Sudca Kliment, čo odpoveď to klamstvo – Kauza Cervanová – 17. časť
Pokračovanie.
Klamstvá Klimenta č. 19, 20, 21, 22 a 23
Jedna otázka s odpoveďou piatich klamstiev:
1/ Prečo Kocúr vo svojom prvom doznaní nespomína Lachmanna, Beďača a Dubravického „sudca“ Kliment neodpovedá. Tému odkláňa mimo merita jasne položenej otázky a pokračuje klasickým manipulatívnym monológom.
2/ Žiadne stretnutia obžalovaných sa nikdy neuskutočnili. Nemohli, pretože viacerí odsúdení sa medzi sebou ani len nepoznali. Na základe jednej výpovedi „spolupracujúceho“ svedka nemožno vyvodiť záver, že niečo bolo dôkazne preukázané.
3/ Nik z Dubravického nikdy strach nemal, pretože Dubravický nie je osobou účelovo popísanou „sudcom“ Klimentom.
4/ Nikdy som nepočul o prezývke Rakovina a nikoho pod takouto prezývkou ani nepoznám. Dubravický má prezývku a je všeobecne známa. Pozná ho pod ňou každý Nitran.
5/ O opakovaných odsúdeniach Stana Dubravického je potrebné napísať pravdu. Bude krutou obžalobou doby a jej súdnej mašinérie. Recidivistom nikdy nebol a všetky jeho odsúdenia iniciovala „Zvláštní skupina“. Odohrali sa po roku 1979, teda v čase, keď ho už mali za mrežami. Okrem analógie prípadu Jána Hrma nepoznám prípad, aby sa za 2 mesiace nechodenia do práce ocitol niekto vo väzbe a ako prvotrestanec dostal 11 mesačný nepodmienečný trest. Dokonca za príživu, hoci bol synom nadpriemerne situovaných rodičov, ktorí sa do vlasti vrátili po niekoľkoročnom pobyte v Alžírsku. Stano Dubravický nebol recidivistom, ako o ňom informuje „sudca“, ktorý službami recidivistov žije a dokonca je na ne hrdý. Pred svojim zatknutím bol úplne čistým, nikdy netrestaným a bezúhonným občanom. Neľudskosti sa na ňom začali páchať v Bratislavskej väznici a v službách komunistických súdov, aby ho za mrežami udržali pre potreby „Zvláštní skupiny“.
A čo sa Jána Hrma týka? Aby mu štát nemusel zaplatiť vykonštruované obvinenie a väzobné stíhanie, odstíhali ho za colný únik. Za dve nepreclené kožušinové čiapky, ktoré priniesol z Poľska dostal dostačujúci nepodmienečný trest vo výške jedného roka, pričom bol vylúčený z vysokoškolských štúdií. Colný nedoplatok vo výške cca 40 Kčs, v dnešnom prepočte 1,33 €, predstavoval výšku škody spôsobenú štátu a súd si ju v mene Československej socialistickej republiky aj nárokoval a uplatnil. Mal hodnotou totálne zničeného života, 12 mesiacov bezdôvodne prenasledovaného a týraného človeka, ktorý nikomu nikdy neublížil. Jána Hrma vo svojich špinavých knihách nešetrili ani Kliment s Tóthom o 40 rokov neskôr.
6/ „Sudca“ Kliment oznamuje, že Dubravický Brázdu vo väzobných podmienkach terorizoval.
Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa z neho dozvedel, že Dubravický v prípravnom konaní Brázdu terorizovať nemohol, pretože Brázda bol väznený a spracovávaný na špecializovanom psychiatrickom pracovisku penologického ústavu väzenskej nemocnice v Brne.
Naproti tomu bol Dubravický väznený vo väzobnej Väznici MS v Žiline, kde za ním vyšetrovatelia pravidelne dochádzali. Je teda zrejmé, že počas vyšetrovania s Brázdom nemohol prísť do žiadneho kontaktu.
Na dôvažok pripomínam, že jediným účelom väzobných väzníc je zabránenie akéhokoľvek kontaktu medzi osobami vyšetrovanými v jednej veci. Nakoľko väzobná Väznica MS v Bratislave nedokázala 7 osôb od seba bezpečne oddeliť, niektorí obvinení boli umiestnení do ďalších väzobných väzníc.
A dôkazy? Prosím, sú tu:
Účelové hanebné klamstvá „sudcu“ Klimenta nie sú hodné ani postavenia sudcu Najvyššieho súdu SR, ani ďalších úplne zbytočných komentárov. Ledaže by svedčili o okultných „výkonoch“ agentov štátnej bezpečnosti a jeho väzenských agentúr.
Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 24
V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment opäť dôvodí ďalším nezmyslom mentálnej nestráviteľnosti. S názorom, že lepších 8 nevinných v base, než prieťahy v konaní, tromfol tú najbizarnejšiu logiku, akou môže byť normálny človek pánom bohom obdarený.
Ak bola Kauza Cervanová uzatvorená, aby mohla pani sudkyňa JUDr. Soňa Smolová pokojne odísť do dôchodku a Krajský súd v Bratislave nevykazoval ďalšie 10-ročné prieťahy, určite nežijeme v demokracii, ale v inkubátore latentnej totality.
Sudca Kliment je chronický klamár, ktorý svojich čitateľov klame aj v úplne nepodstatných veciach. Keby sa o vec niekedy zodpovedne zaujímal dozvedel by sa, že pani doktorka Smolová neodchádzala do dôchodku, ale v októbri 2004 kandidovala na post sudcu ECHR do Štrasburgu. Rozsudok jej senátu je z januára 2004.
To však nie je všetko. Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by z neho dozvedel, že žiadna návnada obhajoby nikdy neexistovala, pretože existovať ani nemohla. Existuje tu však návnada „sudcu“ Klimenta. Snaží sa ňou balamutiť každého svojho čitateľa, ktorý je ochotný jeho slová brať ešte vážne.
Boli to obžalovaní, kto si na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrassburgu sťažoval na prieťahy v konaní, nie sudcovia, ktorí si kauzu Cervanová medzi sebou pohadzovali, pokiaľ sa nenašiel aspoň jeden ochotný v merite žaloby pojednávať. Boli to pán JUDr. Vladimír Vlček , predseda senátu Krajského súdu v Bratislave, nezákonne z pojednávania neskôr odvolaný (1990-5) a pani JUDr. Soňa Smolová – v konečnom verdikte prehlasovaná zvyškom senátu vedenom JUDr. Serbovou (2002-4). Poznamenávam, že Kauza Cervanová bol jediný proces v histórii Slovenskej republiky, kde prieťahy v konaní vyvolávali sudcovia a obžalovaní sa na ne sťažovali. Za ich konanie boli v konečnom dôsledku aj nenáležite potrestaní. Účelová krágľovačka tupej a bezduchej logiky je taktiež dôkazom, že Kauza Cervanová bola uzatváraná škandalózne a účelovo.
Objednávka „Zvláštní skupiny“ nezostala nepovšimnutá. Profesijné povýšenie a postup JUDr. Jany Serbovej na NS SR, pripomínalo niekdajšie zásluhy a povýšenie Dr. Bilčíka. Takéto povýšenie nebolo ani spravodlivé, ani férové, ale odzkadlovalo Serbovej zásluhy.
JUDr. Serbová v Kauze Cervanová už bola činná, v roku 2000 dokonca ako predsedníčkou senátu. Na toto miesto bezdôvodne abdikovala, aby ho bez hanby prevzal ten, kto Kauzu Cervanová kedysi tvoril a pod vinou obžalovaných sa aj podpísal – JUDr. Štefan Gašparovič – v roku 1982 prísediaci v senáte Dr. Bilčíka.
Menovanie Gašparoviča do vedenia senátu vyvolalo ozajstnú búrku rozhorčenia. Nielen za jeho „súdenie“, ale aj pre povahu jeho sudcovstva a opovážlivosť, s akou si prípad so Serbovou doma podelili.
JUDr. Gašparovič, v inej trestnej veci hanebne stíhaný a považovaný za úžerníka, bol v čase pojednávania Kauzy Cervanová jej blízkou osobou. V roku 1982 sa výdatne podieľal na krátení mojich práv. Počas pojednávania predsedu senátu kopal pod stolom a šepkal mu nielen ako má pojednávať, ale aj ako a kedy prerušovať konanie. Podobná lístočková komunikácia prebiehala v obnovenom konaní medzi sudkyňou JUDr. Serbovou a jej náhradníčkou JUDr. Blažovou.
Posielaním svojich veriteľov do kriminálov a ich deti do detských domovov bol Gašparovič s vyšetrovaním Kauzy Cervanová až nápadne konformný. V base totiž mali skončiť aj niektorí svedkovia Kauzy Cervanová a v detských domovoch ich deti.
Po mediálnej prestrelke a opakovane vznesených námietkach zaujatostí, vzniesol námietku zaujatosti voči svojej osobe, teda voči sebe samému aj sám „sudca“ Gašparovič.
Ako to skončilo?
Škandálom.
Senát Najvyššieho súdu SR pod vedením JUDr. Štefana Michálika, nadobudol presvedčenie, že JUDr. Gašparovič zaujatý nebol aj napriek tomu, že JUDr. Gašparovič sa zaujatým cítil byť a dal to nadriadenému súdu aj písomne najavo. Je viac než zrejmé, že o výsledku súdneho procesu bolo rozhodnuté oveľa skôr, než sa vôbec začalo pojednávať.
