Mestečko Vinkovci a jeho Gradski muzej
Chorvátsko v predstavách mnohých našincov je najmä more a jeho scenéria s Jadranským pobrežím, ktoré sprevádza typická kamenná architektúra. Z pobrežia poznáme niekoľko úžasných skvostov ako Dubrovník, Split alebo Pula, ktoré často navštevujeme. O vnútrozemí, resp. jeho severnej časti Chorvátska však máme oveľa slabšie znalosti. Pritom aj tu sa nachádza niekoľko zaujímavých miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Jedným z nich je mestečko Vinkovci.
Vinkovci – mestečko na rieke Bosut sa nachádza na severovýchode Chorvátska, medzi riekami Dunaj a Sáva približne 20 km od mesta Vukovar. Má približne 32 000 obyvateľov. Na prvý pohľad sa odlišuje od Jadranských miest. Architektúrou domov na námestí skôr pripomína naše mestá než chorvátske pobrežné centrá. Mestečko nie je u nás veľmi známe, ale jeho história i dochované pamätihodnosti stoja rozhodne za pozornosť. Nachádza sa približne na trase smerujúcej k prímorským destináciám, ktoré vedú cez Bosnu a Hercegovinu, čiže jeho návšteva nemusí byť pre mnohých cestovateľov príliš veľkou zachádzkou.
Prečo je Vinkovci zaujímavé? Mňa osobne nadchlo najskôr komorným centrom, ktorému dominovalo námestie plné stromov, cez ktoré ani nevidno malý trojičný stĺp, „anglická“ telefónna búdka, impozantné budovy gymnázia a múzea.
Dejiny mestečka sú nesmierne bohaté a značne turbulentné. Veľmi intenzívne začínajú v časoch usádzania sa prvých roľníkov v priestore južnej Európy a Balkánu (8000 – 5000 pred n. l.), pokračujú obdobím doby medenej alebo eneolitu (4000 – 2200 pred n. l.), bronzovej 2300 – 1000/800 pred n. l. ) i železnej (800 pred n. l. – prelom letopočtu). V časoch Ríma (3. – 4. stor.) bolo veľmi dôležitým rímskym mestečkom, ktoré nieslo názov Cibalae. Narodili sa tu dvaja rímski cisári Valeninianus I. a Valens. Niekdajšie forum romanum Cibalae sa nachádzalo v miestach súčasného hlavného námestia. Vývoj po zániku Západorímskej ríše bol v priestore mestečka Vinkovci tiež dosť búrlivý, v podstate podobne ako u nás, prichádzali nové etniká – Slovania, Avari, Maďari, Osmani. Po ústupe Osmanov sem zavítalo i nemecky hovoriace obyvateľstvo. Rozdiel od našej dejinnej skúsenosti tkvel v existencii relatívne samostatného chorvátsko-slavónskeho kráľovstva, ktoré neskôr umožnilo vznik autonómneho kráľovstva v rámci Rakúsko-Uhorska-Zalitavska (1868-1918) a to umožnilo intenzívnejší rozvoj vlastnej chorvátskej kultúry. Mestečko Vinkovci sa vítalo i lúčilo s 20. storočím vojenskými konfliktmi. Na začiatku to bola prvá svetová vojna a 90-roky sú poznačené vojnou o nezávislosť súčasného Chorvátska.
Najviac na mňa zapôsobilo múzeum. Dokonca by som povedala, že ma ohromilo. Ohromilo ma najmä skutočnosťou, že tak malé mestečko spravuje múzeum s tromi úplne samostatnými expozíciami. Na prízemí je inštalovaná historická expozícia, ktorá je venovaná 90-tym rokom 20. storočia. Za najzaujímavejšiu považujem archeologickú časť. Autori starostlivo prepracovali scenár archeologickej expozície. Je pripravený podľa súčasných trendov, t. j. návštevník sa dozvedá nielen o konečných výsledkoch práce archeológov, ale spoznáva i postup nielen archeologického výskumu, ale aj myšlienkových pochodov, ktoré vedú k prezentovanej interpretácii nálezov. Uvedený prístup si môžu návštevníci ozrejmiť pri nádobke patriacej ku vučedolskej kultúre (2900-2400 pred n. l.), na ktorej je podľa niektorých odborníkov zachytený najstarší európsky kalendár.
Návštevník sa ďalej zoznámi s množstvom exponátov z čias rímskeho Cibalae. Nemenej pozornosti venovali archeológovia ére spoločného spolunažívania Avarov a Slovanov (7. – 8./9. stor.). Vďaka veľkému obrazu avarského bojovníka sa hosť podrobne oboznámi so spôsobom upevňovania avarských opaskov a dozvie sa mnohé o ich význame v avarskej spoločnosti a kontaktoch so slovanským obyvateľstvom.
Tretie poschodie je venované etnografii. Na rozdiel od našich múzeí, ktoré väčšinou prezentujú len etnografiu slovensky hovoriaceho obyvateľstva, nachádzame kultúrnu pestrosť, ktorá sprevádzala mestečko Vinkovci v 19. storočí. Okrem blízkeho vidieka je tu zastúpený i meštiansky spôsob života a kultúra novopríchodzieho nemecky hovoriaceho obyvateľstva.
Pri porovnaní expozícií našich krajských múzeí, napr. v Nitre či Banskej Bystrici s archeologickou, či etnografickou výstavou vo Vinkovci je mi smutno. Prečo u nás múzeá zamerané na históriu tak veľmi chradnú? Je to naozaj len otázka financií alebo nám chýba i nadšenie a vášeň? Prípadne je to odraz toho, že stále nevieme uchopiť, prerozprávať a prezentovať minulosť našej krajiny?
Malá nádej tu je. Nedá mi nespomenúť ešte drobnosť. Pracovníci Gradskeho muzea Vinkovci usporiadali začiatkom februára 2020 medzinárodnú konferenciu. Jej témou bolo spoločné spolunažívania Avarov a Slovanov na severnom a južnom okraji Avarského kaganátu. Nás môže tešiť, že impulzom pre dané medzinárodné vedecké stretnutie bola výstava Avari a Slovania na sever od Dunaja. Výstavu pripravilo Podunajské múzeum v Komárne, Tríbečské múzeum v Topoľčanoch, Etnografické múzeum SNM v Martine vďaka svojim kurátorom Andrásovi Csuthymu, Marekovi Bothovi a Máriovi Žáčikovi, ktorí dokázali práve s vášňou a nadšením pripraviť zaujímavú výstavu, ktorá sa stala inšpiráciou pre medzinárodné sympózium.
V čase návštevy mi zlyhala dokumentačná technika, preto fotky z múzea a mestečka si môžete pozrieť na webových stránkach múzea a mesta: https://muzejvk.hr i mesta: http://www.tz-vinkovci.hr/de/stadt
