Denník N

Toto už je „Deň po“ (Day after)?

Je už čas na optimizmus (Chvála Bohu, máme to za sebou) alebo opatrný pesimizmus (Však ono sa to ešte vráti)?

Matematik by mohol povedať, že je to semi-rezultatívny problém, pretože nikdy si nebudeme na 100% istí, že výsledok je negatívny a teda korona vírus na dobro zmizol z povrchu Zeme, alebo iba uplynulo málo času, aby sa opätovne prejavil s novou silou. A dovtedy budeme žiť v bláhovej nádeji, že sme už na ďalšiu vlnu  pripravení. Zatiaľ vieme spoľahlivo predikovať iba to, že ak sa vráti, tak v inej podobe, ako budeme očakávať. V doterajšej globálnej skúške počas tejto pandémie ako-tak obstáli vedci (aj keď zatiaľ ešte nesplnili celkom svoje poslanie –„Mission not completed yet“), lekári, väčšina rodičov, prognostici (pretože ich predpovede sa z veľkej miery našťastie nesplnili), (predavačky (aj predavači), učitelia atď. Na druhej strane, opäť sa ukázalo, že autokratické režimy (Čina, Rusko, Bielorusko, Severná Kórea  atď.) sú hrozbou nielen pre svoje vlastné obyvateľstvo, ale aj pre ostatné krajiny sveta. Pre ich vedúcich predstaviteľov stále platí: „Zatĺkať , zatĺkať, zatĺkať!“ Respektíve z iného pohľadu:

Ak máte v rukách kladivo, všetko vyzerá ako klinec. Abraham Maslow

Ale pozrime sa kriticky aj na seba. Čo sme sa vlastne z tejto lekcie, ktorú nám uštedrila korona kríza vlastne naučili?

Ten pocit spolupatričnosti, že sme v tom všetci spolu asi nevydrží veľmi dlho a nahradia ho zástupné separačné teorémy. Pocit pána tvorstva stojaceho na čele vyspelej technickej civilizácie, ktorá všetko zvládne nám tiež dlho nevydržal. A je možné, že  už v najbližších dňoch budú svetové tlačové agentúry hlásiť, že „Včera v neskorých večných hodinách nás, nie až tak nečakane, opustil náš všetkými velebený zdravý rozum aj v sprievode svojej vernej družky pokory“.

Presvedčivým dôkazom ústupu korona krízy na Slovensku je fakt, že sa v médiách začína viac hovoriť a písať o rozpade Smeru ako o korone kríze. Možno sa dočkáme aj toho, že média začnú každý deň uverejňovať počítadlá „Nakazení“ (Smerom), „Vyliečení“ (zo Smeru) atď.

To nás naozaj stíha jedna epidémia za druhou? Toto teda nevyzerá na „vyvolený“ národ, možno „vyvalený“.

Najmä smeráci na východe Slovenska sú z toho štiepenia Smeru  akýsi „zmätení“, aj keď zatiaľ nie je známe, kto ich „zmietol“. V úzkosti zo štiepenia telefonujú skúsenejším, bývalým spolu-straníkom, ako majú vystúpiť zo strany. Chcú ukončiť členstvo, lebo tam už „nevidia perspektívu“. Akú perspektívu tam asi  videli v čase, keď ich vysoký stranícky predstaviteľ odkazoval opozícii „Vyhrajte voľby a potom môžete všetko.“ To „všetko“ bola vtedy ich perspektíva? Teraz ich regionálni  predstavitelia priznávajú „od strany sme chceli usmernenie, čo si majú myslieť, obracajú sa na nás členovia aj sympatizanti, že čo ďalej, sú zmätení, usmernenie sme zatiaľ nedostali“.

Kde, preboha, už história Československa počula tento pa-jazyk nemysliaceho stáda? „Radšej sa mýliť so stranou, ako mať pravdu proti strane?“, spomínate si na 50-te roky 20. storočia pod kuratelou KSČ v ČSSR? S takýmto krédom vstupovali do politiky a teraz sú zmätení?

Na druhej strane, súčasná vládna koalícia síce dvihla úroveň domácej politiky, ale ich komunikačná stratégia sa neustále potáca. Kde sa skrývajú ich poradcovia pre túto oblasť?

Tí špičkoví svetoví politici, ktorí si môžu dovoliť dobre platených poradcov sa od nich napr. dozvedia:

Na Demokratickej strane nezáleží, skutočnou opozíciou sú média.

A cesta, ako túto opozíciu poraziť je zahrnúť ich sračkami. Steve Bannon, poradca prezidenta D. Trumpa

Teraz je mi už jasné, odkiaľ to vie Trump, ale odkiaľ to vedia slovenskí politici :-) ?

To naozaj, toto sú strategické priority/témy, ktoré by mali rezonovať v spoločnosti?

  • križiacka výprava proti joge?
  • Aj ten spôsob hrkútania pánov Matoviča a Sulíka na facebooku, „zdá se mi poněkud nešťastným“. Facebook je súčasťou koalície? Má ich plnú dôveru?
  • Zatvorené obchody v nedeľu? To nestačí, ak zamestnávateľ nesmie nútiť zamestnancov pracovať v dňoch pracovného pokoja a cez sviatky bez primeranej finančnej a inej kompenzácie? A oni nech sa slobodne rozhodnú, či je im bližší príplatok alebo osobné voľno. Dovoľte ľudom, aby boli šťastní podľa vlastných predstáv!
  • Matovičove vystúpenia na medzinárodných fórach sú tiež akési chudokrvné na štátnicky rozmer.

