Denník N

Dlhý bolestivý kŕč slovenského vysokého školstva

Boris Kollár sa všetkým vysmieva. FIIT STU vzdáva svoj boj.

Slovenské vysoké školstvo potrebuje reformu. Zásadnú a veľmi rýchlo. Celé sa nachádza v dlhom bolestivom kŕči a udalosti len za dnešný deň to dokonale podčiarkujú. Nepresvedčivá obhajoba predsedu parlamentu Borisa Kollára je len špičkou ľadovca týchto udalostí. Plagiátora sme tu už predsa mali a nejako sme to prežili. Áno, je vo vysokej štátnej funkcii a pravdepodobne tam ešte dlho pobudne (a bude škodiť). Ale keď sme už jedného prežili, tak prečo nie aj ďalšieho. Tak napríklad preto, že takto uvažuje podstatná časť Slovenska. Že opisovať je v poriadku, a že následne o tom klamať asi tiež. Boris Kollár totiž v podstate povedal nasledovné: „Áno, uľahčil som si to, bol som študent, mal som málo času, tak nejaké veci som možno opísal, ale to robí každý a vlastne sa tak veľa toho nestalo, pretože som si prácu obhájil a zhodu som mal len 24%“.

Boris Kollár sa vysmieva všetkým. Akademikom, poctivým študentom, kvalitným vysokým školám, svojim voličom ale aj celému národu, pretože otvorene a nehanebne klame, zavádza a vytvára svojím konaním atmosféru, že sa to smie. A že to je celé v pohode.

Boris Kollár je obchodník a očividne je toto len jeden z jeho obchodov. Nepodstatný, zaručujúci mu elementárnu úctu okolia vďaka pár nepodstatným písmenkám pred menom. Študovaný, povedia si možno tí, ktorí ho nepoznajú. Ostatní len pokrútia hlavou a pomyslia si svoje. Najmä o stave vysokého školstva na Slovensku. On to ale vníma ako obyčajnú formalitu. Ako by to, preboha, vyzeralo, keby robil „obchodníka“ a nemal titul? Alebo kandidoval do NRSR? To sa predsa nepatrí. Formality sa majú dodržiavať, v tomto je mu jeho predchodca so záľubou v bozkávaní výložiek viac než podobný.

Čo sa dá ale robiť. Prevalilo sa to, tak treba pokračovať v starom známom: „zapierať, zapierať, zapierať“. Azda je tu „nová“ politická kultúra? Ale kdeže. Kollár je len zrýchlená verzia Danka. Stratil na vážnosti ešte skôr, ako svojho času kapitán. Je smiešne, ako sa snaží obhájiť neobhájiteľné. Je nebezpečné, že je vo vysokej štátnej funkcii. Je výsmechom pre poctivých študentov (a že ich nie je málo!).

Problém, ktorý tu ale je, je systémový. Ešte raz – Boris Kollár sa necíti ako plagiátor, pretože za plagiátora ho nepovažovala jeho alma mater v čase obhajoby svojej práce. Máme totiž príliš veľké množstvo nekvalitných vysokých škôl, ktoré toto dovolia. Málo systémovej kontroly, aby k tomu nedochádzalo a v neposlednej rade málo čestných ľudí na čele republiky, ktorých by sme si mohli vážiť ako vzdelaných a inteligentných ľudí, ktorí by presne takéto situácie nezľahčovali ale boli príkladom pre ostatných. A vyvodili osobnú zodpovednosť, alebo tlačili svoje okolie k jej vyvodeniu. (Boris môže urobiť obe veci naraz – odstúpiť a so sebou vziať aj Krištúfkovú.)

Teraz je vhodná chvíľa to ale napraviť. Kollár nie je v koalícii sám a ďalší krok je na jeho partneroch. Ak si chcú zachovať tvár a nebyť terčom posmechu za to, že zmenili názor po tom, čo sa už nejedná o Danka, mali by konať. Mali by žiadať odstúpenie Kollára, ten by mal odísť z verejného života a samozrejme vrátiť neprávom nadobudnutý titul. Jaj, že sa to nedá? Opäť je šanca, aby táto koalícia ukázala, v čom je iná a predstavila dlho sľubovaný zákon o možnosti odobrať podvodne získaný titul. Jeden pán z Revúcej si ho totiž stále neprávom píše pred menom. A pokiaľ nemá dosť rozumu Matovič, tak by ho mali mať aspoň Remišová so Sulíkom.

P.S. V čase, keď sa toto odohráva, sa dnes v podstate definitívne rozpadla snaha o záchranu FIIT STU ešte ako-tak normálne a zvnútra. Dnes podala podstatná časť pôvodných zamestnancov na tejto fakulte výpoveď s tým, že svoju budúcnosť na tejto fakulte už bohužiaľ nevidia. Je to nepochopiteľné a je mi neskutočne ľúto študentov, ktorí sa stali rukojemníkmi svojej vlastnej školy. Najmä tých, ktorí tam strávili dlhší čas a nastupovali na fakultu v čase, keď mala vychytené meno. To už je bohužiaľ minulosť a pošramotená povesť sa bude naprávať ťažko. Táto kríza by mala byť varovaním pre všetky kvalitné fakulty a VŠ na Slovensku, že na ovládnutie školy stačí tak málo. A nám všetkým by to malo pripomínať, aká je demokracia krehká.

Stav na tejto fakulte bohužiaľ len dokresľuje celkový obraz vysokého školstva na Slovensku – nachádza sa v dlhom bolestivom kŕči ktorého koniec je v nedohľadne.

Teraz najčítanejšie

Maroš Tima

Študent medicíny, fanúšik štúdia cudzích jazykov a občasný laický komentátor politicko-spoločenských udalostí.