A to nie je všetko. JUDr. Jana Serbová žila s Gašparovičom v spoločnej domácnosti ako druh a družka, so svojim druhom teda tvorili pár. Podobne ako „sudca“ Michálik, súdila napriek predvídateľnej a nepochybnej zaujatosti. Ako predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave v roku 1999 Kauzu Cervanová odmietla pojednávať, aby sa prípad znova ocitol v rozhodovaní „sudcu“, ktorého rozsudok vykazoval neuveriteľných 73 hmotných a procesných pochybení.
Aj napriek uvedenému sa Dr. Serbová opäť ocitá ako prísediaca, nezávislá a nestranná sudkyňa v senáte pani sudkyne JUDr. Soni Smolovej. Jej prevaha bola umocnená prítomnosťou jej kamarátky JUDr. Magdalény Blažovej, ktorá sedela v senáte JUDr. Smolovej na mieste inej sudkyne, hoci ako náhradníčka riadneho sudcu mala sedieť na okraji senátu.
Všetky námietky zaujatosti boli odmietnuté ako nedôvodné, hoci opodstatnenosť ich podaní bola očividná i dôvodná. Námietku zaujatosti podanej voči „sudkyni“ JUDr. Serbovej súdy zamietli. Otázka jej sudcovskej nezávislosti a spôsobilosti v danej veci súdiť zodpovedaná dodnes nikým nebola.
Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 25
V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment tému opäť zámerne odkláňa a odpovedá vyhýbavo mimo merita jasne položenej otázky.
Účelovo obhajuje zničenie predmetov s biologickými stopami DNA a vlasov nepochybných vrahov. Hoci sa analýza štruktúr DNA v SR ako dôkaz použila po prvý raz až v roku 1994, nič na veci v roku 1986 nemenilo, čo objav DNA vede i spoločnosti prináša.
Nemienim tu kopírovať wikipédiu, ani rozoberať bežnú výbavu priemerného gymnazistu, ale po prevratnom objave DNA sa opäť začali diať podivné veci.
Námestník Krajského prokurátora v Bratislave bezdôvodne a nečakane požaduje zničenie doličných predmetov a dôkazov depozitovaných po Ľudmile Cervanovej. Tým námestníkom je realizačný tvorca Kauzy Cervanová JUDr. Milan Valašík. Depigmentované vlasy ukryté v archívoch Kriminalistického ústavu v Prahe extrahované z uzlov šnôry, ktorou mala obeť zviazané ruky sa v Kriminalistickom ústave v Prahe za šéfovania Eduarda Pálku záhadne „stratili“. Poznamenávam, že nepatrili ani jednému z odsúdených. Zostali po nich len záznamy. Napriek výhradám 4 „vrahov“, ktorí z väzenia protestujú a žiadajú, aby sa biologické materiály na depozitovaných predmetoch do budúcich konaní zachovali, JUDr. Valašíkovi bolo vyhovené a všetky predmety so stopovými prvkami DNA nechal zlikvidovať.
NS SR a JUDr. Karabín oznamujú, že zničené predmety nebudú v budúcnosti žiadnou prekážkou pre ďalší výkon “spravodlivosti”, čo sudca Kliment do poslednej litery svojho niekdajšieho školiteľa a procesnej slušnosti aj napĺňa. Klamal Karabín, klame Kliment.
Mrzí ma, že ničenie dôkazov si na Najvyššom súde SR všimol len jeden sudca a tým bol pán JUDr. Harabín. Pre nastolenie spravodlivosti však nič nepodnikol. O špinavom pozadí kauzy sa vedelo, aj otvorene hovorilo, ale nechalo rozhodovať práve takými, ktorí sa sudcami stať nikdy nemali.
V histórii európskeho súdnictva nie je známy ani jeden prípad, aby kľúčový vecný dôkaz zo spisu niekto ukradol. Komplici Eduarda Pálku neukradli z vyšetrovania len depozitované vlasy páchateľov vraždy, ale aj zlatú retiazku Ľudmily Cervanovej. Udialo sa to pod prokurátorským dozorom Milana Valašíka a v najnákladnejšom prípade v histórii, o ktorý sa osobne zaujímal prezident republiky a prvý tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák.
Len pre zaujímavosť. Na Kauze Cervanová prešustroval Pješčak celých 25 miliónov korún. Sovietske raketové základne a jadrové silá vybudované v Bělé pod Bezdedem a v Ralsku stáli dohromady 125 miliónov korún.
