Denník N

Sudca Kliment, čo odpoveď to klamstvo – Kauza Cervanová – 17. časť

Pokračovanie.

Klamstvá „sudcu“ Klimenta č. 19, 20, 21, 22 a 23

Jedna otázka s odpoveďou piatich klamstiev:  

1/ Prečo Kocúr vo svojom prvom doznaní nespomína Lachmanna, Beďača a Dubravického „sudca“ Kliment neodpovedá. Tému odkláňa mimo merita jasne položenej otázky a pokračuje klasickým manipulatívnym monológom.

2/ Žiadne stretnutia obžalovaných sa nikdy neuskutočnili. Nemohli, pretože viacerí odsúdení sa medzi sebou ani len nepoznali. Na základe jednej výpovedi „spolupracujúceho“ svedka nemožno vyvodiť záver, že niečo bolo dôkazne preukázané.

3/ Nik z Dubravického nikdy strach nemal, pretože Dubravický nie je osobou účelovo popísanou „sudcom“ Klimentom.

4/ Nikdy som nepočul o prezývke Rakovina a nikoho pod takouto prezývkou ani nepoznám. Dubravický má prezývku a je všeobecne známa. Pozná ho pod ňou každý Nitran.

5/ O opakovaných odsúdeniach Stana Dubravického je potrebné napísať pravdu. Bude krutou obžalobou doby a jej súdnej mašinérie. Recidivistom nikdy nebol a všetky jeho odsúdenia iniciovala „zvláštní skupina“. Odohrali sa po roku 1979, teda v čase, keď ho už mali za mrežami. Okrem analógie prípadu Jána Hrma nepoznám prípad, aby za 2 mesiace nechodenia do práce sa niekto ocitol vo väzbe a ako prvotrestanec dostal 11 mesačný nepodmienečný trest. Dokkonca za príživu, hoci bol synom nadpriemerne situovaných rodičov, ktorí sa vrátili do vlasti po niekoľkoročnom pobyte v Alžírsku. Stano Dubravický nebol recidivistom, ako sa o ňom vyjadruje „sudca“, ktorý službami recidivistov žije a dokonca je na ne hrdý. Pred svojim zatknutím bol úplne čistým, nikdy netrestaným bezúhonným občanom. Neľudskosti sa na ňom začali páchať v Bratislavskej väznici a v službách komunistických súdov, aby ho za mrežami udržali pre potreby „zvláštní skupiny“.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/12/Recidivista1.png

A čo sa Jána Hrma týka? Aby mu štát nemusel zaplatiť vykonštruované obvinenie a väzobné stíhanie, odstíhali ho za colný únik. Za dve nepreclené kožušinové čiapky dostal dostačujúci nepodmienečný trest vo výške jedného roka, pričom bol vylúčený  z vysokoškolských štúdií. Colný nedoplatok vo výške cca 40 Kčs, v dnešnom prepočte 1,33 €, predstavoval výšku škody spôsobenú štátu a súd si ju v mene Československej socialistickej republiky aj vyúčtoval. Mal hodnotou totálne zničeného života, 12 mesiacov bezdôvodne prenasledovaného a týraného človeka, ktorý nikomu neublížil. Jána Hrma vo svojich špinavých knihách nešetrili ani Kliment s Tóthom o 40 rokov neskôr.

6/ „Sudca“ Kliment oznamuje, že Dubravický  Brázdu vo väzobných podmienkach terorizoval.

Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa z neho dozvedel, že Dubravický v prípravnom konaní Brázdu terorizovať nemohol, pretože Brázda bol väznený a spracovávaný na špecializovanom psychiatrickom pracovisku penologického ústavu väzenskej nemocnice v Brne.

Naproti tomu bol Dubravický väznený vo väzobnej Väznici MS v Žiline, kde za ním vyšetrovatelia pravidelne dochádzali. Je teda zrejmé, že počas vyšetrovania s Brázdom nemohol prísť do žiadneho kontaktu.

