Poslanci koalície, je čas presvedčiť voliča, že zmena bol váš cieľ…

Odjakživa som bol, ak by sa to dalo charakterizovať, liberálne ladený ľavičiar, so sklonom pochopiť a akceptovať všetky rozumné argumenty každej politickej strany, s výnimkou ľudí s poruchou pamäte, teda fašistov. Priznám sa, tých rád nemám, asi z morálneho a ľudského hľadiska.

Vzhľadom k môjmu intermitentne kontinuálnemu naivizmu som si vždy myslel, že ľudia nie sú zlí. To, že som sa mýlil a mýlim sa aj naďalej, je fakt, s ktorým sa zmierujem len veľmi ťažko. Už mnoho politikov ma sklamalo, keď po dosiahnutí moci okamžite podliezli latku slušnosti, cti, charakteru, ľudskosti a etiky. Dôvod bol vždy rovnaký. Moc a snaha udržať si ju. Jediným šťastím našich zvolencov je to, že Slováci sú blázni. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.

Ako mladý študent s ideálmi a s idealizovaným pohľadom na vtedajší ponukový list politických strán, som sa kedysi pred cca 15 rokmi stal členom strany Smer. Bola to mladá strana, s pekným ľavicovým programom, vtedy ešte škandálmi nepoškvrnená. Pomerne rýchlo som sa stal vedúcim klubu v Tvrdošíne, začal som spolupracovať s bývalými členmi SDĽ, ktorá sa do Smeru začlenila. V tom čase mi bolo cťou osobne sa stretnúť a rozprávať sa s medzi ľuďmi obľúbenými predstaviteľmi Smeru, Ficom, Paškom, Madejom a ostatnými. Klapky ideálu fungovali na 100%. Problémy nastali vtedy, keď som začal v mojom rodnom meste, Tvrdošíne, hovoriť a písať (založil som noviny a web Tvrdošín Inak) o prešľapoch tamojšieho, ešte stále primátora, Ivana Šaška, bývalého člena viacerých strán, 4-ročného poslanca Národnej rady. V roku 2006 som získal podporu strany pre kandidatúru do Mestského zastupiteľstva, čo mi, teraz môžem povedať, našťastie, tesne nevyšlo. Keďže som i naďalej ostro kritizoval snahy spolupráce strany Smer najmä na regionálnej úrovni s ľudmi, o ktorých čestných úmysloch som nebol presvedčený, “odmena” na seba nedala dlho čakať. Napriek výrazným aktivitám nášho klubu som bol teatrálne na okresnom sneme, ktorého sa osobne zúčastnil vtedajší poslanec Vážny, odvolaný z funkcie vedúceho mestského klubu pre údajne slabú aktivitu. Snem som aj s priateľmi opustil a následne, uvedomujúc si fakt, že politika naozaj nie je o dobrých úmysloch, etike, morálke a boji proti zlu, som sa vzdal členstva v strane Smer. Dodatočne som si uvedomil, že to bolo správne rozhodnutie a mal som ho urobiť určite už skôr. Písal sa tuším rok 2007.

Odvtedy prešlo už naozaj dosť času. Vzhľadom k tomu, že mi na Slovensku záleží, spoločenské dianie sledujem dlhodobo a ak mám pocit, že by som mohol a vedel niečo povedať, či napísať, urobím to. Medzičasom som už dostal viacero ponúk vstupu po politických strán či hnutí, od ľava až do prava, od liberálov ku konzervatívcom. Po mojich zlých skúsenostiach sa tomu naďalej vyhýbam. V posledných voľbách som volil liberálne PS-Spolu, i keď priznám, že nie s úplne všetkým sa s nimi stotožňujem. Ich chuť úprimne veci zmeniť a meniť ma však presvedčila a napriek volebnému neúspechu, majú moje sympatie i naďalej.

Žiaľ, napriek tomu, že spoločnosť očakávala po posledných voľbách konečne zmenu a aspoň trochu úprimnosti od predstaviteľov novej koalície, nestalo sa tak. Opäť  raz voličov presvedčili o tom, že výhra vo voľbých neprináša so sebou zodpovednosť za dodržanie sľubovaného. “Vyhráš voľby, môžeš všetko.” Úprimne je mi ľúto voličov OĽANO a Sme rodina. Z predvolebného programu, ktorým lovili zmätené ryby v rybníku, si urobili trhací kalendár, morálne hodnoty a etické princípy “vymazali z preambúl svojich strán”.

Prečo som napísal tento blog? Verím, že medzi poslancami vládnej koalície sú ľudia, ktorí sú schopní sebareflexie, ľudia, ktorí vedia a dokážu nastaviť svojim spolustranníkom zrkadlo a pripomenúť im, o akých zmenách pred voľbami hovorili. Možno sú medzi nimi aj takí, ktorí by mali v snahe zachovať si svoju tvár a česť urobiť to, čo som urobil kedysi aj ja. Odísť z partie, pre ktorú je moc viac než pravda a česť…