Denník N

Kollár sa poradil s právnikom, ale nie s akademikom. Odpísané bude vždy odpísané

Najnovšie vyjadrenie Borisa Kollára k jeho plagiátorskej diplomovej práci obsahovalo, okrem tradičného skalického balastu, aj jednu zásadnú informáciu – mal súhlas Minďáša, autora odpísanej monografie a zároveň školiteľa Kollára. Inak povedané, autor pôvodnej práce sa necíti byť poškodený a nepovažuje odpísanie svojej práce Kollárom za zásah do svojich autorských práv. Či je Minďášov súhlas účelovo udelený ex post nie je podstatné, podstatné je, že Kollár je z právneho hľadiska čistý. Ale nie z morálneho a akademického, tam ostáva špina zažratá!

Náš právny systém (Autorský zákon) nepozná pojem plagiátorstvo. Pozná len neoprávnený zásah do autorských práv. Tento zásah má okrem občiansko – právnej roviny aj rovinu trestno – právnu, nakoľko porušenie autorských práv môže byť aj trestným činom (po naplnení ostatných atribútov). Z toho sa Kollár vyzul, aj keď to by zrejme proti nemu nikto nepoužil, no istota je istota.

Plagiátorstvo nie je len otázka zákona

Plagiátorstvo je pojem, ktorý sa používa v akademickej obci a má oveľa širší rámec ako iba ochranu práv autorov pôvodných (originálnych) diel. Potláčanie plagiátorstva, čiže kopírovania a vydávania za originál, má v akademickej rovine za úlohu predovšetkým zabezpečiť kvalitu a etiku v štúdiu a vedeckom bádaní, aby nebolo možné si uľahčiť prácu parazitovaním na práci niekoho iného. Ale pozor! Akademický systém rovnako pozná aj pojem autoplagiátorstvo, čo je parazitovanie na svojej vlastnej práci, napríklad, ak použije autor rovnakú prácu pri dizertácii (PhD) a potom neskôr pri habilitácii (docentúre). Ani to nie je prípustné, takže z toho musí byť jasné, že tu nejde len o ochranu autorských práv (svoje vlastné právo nemôžem porušiť), ale predovšetkým o zamedzenie podvodom. Poznáte určite príhodu z Haškovho Švejka, ktorý opakovane predal svojho psa, ktorý sa vždy vrátil…

V čom je akademický a etický problém Kollárovej diplomovky?

Boris Kollár sa najprv oháňal tým, že práca obsahuje citácie – áno, ale tie sú kompletne odpísané a zostavené pôvodne iným autorom. Ak sa píše hoci aj rešeršná práca, vždy je vecou originality autora, ktoré články, čo z nich a v akom poradí bude citovať. Aj v tom je nemalý kus roboty, keď si musíte naštudovať desiatky odborných článkov a z nich povyberať to podstatné a citovať to. Ak dáte vypracovať rešerš na tú istú tému 10 ľuďom, nikdy sa ich práce nebudú zhodovať na viac ako 10-15 %, lebo každý si vyhľadá iné články (v databázach sú ich tisíce a každý rok pribúdajú stovky nových), zacituje iné časti podľa vlastného úsudku a doplní ich svojim vlastným komentárom, čo vo výsledku znamená originálnu rešerš. Tú prácu si Kollár nedal a pomohol si podvodom – skopíroval to od Minďáša. To nie je inšpirácia, to je podvod a vie to určite aj Minďáš a nikdy k tomu ako školiteľ nemal dať súhlas. To je defraudácia akademických pravidiel a etiky! Kollárovi verím, že to nevie, nemá odkiaľ, etika nikdy nebola jeho silnou stránkou.

Druhým pilierom Kollárovej obrany je stanovisko skalickej alma mater, ktoré zosobňuje opäť solitaire Minďáš, dokonca už ako jej rektor (!) Nestojí veľmi za komentár, ale jeden predsa. Ak zakryjete zlodeja, je stále zlodejom. A je úplne jedno kedy a ako sa na to príde. Je úplne jedno aký bol antiplagiátorský kontrolný systém vtedy a aký je dnes. Podstata je v tom, že vyše polovica Kollárovej práce je skopírovanej z prác iných autorov. On to nevytvoril, on si to prisvojil. Nikto za to nenesie väčšiu zodpovednosť ako Kollár sám. No teraz sa významne zvýšila aj miera spoluzodpovednosti jeho školiteľa, ktorý sa priznal k spoluvine udelením (dodatočného) súhlasu s plagiátorstvom. Kollárova vina (a hanba) ostáva nezmenená.

Zahmlievať a vyšumieť

On to vie, aj jeho PR-isti to vedia, nuž tak mu poradili osvedčenú taktiku mútiť vodu. Oháňať sa zákonmi je úplnou klasikou, keďže zákony majú jeden princíp, kým ťa neusvedčia, si nevinný. A práve na tom to Kollár postavil, navyše využil vekslácky talent a dočasne si vygumoval titul. Čo neurobíš pre svojho zákazníka (voliča)?

Memento

To, čo tu dnes predviedol Kollár (s Minďášom) hovorí však ešte jednu zásadnú vec. Na Slovensku sa nám neskutočne rozšíril nešvár kupovania titulov na pofidérnych, politikmi krytých kvázi univerzitách. A aby sme boli spravodliví, nie je to len Kmotrík, Mamojka či Jarjabek, začalo to už Čarnogurským, pokračovalo katolíckou univerzitou, misionármi sv. Alžbety, komárňanským či dubnickým harvardom atď, atď. Dnes máme takmer 20 podobných rýchloliahní titulov, ktoré sú zrelé na odstrel. A treba ich odstreliť!

Teraz najčítanejšie

Ivan Holko

Mojou prácou je veterinárna medicína. Venujem sa výskumu mikróbov a infekčných chorôb zvierat, občas prednášam na univerzite a som aj "kancelárskou krysou" v malej obchodno-poradenskej firme v Nitre. Trochu sa angažujem aj spoločensky a som členom strany SaS, v ktorej pomáham pri tvorbe programu v oblasti poľnohopodárstva, vedy a výskumu.