Na dôvažok pripomínam, že jediným účelom väzobných väzníc je zabránenie akéhokoľvek kontaktu medzi spolčenými osobami vyšetrovanými v jednej veci. Nakoľko väzobná Väznica MS v Bratislave nedokázala 7 osôb od seba bezpečne oddeliť, niektorí obvinení boli umiestnení do ďalších väzobných väzníc.

A dôkazy? Prosím, sú tu:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Br.-v-Brne-Koc.-v-TN.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Dub.-v-zA.png

Účelové hanebné klamstvá „sudcu“ Klimenta nie sú hodné ani postavenia sudcu Najvyššieho súdu SR, ani ďalších komentárov. Ledaže by svedčili o okultných „výkonoch“ agentov štátnej bezpečnosti a jeho väzenských agentúr.

 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 24 

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment opäť dôvodí ďalším nezmyslom mentálnej nestráviteľnosti. S názorom, že lepších 8 nevinných v base, než prieťahy v konaní, tromfol tú najbizarnejšiu logiku, akou môže byť normálny človek pánom bohom obdarený.

Ak bola Kauza Cervanová uzatvorená, aby mohla pani sudkyňa JUDr. Soňa Smolová pokojne odísť do dôchodku a Krajský súd v Bratislave nevykazoval ďalšie 10-ročné prieťahy, určite nežijeme v demokracii, ale v inkubátore latentnej totality.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/dochodkyna-Smolova.png

Sudca Kliment svojich čitateľov klame aj v nepodstatných veciach. Keby sa o vec niekedy zodpovedne zaujímal dozvedel by sa, že pani doktorka Smolová neodchádzala do dôchodku, ale v októbri 2004 kandidovala na post sudcu ECHR do Štrasburgu. Rozsudok jej senátu je z januára 2004.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/08/sona-smolova.png

To však nie je všetko. Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by z neho dozvedel, že žiadna návnada obhajoby nikdy neexistovala, pretože existovať ani nemohla. Existuje tu však návnada „sudcu“ Klimenta. Snaží sa ňou balamutiť každého svojho čitateľa, ktorý je ochotný brať jeho slová ešte vážne.

Boli to obžalovaní, kto si na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrassburgu sťažoval na prieťahy v konaní, nie sudcovia, ktorí si kauzu Cervanová medzi sebou pohadzovali, pokiaľ sa nenašiel aspoň jeden ochotný v merite podanej žaloby rozhodnúť. Boli to pán JUDr. Vladimír Vlček , predseda senátu Krajského súdu v Bratislave, nezákonne z pojednávania odvolaný (1990-5) a pani JUDr. Soňa Smolová – v konečnom verdikte prehlasovaná zvyškom senátu vedenom JUDr. Serbovou (2002-4). Poznamenávam, že Kauza Cervanová bol jediný proces v histórii Slovenskej republiky, kde prieťahy v konaní vyvolávali sudcovia a obžalovaní sa na ne sťažovali. Za ich konanie boli v konečnom dôsledku aj nenáležite potrestaní. Účelová krágľovačka tupej a bezduchej logiky je taktiež dôkazom, že Kauza Cervanová bola uzatváraná škandalózne a účelovo.

Objednávka „zvláštní skupiny“ nezostala nepovšimnutá. Profesijné povýšenie a postup JUDr. Jany Serbovej na NS SR, pripomínalo niekdajšie zásluhy a povýšenie Dr. Bilčíka. Takéto povýšenie nebolo ani spravodlivé, ani férové, ale odzkadlovalo Serbovej zásluhy.

JUDr. Serbová v Kauze Cervanová už bola činná, v roku 2000 dokonca ako predsedníčkou senátu. Na toto miesto bezdôvodne abdikovala, aby ho bez hanby prevzal ten, kto Kauzu Cervanová kedysi tvoril – JUDr. Štefan Gašparovič – v roku 1982 prísediaci v senáte Dr. Bilčíka.

Menovanie Gašparoviča do vedenia senátu vyvolalo ozajstnú búrku rozhorčenia. Nielen za jeho „súdenie“, ale aj pre povahu jeho sudcovstva a opovážlivosť, s akou si prípad so Serbovou doma podelili.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/09/scan0064.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/%C3%BA%C5%BEern%C3%ADk.png

JUDr. Gašparovič, v inej trestnej veci hanebne stíhaný a považovaný za úžerníka, bol v čase pojednávania Kauzy Cervanová jej blízkou osobou. V roku 1982 sa výdatne podieľal na krátení mojich práv. Počas pojednávania predsedu senátu kopal pod stolom a šepkal mu nielen ako má pojednávať, ale aj ako a kedy prerušovať konanie. Podobná lístočková komunikácia prebiehala v obnovenom konaní medzi sudkyňou JUDr. Serbovou a jej náhradníčkou JUDr. Blažovou.

Posielaním svojich veriteľov do kriminálov a ich deti do detských domovov bol Gašparovič s vyšetrovaním Kauzy Cervanová až nápadne konformný. V base totiž mali skončiť aj niektorí svedkovia Kauzy Cervanová a v detských domovoch ich deti.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/06/man%C5%BEelia-Da%C5%88ov%C3%AD-a-ich-die%C5%A5a.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/06/svedky%C5%88a-Luprichov%C3%A1-a-jej-die%C5%A5a.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/06/svedok-Luprich-a-jeho-die%C5%A5a.png

Po mediálnej prestrelke a opakovane vznesených námietkach zaujatostí, vzniesol námietku zaujatosti voči svojej osobe, teda voči sebe samému aj sám „sudca“ Gašparovič. Ako to skončilo? Škandálom.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/Gasparovic-proti-Gasparovicovi1.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/Gasparovic-proti-Gasparovicovi3.png

Senát Najvyššieho súdu SR pod vedením JUDr. Štefana Michálika, nadobudol presvedčenie, že JUDr. Gašparovič zaujatý nebol aj napriek tomu, že JUDr. Gašparovič sa zaujatým cítil byť a dal to nadriadenému súdu aj písomne najavo. Je viac než zrejmé, že o výsledku súdneho procesu bolo rozhodnuté oveľa skôr, než sa vôbec začalo pojednávať.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/Michalik-Gasparovic1.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/Michalik-Gasparovic2.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/Michalik-Gasparovic3.png

A to nie je všetko. JUDr. Jana Serbová žila kedysi s Gašparovičom v spoločnej domácnosti ako druh a družka, so svojim druhom teda tvorili pár. Podobne ako „sudca“ Michálik súdila napriek predvídateľnej a nepochybnej zaujatosti. Ako predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave v roku 1999 Kauzu Cervanová odmietla pojednávať, aby sa prípad znova ocitol v rozhodovaní „sudcu“, ktorého rozsudok vykazoval neuveriteľných 73 hmotných a procesných pochybení.  

Aj napriek uvedenému sa Dr. Serbová opäť ocitá ako prísediaca, nezávislá a nestranná sudkyňa v senáte pani sudkyne JUDr. Soni Smolovej. Jej prevaha bola umocnená prítomnosťou jej kamarátky JUDr. Blažovej, ktorá sedela v senáte JUDr. Smolovej na mieste inej sudkyne, hoci ako náhradníčka riadneho sudcu mala sedieť na okraji senátu.

Všetky námietky zaujatosti boli odmietnuté ako nedôvodné, hoci opodstatnenosť ich podaní bola očividne dôvodná. Námietku zaujatosti podanej voči „sudkyni“ JUDr. Serbovej súdy zamietli. Otázka jej sudcovskej nezávislosti a spôsobilosti v danej veci súdiť zodpovedaná dodnes nikým nebola. 

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/09/gasparovic-serbova2.png

 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 25

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment tému opäť zámerne odkláňa a odpovedá vyhýbavo mimo merita jasne položenej otázky.

Účelovo obhajuje zničenie predmetov s biologickými stopami DNA a vlasov nepochybných vrahov. Hoci sa analýza štruktúr DNA v SR ako dôkaz použila po prvý raz až v roku 1994, nič na veci v roku 1986 nemenilo, čo objav DNA vede i spoločnosti prináša.

Nemienim tu kopírovať wikipédiu, ani rozoberať bežnú výbavu priemerného gymnazistu, ale po prevratnom objave DNA sa opäť začali diať podivné veci.

Námestník Krajského prokurátora v Bratislave bezdôvodne a nečakane požaduje zničenie doličných predmetov a dôkazov depozitovaných po Ľudmile Cervanovej. Tým námestníkom je realizačný tvorca Kauzy Cervanová JUDr. Milan Valašík. Depigmentované vlasy ukryté v archívoch Kriminalistického ústavu v Prahe extrahované z uzlov šnôry, ktorou mala obeť zviazané ruky sa v Kriminalistickom ústave v Prahe za šéfovania Eduarda Pálku záhadne „stratili“. Poznamenávam, že nepatrili ani jednému z odsúdených. Zostali po nich len záznamy. Napriek výhradám 4 „vrahov“, ktorí z väzenia protestujú a žiadajú, aby sa biologické materiály na depozitovaných predmetoch do budúcich konaní zachovali, JUDr. Valašíkovi bolo vyhovené a všetky predmety so stopovými prvkami DNA nechal zlikvidovať.

NS SR a JUDr. Karabín oznamujú, že zničené predmety nebudú v budúcnosti žiadnou prekážkou pre ďalší výkon “spravodlivosti”, čo sudca Kliment do poslednej litery svojho niekdajšieho školiteľa a procesnej slušnosti aj napĺňa. Klamal Karabín, klame Kliment.

Mrzí ma, že ničenie dôkazov si na Najvyššom súde SR všimol len jeden sudca a tým bol pán JUDr. Harabín. Pre nastolenie spravodlivosti však nič nepodnikol. O špinavom pozadí kauzy sa vedelo, aj otvorene hovorilo, ale nechalo rozhodovať práve takými, ktorí sa sudcami stať nikdy nemali.

V histórii európskeho súdnictva nie je známy ani jeden prípad, aby kľúčový vecný dôkaz zo spisu niekto ukradol. Komplici Eduarda Pálku neukradli z vyšetrovania len depozitované vlasy páchateľov vraždy, ale aj zlatú retiazku Ľudmily Cervanovej. Udialo sa to pod prokurátorským dozorom Milana Valašíka a v najnákladnejšom prípade v histórii, o ktorý sa osobne zaujímal prezident republiky a prvý tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/09/Neexistuj%C3%BAce-%C4%8Di-ukradnut%C3%A9-%C5%A1perky-1-718x1024.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/09/Neexistuj%C3%BAce-%C4%8Di-ukradnut%C3%A9-%C5%A1perky-2.jpg

Len pre zaujímavosť. Na Kauze Cervanová prešustroval Pješčak celých 25 miliónov korún. Vojenské raketové základne a jadrové silá vybudované Rusmi v Bělé pod Bezdedem a v Ralsku stáli dohromady 125 miliónov korún. To kto bol hoden tejto ohromnej investície? Pplk. Ing. Ľudovít Cervan, alebo 11 členná skupina teroristov, ktorá v našej mierumilovnej vlasti dostala politický azyl? Odpoveď od zodpovedných spoločnosť  dodnes nedostala.

V civilizovanom svete a v naozaj ojedinelých prípadoch, kde sa rozhodujúci dôkaz stratil prípadne zapatrošil, ak nie úmyselne znehodnotil, ako sa to stalo v Kauze Cervanová, súdy rozhodovali vždy v prospech strany, ktorá zničením dôkazu utrpela. A to z dôvodu, že na jej poškodení sa svojou nezodpovednosťou podieľal štátny orgán. A nakoľko súd je štátnym orgánom a zastávať stranu práva, pravdy a spravodlivosti bolo vždy jeho povinnosťou, súdy takéto prípady paušálne posudzovali v prospech strany, ktorá zostala absenciou dôkazu poškodená. Senát „sudcu“ Klimenta rozhodol inak. Jeho rozhodnutie kopíruje stalinistické procesy páchané v Moskve v roku 1937.

