Denník N

Riešenie rómskej diskriminácie z pohľadu študenta

Je všeobecne známe, že rómska menšina je jednou z najpočetnejších menšín na Slovensku. Aj napriek tomu, že sa radí medzi najpočetnejšie, stále sa stáva terčom výsmechu, či nenávisti zo strany väčšiny. Na Slovensku vznikli za posledných 10 rokov frakcie, ktoré sa hrdo hlásia k ,,antirómskym“ názorom ba dokonca majú v programe návrhy, ktoré hraničia s potláčaním elementárnych ľudských práv a slobôd. Šanca Rómov ubrániť sa týmto skupinám je a bude veľmi malá, ak im väčšina zdravo uvažujúcich ľudí žijúcich na Slovensku neprejaví podporu.
Tieto extrémistické skupiny stupňujú svoju aktivitu na internete, ktorý umožňuje úzku cezhraničnú spoluprácu medzi extrémistami podobného zmýšľania. Samozvané domobrany či polovojenské skupiny (typu NVB) nosia často uniformy, používajú zbrane a sťahujú svoje siete okolo Rómov používaním verbálnych a fyzických hrozieb a organizáciou masívnych protestov.
Protirómske stereotypy sú naďalej šírené médiami v celej Európe. Mnohé periodiká a masmédiá informujú o Rómoch výhradne v kontexte sociálnych problémov a trestnej činnosti.
Podľa môjho názoru by mali členské štáty zaviesť akýsi mechanizmus na monitorovanie rasizmu na internete v súlade so Všeobecným odporúčaním č.6 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o boji proti šíreniu rasistického, xenofóbneho a antisemitského materiálu prostredníctvom internetu.
A ako diskriminácii predísť?
Riešením je vzdelanie. Vzdelanie je základným prvkom ako diskriminácii predísť.
Rozdiel medzi príslušníkmi rómskej komunity a väčšinovým obyvateľstvom pokiaľ ide o roky strávené v škole je priepastný. Často deti nezodpovedných rodičov behajú do siedmych rokov po ulici a nakoniec skončia v špeciálnej triede, kde štát za vzdelávanie platí zbytočne 2,5-krát vyššiu sumu za dieťa ako v normálnej škole. Také dieťa nakoniec nezíska ani výučný list, ani prácu a ostáva závislé na sociálnom systéme.
Z vlastnej skúsenosti, vzhľadom k tomu, že som žil 5 rokov v obci Jarovnice, ktorá je známa najvyšším počtom obyvateľov rómskej národnosti na Slovensku, si dovolím povedať, že v týchto špeciálnych školách sa nachádzajú deti s ľahkým mentálnym postihnutím (častokrát aj neodôvodnene diagnostikovaným), ktoré do špeciálnych škôl nepatria. Príplatok na špeciálne vzdelávanie týchto žiakov zbytočne zaťažuje štát a žiaci získavajú vzdelanie, ktoré ich predurčuje na dlhodobú sociálnu odkázanosť.
Takisto si myslím, že spoločné vzdelávanie detí rôznych schopností, zručností, etník či postihnutí rovnomernejšie rozvíja dieťa a lepšie ho pripravuje na praktický život. Je však potrebné, aby školský systém zohľadňoval reálne finančné aj personálne náklady na takéto vzdelávanie.

Teraz najčítanejšie

Matúš Badanič

18 rokov, Študent súkromného gymnázia Deutsch-Slowakische Akademien, regionálny koordinátor EYIF