Kotlebove cigánstva o Rómoch

Ale keby aj Kotleba objednal z reštaurácie Cigánsku pečienku, pozval kapelu Cigánski diabli a dal v súdnej sieni zahrať Cigánsky plač, alebo nejakú áriu zo Straussovej operety Cigánsky barón, nedokázal by tým vôbec nič. Teda okrem toho, že je úbohý klamár. A ak by sme použili jeho terminológiu, dokázal by, že cigáni, teda klame až sa práši, práve on. Pretože v súčasnosti je používanie slova Cigán vnímané ako pejoratívne až urážlivé a je akceptované iba v akademickej sfére, v umeleckých kruhoch či pri určitých zaužívaných pomenovaniach. Nehovoriac o tom, že Kotleba, ako aj funkcionári, členovia a priaznivci jeho strany, pomenovanie Cigán, Cigáni, používajú takmer výhradne v negatívnom kontexte.

Stačí si totiž všimnúť aký slovník Kotleba a jeho strana používajú nielen v rozhovoroch niekde pri poháriku, ale aj pri svojich verejných vystúpeniach, či v oficiálnych straníckych tlačovinách. Na starších čítame vety: „Radikálne riešenie cigánskeho problému... Aby nás neokrádali cigánski extrémisti…“ Alebo: „Protest proti cigánskemu teroru.“ Pred voľbami v roku 2016 a požiari hradu Krásna Hôrka, kotlebovci takto zo šírenia nenávisti vytĺkali politický kapitál: „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách! Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom. Slušní ľudia na Slovensku sú denne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami. Vláda dnes chráni zlodejov a parazitov, a nie obete ich zločinov. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj pod vypálenou Krásnou Hôrkou, kde vláda dodnes nedokázala ochrániť vlastnícke práva majiteľov pozemkov. Títo pravidelne platia dane, no pozemky okupujú Cigáni. Vláda nemá odvahu konať a tvrdo zasiahnuť proti cigánskemu teroru. My ju však máme! Preto nedovolíme aby cigánski extrémisti a iní zločinci ďalej ohrozovali slušných ľudí na Slovensku. Každý zločinec si musí byť vedomý toho, že proti nemu nasadíme nielen políciu, ale aj Domobranu!“ Sľuboval tiež niečo, čo nemá žiadnu oporu v právnom poriadku demokratického štátu: „Zavedieme policajné cvičenia v čiernych osadách.“

V roku 2011 pozývala Kotlebova strana na protestné zhromaždenie v Malackách takto: „Cigánsky teror v Malackách presiahol únosnú mieru!“

V septembri 2011 v Maduniciach Kotleba hovorí o „cigánskych extrémistoch.“

V máji 2015 kotlebovci organizovali protest v Brezne: „Cigánski extrémisti si v Brezne dovoľujú čoraz viac. Obťažujú ženy a deti a poškodzujú majetok. Nečinnosť štátnych orgánov a strach slušných ľudí len posilňujú ich sebavedomie a drzosť. Vláda namiesto toho, aby konečne začala cigánsky problém riešiť, pripravuje zákon na legalizáciu čiernych stavieb a cigánskych osád. Dosť bolo strachu pred tými, ktorí sa smejú za naše dane!“

A v marci 2016 pozývala Kotlebova ĽSNS na pochod v Michaľanoch: „Proti cigánskemu teroru! Prestaňme mlčať! Začnime konať!“

V máji 2019 po potýčke okresného predsedu Jozefa Királyho s Rómami v Spišskom Štiavniku, Kotleba takto burcoval k účasti na protestnom zhromaždení: „Neprispôsobiví asociáli opäť vyčíňajú. Ich obeťami sa v posledných dňoch stalo mnoho nevinných ľudí po celom východnom Slovensku. Polícia namiesto toho, aby chránila obete trestných činov, však opäť chráni asociálov.“

A kto mal byť onou, údajne nevinnou obeťou vzájomnej potýčky? Istý okresný predseda ĽSNS, Jozef Király. Údajne jeden z tých: „čo sa neskrývajú v rohu.“

Ten istý Jozef Király, ktorý v novembri toho istého roku podľa polície úkladne zavraždil Romana A., keď ho sedemkrát bodol nožom a následne donútil svoju manželku, aby mu pomohla zbaviť sa tela obete. Kotleba ani jeho strana však vtedy nezvolávali protestné zhromaždenia, nehovorili nič o asociálnom vrahovi, ani nevolali po prísnom potrestaní vinníka.

Štefan Jurík, bývalý okresný predseda ĽSNS pre Zlaté Moravce pri svojej neúspešnej kandidatúre na primátora, mal na pútači text: „Prvý primátor nezvolený Cigáňmi!!!“

Pripomenúť treba aj ďalšieho funkcionára a notorického kandidáta Kotlebovej strany, Jozefa Mihalčina, ktorý v roku 2017 predniesol takýto príhovor v Huncovciach: „Ja keď som mal 18 rokov, tak Cigáni chodili iba po most. A keď prišli na most, tam už som ich skopal a hodil do Tople. Furt to boli špiny, ktoré nemali čo v meste robiť. Čiže, viete, vtedy sme troška ináč žili a mali sme troška iný názor na to etnikum, vtedy to boli furt cigáni a furt to boli špiny, ktoré nemali čo v meste robiť… Od dňa keď nastúpim na úrad, do roka a do dňa skončíme s otázkou cigánskej menšiny. Jednoducho ju vymažem zo slovníka v Prešovskom kraji. Nebude žiadna otázka cigánska! Nič.“

