tak aj zvyšok ekonomiky mohol byť na následky koronakrízy lepšie pripravený. S určitosťou sa dá predpokladať, že by sa taktiež ľahšie čerpala pomoc pre podnikateľov.
Jednotlivé vládne rezorty podľa nedávneho rozhodnutia vlády už nebudú môcť nakupovať bez prednostnej koordinácie s úradom podpredsedu vlády pre informatizáciu, čo znamená, že by sa medzirezortná komunikácia na online úrovni mala zvýšiť. Podpredsedníčka vlády pre informatizáciu Veronika Remišová pritom už avizovala, že je v jej pláne a takisto v pláne vlády digitalizovať štátnu správu čo najefektívnejšie, najtransparentnejšie a najfunkčnejšie.
Systémové zmeny sú na Slovensku potrebné nielen v IT sektore, ale aj v dlhodobej starostlivosti, nakoľko slovenská populácia je jednou z najrýchlejšie starnúcich v Európe a táto agenda spadá pod dve ministerstvá, obce, kraje, štát alebo súkromníkov. Je potrebné túto agendu zjednotiť a sprehľadniť. Dlhodobá starostlivosť je pritom oblasť, v ktorej sa rýchlo šíria inovácie v oblasti IKT, príkladom môže byť monitorovanie pohybu klientov a základných vitálnych parametrov, ktoré narážajú na spoľahlivosť systémov zhromažďovania a správy citlivých osobných údajov. Narastajúci počet zamestnancov v dlhodobej starostlivosti bude musieť tieto nové IKT zvládať.
Inštitút zamestnanosti odporúča urýchlene rozšíriť poskytovanie štátnych služieb v režime online a sfunkčniť IT sektor vo všetkých rezortoch či presunúť veľkú časť byrokracie na stránky príslušných úradov. V dnešnej dobe existuje možnosť veľa náležitostí získať, vyplniť či odovzdať cez internet a štát by mal byť v poskytovaní takýchto služieb proaktívny. Komunálne voľby, voľby do VÚC, prezidentské voľby, voľby do NRSR či referendá sa po vzore Estónska môžu tiež presunúť do online priestoru za predpokladu, že sú odfiltrované bezpečnostné hrozby, nehovoriac o tom, že by sa pravdepodobne zvýšila volebná účasť.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
