Denník N

Občan po voľbách v občianskej spoločnosti, alebo o participácii

Teda vcera vecer som to cele este prehodnocoval, ci ten „otvoreny list“ poslat. Co tym vyriesim…Potom som si povedal, ze minimalne preto, ze tam je dost dobry napad, aby sa sprostredkovala piesen o Petrzalke, zlozena k jej storocnici detom napr. cez moznost stiahnut si ju do mobilu ako zvonenie. Ja mám ako zvonenie prave tuto piesen…. Ten remix je podla mna zaujimavy i hudobne, a detom to moze pomoct v procese utvarania identity. Text je o Petrzalke…O jej sto rokoch. Kto netvoril, nevie, ake to je, nieco vytvorit, nerodilo sa to lahko. Potom je tu bod o participacii a priklad – kazuistika – ako to prebieha realne, (napriek sloganom typu „transparentnost“, „Obcianska spolocnost“…)
Po diskusii o ludkych pravach, prava zien na pracovisku, kde zaznelo co ,to, zo zivota (nie teorie ale prax zivota zien na pracoviskach – teda pozitivna diskriminacia, kde stačí zadať problém zamestnávatelovi, zodpovednému, a ak nerieši, je dokázaná diskriminácia tým nekonaním samotným (prístup je podobny i inde, i ked sa nejedná o práva žien na pracovisku… ), dokonca mozem uvazovat nad diskriminaciou.
Jednoducho, ked clovek nieco chce od niekoho, kto ma nielen prava ale i povinnosti a ten ho ignoruje, asi to vedome ci nevedom nezvlada, mozno by mal dotycny politik, ci funkcionar zvazit, na co ma, a odist so ctou. Myslim si, ze na cele samospravy by mal byt menezer, ci clovek skuseny napr v hospodareni, ekonomike, v uctovnictve…
Nic v zlom, mam ten pocit…nestaci zakladat si na tom, ze som sa tu narodil, alebo, ze srdce mi patri sem…medzi panelaky…Teda poslal som to, jednu vezriu pre starostu mi vsak v podatelni zamenili (nechali si kopiu, kde bolo jeho meno i meno zastupcu starostu, hadam to pochopia). List dam do komentara…
Hovorim, ze som vlastne rad, ze nam to neschvalili, ze mam vlastne pokoj. Niektorym veciam ci ludom je lepsie sa vyhybat. Take byvaju skusenosti. Teda nie je to o nejakej jesitnosti…Nechvalili nam projekt vo VUC, lebo to zrusili (COVID19) a bez tohto pilieru to financovanie nemohlo fungovat, plus, casove hladisko…
Je teda mozne, ze i toto zvazovali poslanci a PC program, ktory to schvaloval…to casove hladisko, ludsky faktor…oslovit verejnost, cas na pripravu, cas na tvrbu…a akcia…to sa nedlo stihnut…
Dám este par fotiek zo vcerajska z Petrzalky. Nieco pekne a par zaberov invazivnych aut na chodniku a invazivnych stromov (pajasen), raz bude mat vacsinu, mozno bude volit vo volbach, co s prirodou, ktora tu bola okolo neho, biodiverzita,…co s nou…co s kvalitou a co s kvantitou…
Predposledny zaber je tiez ostrovcek pred EU Bratislava, nepatri nikomu, tak ho nekosi nik…:-) tiez tam je pajasen a vzadu je strom roka Topol cierny, nechali ho rast i pocas vystavby, preto je to cenna ukazka respektu…normalnosti…

