Denník N

Verejnú mienku mení verejnosť, nie peniaze zo zahraničia

Viktor Orbán. Foto - TASR/AP
Viktor Orbán. Foto – TASR/AP

Kým na Slovensku sa už trikrát podarilo zastaviť štvavé útoky na mimovládne organizácie v súvislosti s ich financovaním , v susednom Maďarsku také šťastie nemali. Že ešte nie je všetko stratené, však dokázal včerajší rozsudok Súdneho dvora EÚ, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Maďarsko svojim zákonom o transparentnosti mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú podporu zo zahraničia, diskriminuje a neodôvodnene obmedzuje občianske organizácie a zahraničných darcov, ktorí tieto organizácie podporujú. Dal tým za pravdu Európskej komisii, a vyhovel tak jej žalobe o nesplnení povinnosti, ktorú podala proti Maďarsku ako členskej krajine EÚ.

Peniaze zo zahraničia = zlomyseľné presadzovanie zahraničných záujmov

Návrh zákona o transparentnosti organizácií, ktoré prijímajú finančnú pomoc za zahraničia od poslancov vládnej strany Fidesz, ktorý si odhlasoval maďarský parlament v 2017, vyvolal značné znepokojenie. Benátska komisia vyjadrila znepokojenie, že „zákon spôsobí neprimeraný a zbytočný zásah do slobody združovania a prejavu, práva na súkromie, a zákaz diskriminácie „.

Podobne ako komisár Rady Európy pre ľudské práva, poukazovala aj na to, že návrh zákona, je „založený na nesprávnom a škodlivom predpoklade, že prijímanie zahraničného financovania sa nevyhnutne rovná presadzovaniu „zahraničných“ záujmov, ktoré sú nevyhnutne zlomyseľné a v rozpore s maďarským verejným záujmom.“

„POZOR! ZAHRANIČNÝ AGENT“

Podobnú rétoriku používala na Slovensku strana Kotlebovci-ĽSNS, ktorá do parlamentu v priebehu pár rokov trikrát predložila novelu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Návrh vychádzal z veľmi podobnej premisy ako u našich susedov, že mimovládne organizácie sa snažia za príspevky od zahraničných sponzorov ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora.

Ak by vtedy slovenskí poslanci odhlasovali spomínanú novelu, mimovládne organizácie financované aj zo zahraničia by boli vedené v tzv. Registri zahraničných agentov spravovanom ministerstvom vnútra. Zároveň by pri každej propagačnej aktivite mali povinnosť pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok „POZOR! ZAHRANIČNÝ AGENT“.

Slovenský návrh zákona počítal aj so sankciami pri nesplnení zákona. „Zahraniční agenti“, ktorí by závažne porušili ustanovenia tohto zákona, mohli podľa tohto návrhu byť súdnym rozhodnutím označení ako nežiaduci. V takom prípade mali byť títo zahraniční agenti zrušení a ich činnosť na území Slovenskej republiky mala byť zastavená.

Rozhodnutie súdneho dvora je významným míľnikom...

Návrh zákona v minulom volebnom období opakovane podporili len poslanci za stranu Kotlebovci – ĽSNS a hnutia Sme rodina, preto novela v parlamente neprešla. Odborníci zo slovenských mimovládok, ktorí sa v istom momente svojho života rozhodli svoju odbornosť využiť v prospech verejného záujmu namiesto oslnivej kariéry v súkromnom sektore, sa mohli na nejaký čas zhlboka nadýchnuť. Ak by sme sa však riadili starým dobrým „tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije“, bolo by len otázkou času, kedy by sa podobný návrh objavil v programe slovenského parlamentu opäť.

Z tohto pohľadu je preto rozhodnutie Súdneho dvora významným míľnikom pre ďalšie fungovanie občianskeho sektora ako jedného z hlavných stavebných kameňov demokracie, nielen v Maďarsku, ale i u nás či v iných krajinách EU. Vedomie, že existuje pomyselný varovný prst pre členské štáty, ktoré by sa rozhodli podobne rozmýšľať o občianskych organizáciách ako Maďarsko, umožňuje občianskej spoločnosti sústrediť sa viac na prospešné aktivity a menej na svoju obranu.

Tu by môj blog mohol skončiť. ALE! Keďže som už túto tému otvorila, nedá mi nespomenúť aj niekoľko príkladov prijatého maďarského zákona, ako aj argumenty z rozsudku Súdneho dvora EÚ. Ako výstrahu do budúcnosti.

Transparentnosť mimovládnych organizácií na maďarský spôsob

Podľa vládneho návrhu strany Fidesz sa združenia a nadácie, ktoré každoročne prijímajú finančné dary zo zahraničia v hodnote približne 24 000 eur a viac, musia zaregistrovať ako „organizácie, ktoré dostávajú podporu zo zahraničia“.

Ako dôvody Maďarsko uvádzalo potrebu ochrany politických a hospodárskych záujmov krajiny, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Návrh zákona sa vzťahoval na všetky združenia a nadácie s výnimkou športových združení, náboženských združení a združení, ktoré sa nepovažujú za organizácie občianskej spoločnosti (politické strany, ich nadácie, odbory, a pod.).

Zákon bol prijatý v júni 2017 a pre mimovládne organizácie podporované zo zahraničia zaviedol tieto povinnosti:

  1.  Organizácia, ktorá prijala za kalendárny rok viac ako 24 000 Euro zo zahraničia, sa musí zaregistrovať ako „organizácia, ktorá je príjemcom zahraničnej pomoci“.

  2. Organizácia musí následne každý rok uviesť celkovú sumu finančnej podpory zo zahraničia, ktorú dostala v príslušnom roku a poskytnúť zoznam konkrétnych darcov (s menom, krajinou a mestom pre fyzické osoby a názov a sídlo právnických osôb, spolu so sumou poskytnutou darcom v obidvoch prípadoch). Týka sa to darcov, ktorých pomoc dosiahla alebo prekročila sumu 500 000 maďarských forintov (približne 1 400 eur) za rok. Tento zoznam má byť následne verejne prístupný.

  3. Organizácia musí uverejniť na svojich internetových stránkach a v tlačových produktoch, že je označená „ako organizácia, ktorá dostáva podporu zo zahraničia“. Toto označenie musí používať nielen v období, keď získala zahraničné finančné prostriedky, ale aj tri roky po tom, ako zahraničnú podporu prestala prijímať.

Ak tieto organizácie nesplnia povinnosti vyplývajúce zo zákona, budú čeliť sankciám.

Čo je nezákonné na maďarskom zákone o mimovládnych organizáciách?

Európska komisia zareagovala na tento zákon zahájením konania o porušení práva Európskej Únie, tzv. infringmentom. Podľa nej zákon totiž neprimerane zasahuje do základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a zavádza neoprávnené a neprimerané obmedzenia voľného pohybu kapitálu uvedenom v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Poukázala tiež na to, že nové požiadavky na registráciu, podávanie správ a publicitu sú diskriminačné.

Opatrenia dané zákonom tak môžu odradiť zahraničných podporovateľov od poskytovania finančných darov a sťažovať tým fungovanie mimovládnych organizácií. Zákon navyše vyvoláva obavy v súvislosti s rešpektovaním práva na ochranu súkromného života a osobných údajov, pretože nedosahuje spravodlivú rovnováhu medzi záujmami o transparentnosť a právom fyzických osôb na ochranu ich osobných údajov. Týka sa to najmä požiadavky poskytnúť maďarským orgánom presné sumy transakcií a podrobné informácie o darcoch, ktoré potom orgány zverejnia.Maďarský zákon je založený na domnienke...Súdny dvor včera vo svojom rozhodnutí uviedol tieto argumenty, prečo je maďarský zákon v rozpore s legislatívou EÚ:

  1. Finančné operácie, na ktoré sa vzťahuje zákon, spadajú pod pojem „pohyb kapitálu“ podľa Zmluvy o fungovaní EÚ. Zákon tak predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy, pretože stanovuje rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými pohybmi kapitálu, ktoré nie je odôvodnené žiadnym objektívnym rozdielom medzi týmito situáciami. Podľa argumentov Súdneho dvora môže takto zákon odradiť fyzické alebo právnické osoby zo zahraničia od podpory mimovládnych organizácií, pretože o nich zverejňuje informácie. Povinnosti organizácií (registrácia, podávanie vyhlásení a zverejňovanie), ako aj sankcie predstavujú obmedzenie voľného pohybu kapitálu zakázaného Zmluvou o fungovaní EÚ, čím Maďarsko porušilo svoje povinnosti voči EÚ ako jej členský štát. Zároveň to môže spôsobiť, že organizácie budú vnímané nedôveryhodne.

  2.  Zákon o transparentnosti je tiež v rozpore s právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie. Obmedzuje právo slobodne sa združovať, pretože v niektorých ohľadoch významne sťažil činnosť a fungovanie dotknutých organizácií. Tiež povinnosti týkajúce sa podávania vyhlásenia a zverejňovania osobných údajov o fyzických osobách zasahujú do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života darcov.

    Súdny dvor tiež uvádza, že zákon o transparentnosti je založený na domnienke, že akákoľvek zahraničná finančná pomoc pre organizácie občianskej spoločnosti je vo svojej podstate podozrivá. Maďarsko musí teda svoju právnu úpravu zosúladiť s týmto rozsudkom a právom EÚ.

Na záver chcem ako líderka programu Občianska spoločnosť vo VIA IURIS podotknúť, že:

My ako organizácia naozaj nemáme problém zverejňovať informácie o našom financovaní. Nad rámec zákona ich dokonca každoročne uvádzame v našej výročnej správe. Rozhodne však nesúhlasíme s označením zahraniční agenti a odmietame vyjadrenia, že ako mimovládka využívajúca aj zahraničné zdroje, máme snahu ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku v súlade s predstavami zahraničného sponzora. Našou jedinou ambíciou a motiváciou je, aby sa nám tu dobre žilo.

 

Ivana Kohutková VIA IURIS

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.


Po 27 rokoch práce však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.


Ak sa vám páči čo robíme, podporiť nás môžete cez náš web.