Zdravotná sestra ako nezaplatené a nedocenené poslanie
Slovenská populácia je jedna z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe. Existuje vysoká korelácia (súvislosť) medzi starnúcou populáciou a potrebou zdravotníckeho personálu – zjednodušene povedané: čím viac seniorov, tým viac lekárov, sestričiek, ošetrovateľov a opatrovateľov. Slovensko sa nachádza pri tejto úlohe vo veľmi zlej pozícii, nakoľko naše zdravotné sestry po úpravách legislatívy v roku 2018 majú viac kompetencií, no nemajú adekvátnu mzdu, a keďže je ich málo, pracujú do absolútneho vyčerpania. Dočkajú sa skôr povšimnutia alebo absolútneho vyhorenia?
Zdravotné sestry sa delia do 4 kategórií: sestra, sestra špecialistka, sestra s pokročilou praxou a sestra pre riadenie ošetrovateľskej praxe. Tieto kategórie sa navzájom líšia typom práce, akú sestra na pracovisku vykonáva. Toto však nie je jedinou zmenou, ktorú vyhláška z roku 2018 priniesla, sestry sa stali vyrovnanejšími partnermi lekárom. Najprestížnejší lekársky časopis Lancet uviedol, že sestry sú dôležitým aspektom pre prežitie pacientov.
Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojej prvej Správe o stave republiky poukázala na potrebu adekvátne oceniť sestry nielen spoločensky, ale aj finančne. Povedala, že nazývanie ich práce poslaním nemá byť ospravedlnením za ich nízke mzdy. Inštitút zamestnanosti dlhodobo upozorňuje na demografiu zdravotníckeho personálu či jeho nedostatok. Je pritom potrebné vykonať komplexné zmeny naprieč niekoľkými rezortmi.
Jedným z faktorov, ktoré potrebujú komplexnú zmenu, je tiež vzdelávanie sestier. Pri rozsahu svojich kompetencií na pracovisku nemajú sestry adekvátnu mzdu na to, aby vôbec motivovala študentky a študentov tohto odboru dokončiť svoje štúdium. Absolventi štúdia ošetrovateľstva potom častokrát skončia za hranicami Slovenska. Inštitút zamestnanosti preto navrhuje riešenie vo forme študentskej pôžičky, ktorú neskôr pri výkone svojej práce môže štátu vrátiť zo svojej adekvátne zvýšenej mzdy. Reálnou pomocou by mohli byť aj motivačné štipendiá. Problematika vzdelávania sestier musí byť riešená systematicky a motivačne, nielen jednorazovým príplatkom.
Prieskum návrhov na zlepšenie stavu ošetrovateľstva medzi sestrami uskutočnil Inštitút zamestnanosti zaslaním dotazníka členkám Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Vzorka bola pritom 1 145 sestier pracujúcich v slovenskom zdravotníctve. Čo najviac trápi sestry? 1. platové podmienky, 2. vyčerpanosť a nedostatok sestier na pracoviskách, 3. nedostatok kvalitných zdravotných pomôcok a celkovej kvality nemocníc a polikliník po stránke fyzického prostredia.
Platové podmienky musia byť upravené tak, aby boli atraktívnejšie pre mladé sestry. Imidž sestier v slovenskej spoločnosti nie je adekvátny ich dôležitosti v systéme slovenského zdravotníctva. Je potrebné otvoriť komplexnú spoločenskú debatu o ich význame a postavení. Sabatikal (možnosť čerpania dlhodobej dovolenky) je prostriedkom, ako zamedziť vyhoreniu sestier, ktorým sú častokrát ohrozované.
Slovensko je jediná z okolitých krajín, kde počet sestier za 16 rokov od roku 2000 klesol zo 7,44 na 1 000 obyvateľov na 5,74. Čo sa ich veku týka, tak podiel sestier do 29 rokov klesol z 12 % v roku 2009 na 7,7 v roku 2018. Naopak, podiel sestier nad 60 rokov stúpol z nízkych 3,8 % v roku 2009 na 10,2 % v roku 2018. Čísla a štatistiky nám nekompromisne hovoria, že už včera bolo na systematické opatrenia neskoro. Je životne dôležité, aby sme zdravotníctvu pomohli, lebo budeme plakať.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