Samospráva MČ Petržalka

Kutlíkova 17

Bratislava

Dobrý deň, od čias, kedy ste sa po vyhratých voľbách ujali moci som napísal viac podnetov, viac správ. Na podnety som doteraz nedostal žiadnu odpoveď. V rámci OZ Presadíme sme sa snažili i participovať na veciach verejných, podávali sme žiadosti o dotácie, žiadali o záštitu nad podujatím, bez odpovede. Pozývali sme i cez FB do skupiny OZ Presadíme, žiadna reakcia. Nedávno som mal tú možnosť cez podujatie, ktoré organizovala PDCS počuť názor a skúsenosť s participáciou autorky knihy Nespojené Slovensko, ktoré to skúmali z odbornosťou sociologičky. Na kurz, ktorý organizuje PDCS pre samosprávy s ohľadom zlepšenia komunikačných zručností, som Vás tiež pozýval. Žiadna odpoveď. Domnievam sa, že je to organizácia, ktorý má najlepšie skúsenosti s riešením komunikácie, participácie, polarizácie, radikalizácie. Teda autorky knihy Nespojené Slovensko dostali otázku, či majú dobrú skúsenosť s riešením participácie samosprávy s občanmi. Bolo vidno, že sa snažia niečo spomenúť, ale vravia, že nevedia, že jednoducho to samosprávy nechápu. Projekt participácie zadajú zvyčajne externej organizácii, participujú cez zväzy dôchodcov, tam sa spýtajú, čo riešiť, ale názor väčšiny dôchodcov v danej oblasti nevedia…príklad. Teda, podobne, možno v dobrej viere, s obrazom, ako Vám to ide, akí ste iní, stretávate sa údajne raz do mesiaca s občanmi pri stolíku, aj Vás tam odfotia a informujú nás o tom potom platené média MČ Petržalka. Teda dojem transparentnosti, otvorenosti i participácie, imidž na verejnosť, evidujem. Pre mňa je participácia o tom, na čo sa pýtal šéfredaktor PR média MČ Petržalka Naša Petržalka aktivistu: Do akej miery je nadšenie a kreativita u občanov fajn a do akej miery je potrebná odbornosť. Odpovedal, že každý občan, ktorý má snahu riešiť verejné priestory by mal mať podporu a odborníkov by mal dodať v rámci komunikácie s ním, ak ide o riešenie dobrej veci v prospech spoločnosti (na to samospráva je, aby sa presadilo viac dobra v spoločnosti (Aristoteles, Platón…)). No a tu je podľa mňa problém. My sme viac krát písali, deklarovali, že chceme sa venovať komunikácii, zlepšovaniu týchto „soft“ zručností. Spomínal som stav školstva, neochotu komunikovať, spolupracovať, dával som tipy ako na nich, cez ich etický kódex, kde sa dajú nejak motivovať k činom a výsledkom, ktoré nie sú len formálne ale reálne, odbornosť a neustále implementovanie výsledkov vedy a techniky do škôl. Mam dojem, že na stretnutiach dostali vyššiu dôveru oni a nie my a jednoducho ste si nás zaradili do škatuľky. Potom prišla kauza s odborníčkami z materských škôl, keď sa od nich niečo chcelo….Možno skúsenosť. … Chcem povedať to, participácia, participácia samosprávy, odborníkov s občanmi, nadšenými, je podľa mňa presne to, odborník, zvolený politik, jednoducho sprostredkuje kontakt  a komunikáciu v záujme zlepšenia výsledkov v diele, ktoré sa robí v prospech verejnosti, v prospech riešenia verejných priestorov, či dobra v spoločnosti. Ak sa teda robí napr. projekt spolupráce škôl s našim OZ Presadíme a oni potom nechcú spolupracovať (lebo sú odborníci, majú štatút nezávislej školy a nedá sa im prikázať údajne nič), tak by som zorganizoval stretnutie, kde by mohli dokázať odbornosť v komunikácií, i implementovanie najnovších poznatkov vedy v tejto veci. Jednoducho riešiť problém, ak je a stavať na tom, čo sa podarilo. Nie vyliať dieťa i so špinavou vodou z vaničky. Viac krát som spomínal ten náš podporený film, ktorý režíroval režisér Jaro Vojtek a kde bol poslanec Ľ. Kačirek, I. Štefanec i V. Dolinay spolu s olympijským víťazom v chôdzi M. Tóthom, sadili s nami a s deťmi škôl strom. Prvý krát sa podarilo zorganizovať stretnutie viacerých detí z viacerých škôl na takom podujatí a to hodnotím ako pozitívum, na ktorom sa dalo stavať, ak by bola dobrá vôľa. Pred stretnutím sme robili projekt TOZ, ktoré bolo schválené. Ja som do poslednej chvíle netušil, koľko škôl a či sa zapoja do akcie. Napriek schválenému TOZ. Nikdy ma nepozvali na zasadnutie školskej rady. Mám dojem, že projekt si školy ani neprečítali a podľa toho, čo som zažil na stretnutí ich to ani nezaujímalo. Viac krát som hovoril, že práve školy majú skúsenosti, ak sa stretneme, môžu kreatívne prispieť k úspechu akcie, dať tam svoje odborné skúsenosti. Pani V. Redechovou som bol vysmiaty, asi ani nepočúvala. Viac krát som sa potom snažil zistiť, čo bol problém, chcel sa stretnúť a stavať na pozitívach, nebol záujem. Vinníka si systém určil a projekt skončil v archíve – i s logom MČ Petržalka. Hodnotím to ako vyhodené peniaze zo strany MČ Petržalka, ak film s deťmi nie je napr. na webstránke Petržalky k dispozícií. Aké využitie mali zábery z filmu mohli prípadní kritici pochopiť, keď sa podarilo k storočnici Petržalky vyrobiť videoklip i súťaž pre deti – Džungľoraj, kde boli použité. Zase, podporená pieseň a možnosť vidieť ju (videoklip) napr. na webe Petržalky, napriek návrhom, nie je. Vynaložili sa na to peniaze a efekt (napr. PR pre samosprávu) žiaden. Ako človek , ktorý robil s PR sa tomu akurát tak čudujem. Aká odbornosť.  