Odpoveď od zodpovedných, kto bol hoden tejto ohromnej investície, či to bol pplk. Ing. Ľudovít Cervan, alebo 11 členná skupina teroristov, ktorá v ČSSR dostala politický azyl, spoločnosť dodnes nedostala.
V civilizovanom svete a v naozaj ojedinelých prípadoch, kde sa rozhodujúci dôkaz stratil prípadne zapatrošil, ak nie úmyselne znehodnotil, ako sa to stalo v Kauze Cervanová, súdy rozhodovali vždy v prospech strany, ktorá zničením dôkazu utrpela. A to z dôvodu, že na jej poškodení sa svojou nezodpovednosťou podieľal štátny orgán. A nakoľko súd je štátnym orgánom a zastávať stranu práva, pravdy a spravodlivosti bolo vždy jeho povinnosťou, súdy takéto prípady paušálne posudzovali v prospech strany, ktorá zostala absenciou dôkazu poškodená.
Senát „sudcu“ Klimenta rozhodol inak. Jeho rozhodnutie kopíruje stalinistické procesy páchané v Moskve v roku 1937.
Schvaľovať ničenie dôkazov a ládovať nevinných do kriminálov (všetky fabriky situované za hradbami väzení boli v tom čase napojené na štátny rozpočet a tzv. päťročné hospodárske plány) si vyžaduje veľmi zahanbujúcu spoluúčasť čo len časti porozumenia súdneho stavu a verejnosti. Spravodlivosť by rozhodne nemala byť chránená a vymáhaná tými, ktorí sa na nespravodlivosti roky podieľali, roky ju generovali, spoluvytvárali, pre jej udržanie klamali aj keď občas niečo predsa len zakoktali. V radoch justície sú féroví a spravodliví sudcovia, ktorých príchod sa očakáva a nie je ich až tak málo, ako sa občas píše. Miesto v Súdnej rade NS SR určite nečaká na obštrukcie, zdôvodňovanie zjavne scestných hlúpostí a prejavy podprahového cynizmu a zrovnávania osobných účtov. Malí, zákerní a pomstychtiví ľudia by nemali obliekať taláre, ale zostať za dverami rokovacích siení. Neudržateľnosť Klimenta na Najvyššom súde SR a v Súdnej rade NS SR nie je daná len hanbou jeho obludnej literárnej tvorby v spolupáchateľstve s grázlami organizovaného zločinu. Je daná najmä obsahom jeho odôvodnenia sprevádzaného množstvom účelových, urážlivých a nepravdivých tvrdení.
Každý súdny človek, ktorý si prečíta trestné spisy objavené v Kaniciach, musí zostať ohromený. Buď trúfalosťou predkladateľov preukázateľných klamstiev alebo až zarážajúcou hlúposťou. Nemusím poukazovať len na Kauzu Cervanová a jej peripetie, sú tu aj ďalšie veci, pri ktorých občas zostáva až rozum stáť. Sú vyjadrenia, ktoré čítame niekedy aj dvakrát, aby sme uverili, že či to, čo čítame, niekto súdny nielen napísal, ale dokonca vážne aj myslel. Pritom stačilo myslieť hlavou, nie impulzívne a mocensky. Hlúposti v Postoji nereprezentujú všeobecne záväzný právny názor súdu vyššieho stupňa. Pripomínajú gumácke predpisy socialistickej vševojskovej úderky. Ak mediálne vyhlásenia Klimenta kvalitatívne kopírujú jeho rozsudky, Slovenská republika sa nachádza v stave alarmujúceho ohrozenia.
Buďme ochotní všetky atribúty ľudskej hriešnosti a malosti tolerovať alebo dokonca uznať, že osobnosti Klimenta nemusia byť vlastné. Potom zostáva posledná možnosť a tou je – čo za to, pretože hlupáka zadarmo alebo za pár drobných zo seba nik nevystrojí. Myslím, že po akcii „Búrka“ nemôže byť Kliment žiadnou výnimkou a mám plné právo sa pýtať, čo za tým všetkým je, pretože niečo sa na povrch medzičasom už vyplavilo.
Čo v poslednom prednese „sudca“ Kliment opomenul alebo účelovo zamlčal je skutočnosť, že na golfových ihriskách sa uzatvárajú tie najväčšie kšefty, obchody a transakcie. Valašík prostredníctvom Mitra ku Klimentovi až tak ďaleko nemal. Tu dávam do pozornosti najmä skutočnosť, že pán Eduard Pálka mladší je finančným oligarchom a jeden z najbohatších občanov Českej republiky.
Pokračovanie nabudúce.
Pavel Beďač – obeť justičného zločinu
Kauza Cervanová, 1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha
Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania
Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV
Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka
Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi
Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“
Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896
Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“
Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely
Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie
Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha
Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá
Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta
Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti
