Denník N

„Tradičné hodnoty“ ako tabletka proti stresu z reality

Prečo RKC a jej vyslancov v parlamente, podporovaných detašovanými pracoviskami – kostolmi, tak strašne stresuje existencia queer ľudí? Prečo v čase klimatickej krízy a globálnej pandémie a z nej vyplývajúcich ekonomických a sociálnych problémov chcú v prvom rade bojovať proti interrupciám, ktoré majú dlhodobo klesajúce čísla? Prečo sa boja informácií o antikoncepcii? Prečo vnímajú slobodu a autenticitu druhých ľudí ako zlo, hriech, „kultúru smrti“?

Cítia sa ako ochrancovia bájneho starého sveta, toho lepšieho, krajšieho, upokojujúceho. Jednoduchého sveta dvoch kategórií: zlý alebo dobrý, čierny alebo biely, heterosexuálny muž alebo heterosexuálna žena, dobrá alebo zlá rodina, našinec alebo cudzí… Sveta, kde všetko, čo do týchto kategórií nespadá, zmizne ako mávnutím čarovného prútika. Sveta stojaceho údajne na storočiami overených pravdách. Sveta, kde poťapkávanie kolegyne po zadku nie je žiaden problém. Sveta bez teplých, bez prostitútok, bez porna, sveta „tradičných rodín“.

Mnohí ľudia sa nechávajú unášať predstavou spoločnosti, v ktorej problémy nevidno. Dodnes si mnohí chvália staré dobré časy socializmu, keď na ulici nebolo vidieť ľudí bez domova a spravodajstvo bolo plné dobrých a povzbudzujúcich správ. Podobne fungujú aj staré dobré časy tradičných rodín, kde každý poznal svoje miesto a kde sa „dobrá povesť“ chránila tabuizovaním všetkého, čo predstavu tradičnej rodiny narúša. Tabu témy tradičných rodín sú plné tých najsmutnejších príbehov – zavrhnutých nemanželských detí, nešťastne ženatých/vydatých homosexuálov, týraných trans ľudí, nenaplnených ženských ambícií, veľa násilia páchaného na ženách a deťoch, množstvo frustrácie z túžob, ktoré sa nepatrí napĺňať. Nikto nevie, kedy presne sa tieto staré dobré časy odohrávali, sú ako sen, ktorý sa sníval mnohým ľuďom, ako tabletka na upokojenie, keď v telke dávajú záznam z Dúhového pochodu. Tabletka proti nepochopiteľnej a ťažko do šuflíčkov utriediteľnej realite.

O všetkom mlčať. Akoby to nebolo. Lenže mlčaním problémy nezmiznú. Tam, kde sa o sexe nehovorí, nájdeme mnoho skrytých príbehov sexuálneho zneužívania. Kde je pôžitok zakázaný, nájdeme mnoho závislostí. Kde sa pod kresťanským sebazaprením rozumie potláčanie, nájdeme mnoho emocionálneho alebo fyzického násilia. Kde sú interrupcie zakázané, kvitne domáce násilie, prepadávanie sa žien a detí do chudoby, zdravotné komplikácie v dôsledku neprofesionálnych zákrokov alebo dokonca kriminalizovanie žien, ktoré spontánne potratili.

A teraz je tu tá strašidelná liberálna demokracia. Máme mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú tým, ktorých v starom dobrom svete plnom tradičných rodín nebolo vidieť. Ženám, homosexuálom, Rómom, ľuďom, ktorí sú večnými cudzincami vo svojom domove, čiernym ovciam, ľuďom s Kainovým znamením na čele. Predstavitelia RKC a ich podporovatelia majú oprávnený strach, že to napáda ich tradičnú rodinu, ich starý svet. Sú ako krutý, zlý otec, ktorému dobrá povesť rodiny stojí aj za individuálne utrpenie jej členov. Sú plní strachu. Strachu z pravdy. Zo slobody. Snažia sa komplikovať život tým, ktorí sú slobodnejší a autentickejší. Sloboda a autenticita ich irituje. Je to niečo, čo si sami nevedia dovoliť. Tak sa pokúšajú tento nárok vziať aj ostatným, lživo tvrdiac, že sa snažia zachrániť staré dobré hodnoty.

7. júla sa bude v parlamente rokovať o interrupciách. Boj za bájny starý svet „tradičných hodnôt“ takmer vždy začína bojom proti ženám a ich slobode a zakrývaním si očí pred ich skutočnými problémami. Tie pritom vyplývajú aj z trhlín a nefunkčnosti oného bájneho starého sveta rozprestierajúceho sa v mysliach súčasných mocných. Je to také nezmyselné a zlé, že už ani nemám silu dávať dohromady argumenty. Napokon, už to za nás spravili Ženské kruhy, Aspekt,  iniciatíva Nebudeme ticho, Oľga Pietruchová a iní a iné. Súhlasím so všetkým, čo k tejto téme napísali.

Pokiaľ ide o mňa, vždy budem bojovať proti konceptu tradičnej rodiny pravdou o tých, na ktorých utrpení jeho dobrá povesť stojí. Pochodujem za život, to znamená aj za reprodukčné práva žien, za práva LGBTI, za zatiaľ najlepšie vymyslený nástroj na boj proti domácemu násiliu – Istanbulský dohovor, za sexuálnu výchovu na školách, za pomoc znevýhodneným, za ten „zlý“ slniečkársky svet, kde sa verí vo vzájomný rešpekt, solidaritu, ekológiu, lásku, rovnosť a iné moderné „nezmysly“. Pochodujem ZA práva pre znevýhodnených, nie PROTI právam tých, ktorí sa nezmestia do mojich „šuflíčkov“. Pochodujem s tými, ktorí veria na realitu, nemajú strach ju vidieť a hovoriť o nej. Neprestávam veriť, že medzi kresťanmi sa tiež takí nájdu.

Teraz najčítanejšie