Bryndzové halušky v Čertovom žľabe.
V pekelných letných dňoch niet nad lesnú cyklopotulku cez Malé Karpaty v tieni prírodnej klimatizácie košatých stromov a zurčiaceho potôčika.
Dnes ráno som bol rozhodnutý, že si konečne dám riadnu dávku kilometrov na mojom cesťáku. Lenže po vzhliadnutí termálnej predpovede som nakoniec uprednostnil môj karbónový horáčik a vybral sa k Smolenickému zámku cez Šaštínsky les a durch cez Malé Karpaty v tieni prírodnej klimatizácie košatých stromov a zurčiaceho potôčika. Už počas strmého stúpania pod vrchol Havranice som začal pociťovať taký hlaďák, že akonáhle som dorazil k Smolenickému zámku, prvé čo som vyhľadal bola malá reštika v podzámčí. Dostal som chuť na bryndzové halušky a výdatne som sa prežral, neočakávajúc až takú obrovskú dávku jediva.
Pravdupovediac po ich skonzumovaní a vypití pol litra kofoly a sladkého piva mi nebolo najľahšie na duši, tak som zišiel dolu za dedinu, aby som to trochu strávil na vodorovnej asfaltečke. Slnko však tak pekelne pálilo, že som vydržal bicyklovať sotva nejakých 5km a radšej som sa vrátil do klimatizovaného lesa. Poľahúčky pomaličky som stúpal k najkritickejšiemu úseku „Čertovému žľabu“ obávajúc sa, že moja obedňajšia dávka dostane chuť nadýchať sa čerstvého vzduchu a rovnako ako ja sa vyberie proti prúdu zemskej príťažlivosť. Chvalabohu, ustál som to a ten ďalší úsek sa už definitívne moje bryndzové halušky, už len tak poľahúčky hompáľali v mojom žalúdku ako detičky na hojdačke vo Viedenskom parku.
101 km a 1 162 výškových metrov: https://www.strava.com/activities/3683827448