Samozrejme, zabudnúť by sme nemali ani na rasistu Mazureka, ktorému tento punc úradne potvrdil Najvyšší súd SR. Mazurek v súvislosti s Rómami používa slová ako: „špinaví paraziti, incestné a zaostalé poloopice, degenerovaní špinaví paraziti, zberba,“ s ktorou „po voľbách narobíme poriadky.“ Inokedy použije označenie „smradľavý cigán.“

Ale vráťme sa ku Kotlebovi, ktorý pri kandidatúre na župana v roku 2009, použil fotografiu z Čiech. Tam extrémisti počas nepokojov v Janove rozširovali fotografiu siedmich Rómok s deťmi, doplnenú textom: „Tvoje daně, jejich budoucnost.“ Kotleba zmenil text na: „Chcete aby takto vyzeral celý náš kraj? Ja nie! Mgr. Marian Kotleba, nezávislý kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.“

Neskôr zmenil aj fotografiu, aj text: „Ale sa im smeje! Za naše dane! Chceš to zmeniť? Tak poď voliť Kotlebu!“ Za leták si vyslúžil trestné oznámenie, ktoré na neho podal Rómsky parlament. V rozhorčenom tóne o tom informovala Slovenská pospolitosť v článku „Cigáni podali trestné oznámenie na Mariana Kotlebu.“

V roku 2010 použil pred voľbami letáky a bilbordy s tou istou fotografiou a textom: „Ale sa im smeje. Za tvoje dane! Chceš to zmeniť? Tak poď voliť Mariana Kotlebu a jeho Ľudovú stranu Naše Slovensko.“

V jednom z bodov programu pred parlamentnými voľbami v roku 2016 sú aj tieto slová: „cigánski extrémisti, nikdy nepracujúci cigánsky zlodej, paraziti, ktorí neodpracovali ani deň, majú všetko zadarmo, štát im za naše dane stavia byty a stará sa o ich deti, asociálni paraziti.“ Okrem očividne neakceptovateľného paušalizovania a urážlivého tónu, obsahuje leták aj evidentné lži.

Iný predvolebný baner spomína: „cigánskych príživníkov.“

Rovnakú formuláciu obsahuje aj Program – Desatoro ĽS Naše Slovensko: „odstránime zvýhodňovanie nielen cigánskych príživníkov pred slušnými ľuďmi.“

Iný baner sľubuje: „Rovnaký meter na bielych aj na Cigánov!“

Ďalší sľubuje: „Spravíme poriadok so zlodejmi v kravatách aj parazitmi v osadách!“

Sľub: „Dostanú prácu namiesto dávok!“ by mohol byť vnímaný aj pozitívne. Mnohí Rómovia chcú práve to, prácu, aby mohli uživiť svoje rodiny a žiť v podmienkach hodných 21. storočia.

Je tu však starší rozhovor Mariana Kotlebu ako Vodcu Slovenskej pospolitosti pre plátok Národná stráž z roku 2005, ktorý nám pomôže nahliadnuť do myšlienkového sveta zakladateľa extrémistickej strany a odhaliť, ako si on a jeho súkmeňovci, predstavujú naplnenie tohoto sľubu: „Pri riešení cigánskej otázky sa nemôžeme pýtať „Čo s cigánskym problémom?“ ale musíme sa pýtať „Čo s cigánmi?“ Riešenie je jednoduché – treba im dať prácu. Takú prácu, ktorú aj napriek svojej neprispôsobivosti zvládnu. Cigáni budú využití pri stave diaľnic, železníc, pri rekonštrukcii pamiatok, najmä hradov a zámkov. Taktiež môžu pracovať na poliach a pri zbere úrody. Samozrejme, pod prísnym dohľadom Národnej stráže.“

Pripomína vám formulácia: „Samozrejme pod prísnym dohľadom Národnej stráže,“ niečo iné ako staré, známe tábory nútených prác? A kto by mohol tvoriť spomínanú „Národnú stráž“? Možno podobní „národovci,“ akí s Kotlebom dupali v kanadách a v uniforme, nápadne podobnej uniforme Hlinkovej gardy, po dlažbe v Banskej Bystrici či Zvolene v časoch, keď bol Vodcom Slovenskej pospolitosti.

Alebo by ňou mohla byť bájna Domobrana, ktorej založenie Kotleba a jeho partaj opakovane sľubujú. Proti komu má byť namierená, môžeme úsúdiť z formulácií použitých v tomto letáku: „Cigánsky extrémista, cigánskeho asociála… Agresivita a útoky asociálov sa stupňujú. Preto je najvyšší čas založiť Domobranu, ktorá ochráni ľudí všade tam, kde zlyháva polícia.“

Nikto samozrejme nespochybňuje fakt, že existujú problémové osady. Ani to, že aj Rómovia sa dopúšťajú trestných činov. Nie je problémom ani verejné odsúdenie kohokoľvek za trestnú činnosť či neakceptovateľné správanie. Rovnako neakceptovateľné je však aj paušalizovanie, hádzanie všetkých do jedného vreca a roky trvajúce urážanie a dehonastovanie príslušníkov minority. Najmä ak ich odsudzuje predseda strany, ktorej mnohí členovia, funkcionári, či dokonca poslanci parlamentu sa zodpovedali pred súdom za rôzne trestné činy, vraždu nevynímajúc. A samotný predseda Kotleba, nemá najmenší problém fotografovať sa s vrahom, odsúdeným za vraždu Róma s rasovým motívom.