Schvaľovať ničenie dôkazov a ládovať nevinných do kriminálov (všetky fabriky situované za hradbami väzení boli v tom čase napojené na štátny rozpočet a tzv. päťročné hospodárske plány) si vyžaduje veľmi zahanbujúcu spoluúčasť čo len časti porozumenia súdneho stavu a odbornej verejnosti. Spravodlivosť by rozhodne nemala byť chránená a vymáhaná tými, ktorí sa na nespravodlivosti roky podieľali, roky ju generovali, spoluvytvárali, pre jej udržanie klamali aj keď občas niečo predsa len zakoktali. V radoch justície sú féroví a spravodliví sudcovia, ktorých príchod sa očakáva a nie je ich až tak málo, ako sa občas píše. Miesto v Súdnej rade NS SR  určite nečaká na obštrukcie, zdôvodňovanie zjavne scestných hlúpostí a prejavy podprahového cynizmu a zrovnávania osobných účtov. Malí, zákerní a pomstychtiví ľudia by nemali obliekať taláre, ale zostať za dverami súdnych aj rokovacích siení. Neudržateľnosť Klimenta na Najvyššom súde SR a v Súdnej rade NS SR nie je daná len hanbou jeho obludnej literárnej tvorby  v spolupáchateľstve s grázlom organizovaného zločinu. Je daná najmä obsahom jeho odôvodnenia sprevádzaného množstvom účelových, urážlivých a nepravdivých tvrdení.

Každý súdny človek, ktorý si prečíta trestné spisy objavené v Kaniciach, musí zostať ohromený. Buď trúfalosťou predkladateľov preukázateľných klamstiev alebo až zarážajúcou hlúposťou. Nemusím poukazovať len na Kauzu Cervanová a jej peripetie, sú tu aj ďalšie veci, pri ktorých občas zostáva až rozum stáť. Sú vyjadrenia, ktoré čítame niekedy aj dvakrát, aby sme uverili, že či to, čo čítame, niekto súdny nielen napísal, ale dokonca vážne aj myslel. Pritom stačilo myslieť hlavou, nie impulzívne a mocensky. Hlúposti v Postoji nereprezentujú všeobecne záväzný právny názor súdu vyššieho stupňa. Pripomínajú gumácke predpisy socialistickej vševojskovej úderky. Ak mediálne vyhlásenia Klimenta kvalitatívne kopírujú aj jeho rozsudky, Slovenská republika sa nachádza v stave alarmujúceho ohrozenia.

Buďme ochotní všetky atribúty ľudskej hriešnosti a malosti tolerovať alebo dokonca uznať, že osobnosti Klimenta nemusia byť vlastné. Potom zostáva posledná možnosť a tou je – čo za to, pretože hlupáka za pár drobných alebo zadarmo zo seba nik nevystrojí. Myslím, že po akcii „Búrka“ nemôže byť Kliment žiadnou výnimkou a mám plné právo sa pýtať, čo za tým všetkým je, pretože niečo sa na povrch medzičasom už vyplavilo.

Čo v poslednom prednese „sudca“ Kliment opomenul alebo účelovo zamlčal je skutočnosť, že na golfových ihriskách sa uzatvárajú tie najväčšie kšefty, obchody a transakcie. Valašík prostredníctvom Mitra ku Klimentovi až tak ďaleko nemal. Tu dávam do pozornosti najmä skutočnosť, že pán Eduard Pálka mladší je finančným oligarchom a jeden z najbohatších občanov Českej republiky.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

 

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

 

 

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika, pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a spoločensky zničili ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu