Zdroj fotografie: Úrad vlády SR

Internetom sa šíri 2-minútový zostrih z diskusie, v ktorej nemecká kancelárka Angela Merkelová rozplakala dievča z Palestíny. Rozvírila sa polemika, či bol Merkelovej prístup k dievčaťu prejavom politickej profesionality alebo nedostatku ľudskej empatie. Na vytvorenie názoru odporúčam pozrieť si celú diskusiu, nielen dvojminútový šot.

Merkelová v nej debatuje so študentmi s rešpektom, ktorý sa v našich televíznych debatách nevidí. Tiež sa oplatí poznať kontext diskusie. Ten je v porovnaní so slovenskou realitou oveľa zaujímavejší ako Merkelovej „prešľap“.

Spomínaná diskusia sa konala v rámci iniciatívy nemeckej vlády Gut leben in Deutschland (Dobrý život v Nemecku). Touto iniciatívou sa vláda snaží podnietiť záujem verejnosti o budúcnosť Nemecka a zistiť názor bežných ľudí na životné podmienky v krajine. Ťažiskovou aktivitou sú debaty predstaviteľov vlády s občanmi v rôznych regiónoch Nemecka, spoluorganizované s aktivistami z neziskových organizácií a s expertmi z akademickej pôdy, vysielané naživo v televízii. V čase od apríla do októbra tohto roka sa má uskutočniť až 180 takýchto diskusií. Polovicu z nich už má nemecká vláda za sebou.

Na Slovensku vláda s občanmi nediskutuje. Ak sa aj ľudia ozvú z vlastnej iniciatívy, napríklad prostredníctvom hromadnej pripomienky, vláda ich názor ignoruje a pokojne presadí zákon, ktorý ide proti demokracii a slobode a proti záujmom bežných ľudí.

Absencia demokratického dialógu sa u nás supluje výjazdovými rokovaniami vlády do regiónov, kde sa veľkodušne rozdávajú investičné injekcie vybraným subjektom. V roku 2015 boli výjazdové rokovania zatiaľ štyri – v Banskej Bystrici, Trenčíne, Špačinciach a Ružomberku. Aj v tomto prípade sa oplatí poznať kontext – komu, koľko, prečo a za čo boli peniaze z verejných zdrojov priklepnuté.

Diskusia, z ktorej je v úvode spomínaný 2-minútový zostrih, sa konala v Rostocku. Ide o druhú debatu, ktorej sa zúčastnila Angela Merkelová osobne, prvú absolvovala v Berlíne. V Rostocku diskutovala v priamom prenose so študentmi strednej školy Paul Friedrich Scheel, ktorým zmysel vládnej iniciatívy priblížila nasledovne: „Politici robia svoju prácu na základe vlastných predstáv. Ale my sa chceme pýtať aj ľudí, ako si predstavujú dobrý život v Nemecku. Chceme sa ich pýtať čo považujú za dôležité. To, čo sa od nich dozvieme, nebudeme spracúvať sami, ale to dáme vyhodnotiť nezávislou expertízou, na základe ktorej vytvoríme vo vláde akčný plán potrebných zmien. Najprv však chceme mať prehľad o tom, čo ľudí skutočne trápi, aké sú ich priority a čo by si želali zmeniť. Zaujíma nás názor aj mladých ľudí. Vy ste tí najmladší a mňa teší, že som teraz medzi vami.“

V  predvolebnom čase diskutuje so stredoškolákmi rád aj náš predseda vlády Robert Fico. Jeho kontakt so študentmi je však v porovnaní s Merkelovej debatami bezpečne sterilný. On totiž nechodí do škôl na diskusie, ale študentov obšťastňuje prednáškami. To mu dáva možnosť využiť väčšinu času na vlastnú prezentáciu, v ktorej sa budúcim prvovoličom predvádza v tom najlepšom svetle. Ak by aj v závere padla zo strany študentov nejaká nepríjemná otázka, ľahko ju zahrá do autu. Tá však obvykle ani nepadne. Veď kto by si na to z tých deciek trúfol, keď k tomu nie sú vedené ani na vyučovacích hodinách?

Na diskusiu s Merkelovou sa nemeckí študenti poctivo pripravovali v rámci špeciálneho workshopu. Nie, zmyslom prípravy nebolo nadiktovať deťom „vhodné“ otázky a zabezpečiť tak komfort pre političku, ako by sa to s najväčšou pravdepodobnosťou stalo na Slovensku. Naopak, na workshope sa ľudia z iniciatívy Think big snažili študentov podnietiť k samostatnému uvažovaniu a k sformulovaniu otázok „na telo“ v rámci viacerých tematických okruhov – životné prostredie, rovnaké práva pre všetkých, imigračná politika, inklúzia ľudí so zdravotným postihnutím a ďalšie.

Ťažké témy? Iste. Na Slovensku takmer všetky priam výbušné. Trúfol by si na ne niekto z našich politikov? V priamom prenose 90-minútovej debaty s občanmi takpovediac priamo z ulice? Dokonca s tínedžermi, posmelenými ubezpečením, že sa môžu spýtať naozaj na všetko, čo ich zaujíma a čomu chcú porozumieť?

Ľudia na Slovensku majú svoj názor na veci verejné a radi ho vyjadria, ak na to dostanú príležitosť. V tomto nie sme iní ako Nemci. Overila som si to počas takmer dvojročnej práce v rámci iniciatívy Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Doterajšie výsledky tejto iniciatívy ukazujú, že široká verejná diskusia o veciach, ktoré sa týkajú nás všetkých, má zmysel a že je tým najlepším predpokladom na to, aby dôležité rozhodnutia – o nás a pre nás – v praxi naozaj fungovali.

Na záver ešte jeden postreh. Na webe nemeckej vlády je zverejnené podrobné info o priebehu podujatia v škole v Rostocku, ako aj 8-minútové video so situáciou, ktorá zdvihla vlnu polemiky o „necitlivom“ prístupe Merkelovej k mladej azylantke. To je doplnené o vysvetlenie imigračnej politiky nemeckej vlády a o nových opatreniach, ktoré významne skrátia azylový proces. Info končí výzvou pre občanov „Pridajte sa!“ k diskusii o budúcnosti Nemecka a ponukou zaslať vláde vlastný názor prostredníctvom jednoduchého formulára. Ľudia si tiež môžu vybrať tému, ktorá je z ich pohľadu najdôležitejšia, kliknúť na ňu a poslať tak kancelárke odkaz, čomu by sa mala prioritne venovať.

„Necitlivosť“ slovenskej vlády voči občanom má v tomto kontexte oveľa väčšie rozmery.