Viem si predstaviť ponúknuť deťom stiahnutie si remixu tejto piesne do mobilu ako zvonenie. Text piesne je vystavaný na reáliách Petržalky, je vytvorený k jej storočnici a mohlo to byť pre ne spôsob, ako si uvedomiť identitu Petržalčana. Možno o to nejde. My sme tieto snahy deklarovali v našich projektoch ,snažili sme sa spojiť sadenie stromov, tému ekológie, športu, aktivizmu i histórie do niečoho po čom školstvo volá, a volá sa to „globálne vzdelávanie“. Chápem ,že taký návrh vyzerá nesúrodo, keď to niekto číta, ale to je tá jeho globálnosť. Áno, znova, implementovanie globálneho vzdelávania do samotných škôl, táto snaha zo strany ministerstva školstva znova naráža na problémy. Kto vie prečo, ak sú odborníci a majú suverenitu… Asi pre to, že odborníkom nik nekontroluje výsledky? Dokedy potom budú považovaní za odborníkov?! A to nielen v školstve…. Teda ak autorky knihy Nespojené Slovensko hovorili o participácií, o podpore menšín, občanov, tak hovorili i o kríze dôvery v spoločnosti Hovorili o strachu a snahe nájsť vinníka, hovorili o snahe pomenovať fóbiu, aby mohla byť ľahšie znášaná. Teda transformujúca sa spoločnosť, množstvo informácií, protichodných, zvyšuje radikalizáciu i extrémizmus. Komunikácia mocných s občanmi, arogancia, a „staré zvyky“ tomu nepridáva. Minulý rok sme po skúsenostiach so školami nemali záujem podávať ďalší projekt, žiadosť o dotáciu. Z nepochopiteľného dôvodu, napriek výzve, aby sme tak spravili, ste nás nepodporili a financie chýbali pri uskutočňovaní podujatia na vojenskom cintoríne Petržalka, kde sme deťom mohli za to kúpiť nejaké občerstvenie a čestnému hosťovi dôstojný dar, k sadeniu stromu. Deň či dva pred rozhodovaním ste nás vyzvali, aby sme neposlali doklad, že školy s nami chcú spolupracovať… Pritom ten projekt sa len čiastočne týkal škôl…Jednoducho, naša skúsenosť je taká, ak sa akcia netýka priamo školy, areálu školy, na akciu nepôjdu. Asi ide o prestíž. A ak tam je viac škôl, prestíž nie je asi výsledok, ukážka spolupráce, akoby sa samotná škola, jej „značka“ v očiach verejnosti strácala. Akoby tu bola konkurencia medzi školami. Snaha, že deti sa stretnú, zoznámia, vzniknú kamarátstva medzi deťmi rôznych škôl, je asi od nás naivná. Tento rok sme znova neuspeli, nezískali pochopenie. Budúce dva roky Vášho volebného obdobia projekty podávať nebudeme. My predsa  v rámci elektronickej komunikácie, v rámci projektu, ktorý bol podávaný elektronicky máme hádam právo ako partneri na nejakú informáciu, ako sa dotácie vyvíjajú. Ak podám žiadosť začiatkom roka, ak sa schvaľuje pred letom s tým, že vôbec nevieme, či sa vôbec bude schvaľovať, alebo to bude zrušené, tak akcia, ak má byť na jeseň, utrpí na kvalite. A ak to mám do Vianoc zdokladovať, je otázne, čo by som zdokladoval. Preto som rád, že ste nás nepodporili. Zvažovali sme i možnosť, prípadnú podporu za týchto podmienok vrátiť. Som presvedčený o tom, že informačné panely o krajanoch po ktorých sú pomenované ulice v Petržalke, ktoré sme chceli tiež s Vašou podporou vyrobiť a používať, boli dobrý nápad. Verím, že odborníci ho nekopírujú o rok o dva, že tak elektronické žiadosti nefungujú (CTRL C kúskov textov, nápadov). Skoro všetko sa dá v formálnom systéme moci (i násilia) skryť za tzv. odbornosť. Vďaka za participáciu a podporu občianskych združení.  Želám ešte veľa pracovných i osobných úspechov. Verím, že môj podnet zoberiete pozitívne a konštruktívne.  Všetci sa hádam učíme. Nielen cez učiteľov, odborníkov…

S úctou

Mário Bošanský V Bratislave 25.6.2020

Uvedomil som si vcera, ze akurat, ked som pisal to hodnotenie participacie, stavu obcianstva (formalne je asi ok, odhlasujeme, ked bude treba, ze to tak je…dame uznesenie..), ze dedko by mal nedozite 101 rokov. Tiez som ho nezazil, zomrel v 50 ke cestou do kupelov, na infarkt. A ak teda ziadost o grant obsahoval zdovodnenie, ze chcem aby vdaka detom sa zachoval i pribehy rodicov, prarodicov, ktore by sa mozno stratili…tak jeho pribeh sa vlastne stratil. Viem, ze dostal ocenenie za SNP, boj proti fasizmu, ze s ujkom utekali z Nemecka, ze z vlaku vyskocili, ci take nieco, dost dobrodruzne…ale podrobnosti neviem…nemal sa ho kto spytat a ani kto spisat…

Teraz najčítanejšie