Nebolo by príhodnejšie sústrediť sa napr. na?

  • reštart ekonomiky,
  • problémy chudoby v krajine
  • veda a výskum,
  • vzdelávanie,
  • zdravotníctvo,
  • kauzy Sodoma & JUDr. Gomora comp. v súdnictve.

Ak sa ešte na chvíľu vrátime ku korone a všetkým, ktorí potrebujú nejaké usmernenie, čo tak napr. toto?

Nebuď optimista, pokiaľ  ťa to ukľudňuje.

Nebuď pesimista, ak ťa to núti sa vzdať. Kate Raworthe, britská ekonómka

A nebuď poverčivý, Poverčivosť prináša smolu. Raymond Smullyan, americký matematik a filozof

Zastavme sa ešte na chvíľu na slovenskej politickej a inej scéne, kde sa, podľa usmernení krízového štábu, nesmie zhromaždiť viac ako 100 ľudí a viac ako tri (3) myšlienky.

V súčasnosti vo viacerých krajinách sveta bujnie nezanedbateľná časť populácie, ktorá s oduševnením volí populistov typu M. Zeman, D. Trump, V. Orbán, J. Kaczyński a pod. Na druhej strane, podľa českého sociológa Daniela Prokopa liberáli sú v pokušení uveriť, že existuje nejaká nereformovateľná časť spoločnosti. Prokop navrhuje, aby stratégiou proti populizmu by nebola kritika tej “horšej“ časti spoločnosti, ale udržanie tém diškurzu v rovine, ktorá bráni takémuto štiepeniu. Namiesto toho sa naša „národná intelektuálna scéna, na ktorú nastúpili obaja (?) slovenskí intelektuáli v dresoch “Liberáli verzus Konzervatívci“, bez toho, aby si pred počiatočným hvizdom rozhodcu (ktorý však prakticky na Slovensku neexistuje) najprv jasne definovali základné pojmy, napr. čo to bol ten „klasický liberalizmus a kde sa tu zobrali také základné princípy ako: rovnosť pred zákonom, občianske a ľudské práva, sloboda slova a tlače, sloboda vyznania a čo všetko ešte tí klasickí liberáli typu John Locke sem doniesli a vďaka ktorým môžu dnes aj ich proti-strany slobodne hlásať svoje názory.

Podľa už spomínaného D. Prokopa sa ľudia často identifikujú so spoločenskou skupinou, do ktorej patria, (ale aj s politikmi) podľa ich životného štýlu a vkusu. Politika je tak čoraz viac personalizovaná, naviazaná na vodcu, viď pre Rusov nezabudnuteľný „vožď“ J. V. Stalin).

Skúsme pre zmenu malý príklad z domácej politickej dielne. Komu trochu slúži pamäť, môže mať intenzívny pocit kognitívnej disonancie pri použití svojej krátkodobej pamäte na históriu strany Smer. Keď v r. 2018 Fico odovzdával premiérske kreslo Pellegrinimu, ubezpečoval všetkých, vrátane seba, že ich dobré vzájomné vzťahy sú zárukou stability do budúcnosti. Samotný Pellegrini v tejto divadelnej jednoaktovke na scéne majstrovsky predvádzal svoje jamky na lícach. V r. 2020 ten istý Peter Pellegrini buduje novú stranu, založenú na jeho popularite v prieskumoch verejnej mienky, odvíjajúcu sa od tých lícnych jamiek.

Ak sa však pozastavíme pri Petroch v trochu starších dejinách ľudstva, zistíme, že Peter Pellegrini má dostatočne ďaleko od iného Petra, konkrétne apoštola Petra, ktorému Ježiš, keď ho povolal, zmenil pôvodné meno Šimon na Peter,  (gr. Petros = skala), a na tejto skale založil svoju cirkev. Petrovi dal aj „kľúče od nebeského kráľovstva. Aké kľúče dal vtedy Fico Pellemu pri odovzdávaní premiérskeho kresla nevedno. Je možné, že to boli kľúče od dverí, ktorými sa dá odisť z politiky, pretože teraz už aj Fico priznal, že „už nemá kam ísť. A prečo nejde tam, odkiaľ prišiel? Nevie trafiť?

Dnes sa už atómoví fyzici na celom svete sa pretekajú v určení, aký je polčas rozpadu Smeru, aj keď správnejšie by asi bolo, aký je „čas pol-rozpadu“ Smeru, čiže,  za aký čas sa rozpadne polovička Smeru. To je samozrejme tuhý oriešok, pretože sám Fico je celý Smer (teda ten Smer verzia 1.0)

Pracovná verzia Smeru 2.0 už vyhlásila, že jej hlavným obsahom je „byť hlasom slabých, chudobných zamestnancov, mladých rodín, a všetkých tých, ktorí potrebujú našu pomoc a ochranu“. Dojímavé. Ak za hlavné kritérium svojej kompetencie postarať sa o túto skupinu obyvateľstva pokladajú to, ako sa dokázali postarať o seba, ich voliči sa majú na čo tešiť, Blahoslavení budú tí, ktorí neuvidia a uveria.

Treba však otvorene priznať, že čo sa týka politickej agendy Smeru, na Slovensku, je zrejmé že „uši na to tu sú“, len je aktuálny dopyt po nových ústach, pravil mierne upravený Zarathustra.

Samozrejme, „Všeho jenom do času, ani však nebohý Sovietsky zväz tu nakoniec nebol na večné časy a pragmatickí neurotici v New York-u majú jasný cieľ:

Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojim dielom, ale tým, že nezomriem. Woody Allen

Teraz najčítanejšie