Denník N

Kauza Jalovecká dolina – lži a tradičná starolesnícka propaganda

Cestou z Babiek na Sivý vrch. V pozadí vidno končiare Západných Tatier, pod ktorými sa rozprestierajú tri cenné doliny.
Cestou z Babiek na Sivý vrch. V pozadí vidno končiare Západných Tatier, pod ktorými sa rozprestierajú tri cenné doliny.

Prvoradou úlohou národného parku je ochrana prírody a urbárnici by si mali uvedomiť, že stav z minulosti, kedy sa v národných parkoch veselo ťažilo, musí ísť a aj pôjde do útlmu.

Nedávno spoločnosťou zarezonovali správy ohľadom problémov v Jaloveckej doline (a súvisiacich dolinách), ktorá leží v západnom okraji Západných Tatier a tvorí cennú súčasť Tatranského národného parku. Údolie je známe tým, že cezeň nevedie lesná cesta, čo z neho robí klenot nášho najznámejšieho národného parku a slúži prevažne turistike pre prístup k populárnym kótam Babky, Sivý vrch, Salatín, Baníkov a ďalším. Hlavný kameň úrazu tvorí Národná prírodná rezervácia Mních, ktorá obklopuje kóty Mních a Sokol a jej bezprostredné okolie, ktoré si prešlo sériou veterných kalamít.

Na troch dolinách (Bobrovecká, Jalovecká a Parichvost) hospodária tri urbariáty z Jalovca, Bobrovca a Trsteného, ktoré sú v spore s ochranou prírody, lebo majú na zreteli len osobný ekonomický prospech a nie ekonomický prospech svojich podielnikov, či záujmy ochrany prírody a snahu zachovania lesov v čo najlepšom stave pre budúce generácie.

Ako podielnik v Urbárskom pozemkovom spoločenstve Bobrovec som obdržal výročnú správu urbariátu a nahnevalo ma, akou vyslovene primitívnou formou je správa písaná. Autor útočí na názorových oponentov a prezentuje jednostranné postoje o tom, ako Štátna ochrana prírody „ničí prírodu“ a ako ochranári môžu za súčasný stav našich lesov, čo je jednoznačná propaganda. Zo správy sa dozvedáme, ako neodstránenie veternej kalamity zvyšuje riziko povodní, čo je lož. Práve vyťažením a vytvorením lesných ciest sa naruší stabilita svahov a proti povodniam nemusí pomôcť ani rýchla a hlavne veľmi drahá výsadba nových stromov.

Autor útočí na „pseudoochranárov“ a tvrdí, že „Túto lykožrútovú kalamitu a ekologickú katastrofu spustili ľudia bez svedomia, ale ak sa samostatne rozhodli takto konať a škodiť musia si za svoje skutky niesť aj zodpovednosť. Jedná sa o osoby z našich radov…“ Ďalej hovorí o vraj nezákonnom rozhodnutí orgánu ochrany prírody a súdnych sporoch, ktoré vedú. Dosť na človeka, ktorý sám v správe priznáva, že nie je študovaný odborník ani ekológ a neskôr píše, že chce na území „vrátiť pôvodný les.“ Pán neodborník a predseda DR UPS, nuž, les tam bol, je a vždy bude a je skutočne smutné, že niekto v urbariáte nevidí (ako sa hovorí) les pre stromy…

Slovensko má problém s kalamitami práve preto, že v minulosti lesníci rozhodli o masívnom vysádzaní smrekových monokultúr, ktoré časom logicky slabli a pri silnejšom vetre padali ako domino. Je pokrokom, že už aj mnohí lesníci chápu, že tento zastaralý systém hospodárenia bol chybný a ak chceme mať stabilnejšie lesy, tak by mali mať vyšší stupeň druhovej rozmanitosti (biodiverzity). Ak chceme šetriť zdroje a dosiahnuť vyššiu stabilitu lesa, tak ho musíme ponechať na samovývoj. Príroda vie najlepšie, ako tento cieľ dosiahnuť. Časom prispôsobí druhovú a vekovú štruktúru, lesy budú mať rovnomerne rozložené etáže (budú hustejšie) a kalamitné územia budú čoraz menších rozmerov.

Čo teda chcú urbariáty?

Urbariáty chcú vyťažiť kalamitné drevo, ktoré má po rokoch už len minimálnu hodnotu a aby to bolo možné, chcú vybudovať 3 kilometre dlhú a drahú lesnú cestu, ktorá bude slúžiť budúcej ťažbe v tomto území. K dosiahnutiu cieľa sa v minulosti neštítili porušiť nariadenia, cestu začali stavať ilegálne a musela ich riešiť polícia. Proti ceste sú okresné úrady, Ministerstvo životného prostredia SR, TANAP a proti výstavbe rozhodol už aj Krajský súd v Bratislave.

Urbariáty argumentujú hlavne finančnou stránkou. Ten Bobrovecký v minulom roku hospodáril so stratou vyše 113 tisíc €, pričom mu štát núka státisíce € vo forme kompenzácie, ktorú odmietol. Spolu s inými kalamitami v údolí by suma kompenzácií mohla presiahnuť 2 milióny € (čisté peniaze bez akýchkoľvek nákladov). Autor správy opakovane klame, že by bola kompenzácia len jedna a podielnici by už nikdy žiadnu nedostali. Presný opak je pravdou a vlastníci by boli kompenzovaní za kalamity, alebo by došlo k prenajatiu pozemkov štátu a vlastníci by dostávali podiel z nájomného.

Ťažba ako ekonomické perpetuum mobile? Nezmysel!

Ťažba dreva v ťažko dostupných dolinách je ekonomickým nezmyslom, lebo v dlhodobom merítku sa náklady vyrovnávajú výnosom. Urbariáty na Slovensku ryžovali na kalamitách, na smutnej realite súčasnosti, ktorá sa však musí zmeniť a postupne sa aj zmení. Už len oprava ciest vedúcich k urbariátu vie zhltnúť celoročné výnosy. Čo potom oprava ostatných ciest v krajine? A tu by ste mali spozornieť všetci, ktorí jazdíte za extrémne pomalými nákladnými autami naloženými drevom, ktoré jazdia krížom krážom po Slovensku a ničia naše cesty. Na tieto náklady sa skladáme všetci…

Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec šíri medzi svojimi podielnikmi propagandu a nepopisuje im všetky možnosti, z ktorých by podielnici dostali vyššie ročné platby (zarobili by viac ako pri zastaralom štýle hospodárenia).

Problém nastal, keď sa v urbariáte zmenilo vedenie, ktoré poprelo všetko, čo už bolo dohodnuté a odmietlo zaradenie pozemkov do bezzásahovej zóny, ktorú predtým samo navrhlo. Urbariát chce ťažiť, ťažiť a ešte raz ťažiť. Kto má z toho teda prospech, keď nie podielnici a ostatní občania Slovenskej republiky? Prospech má vedenie urbariátu, ktoré chce pokračovať vo svojom osobnom biznise a transformácia mu nevonia. Radšej sa súdia a osočujú ochranárov, úradníkov a novinárov.

Prvoradou úlohou národného parku je ochrana prírody a urbárnici by si mali uvedomiť, že stav z minulosti, kedy sa v národných parkoch veselo ťažilo, musí ísť a aj pôjde do útlmu.

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.