Je benzín dôležitejší ako lieky?

Pri diskusiách o tom, či aj po koronakríze nechať obchody v nedeľu zatvorené, ako je to napríklad v Rakúsku a v Nemecku, alebo sa vrátiť do stavu pred pandémiou a znova môcť nakupovať celý týždeň neobmedzene, sa objavili aj názory, že by sme mali nájsť nejaký kompromis, nechať napríklad v nedeľu otvorené potraviny, ale zavrieť iné prevádzky.

Podľa prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka v spoločnosti zatiaľ chýba konsenzus, ktoré služby naozaj potrebujeme aj počas voľných dní. „Zvykli sme si napríklad, že lekárne sú v nedeľu zatvorené, fungujú len pohotovostné lekárne. Ale čerpacie stanice sú otvorené všetky, a predávajú okrem benzínu aj množstvo doplnkového tovaru. Je benzín dôležitejší ako zdravie? Zamestnanci na benzínkach by tiež možno v prípade zavedenia voľných nedieľ boli radšej doma. Benzín sa rovnako ako potraviny dá nakúpiť do zásoby, fungovať by tiež mohli len nejaké pohotovostné čerpacie stanice,“ poukazuje na rozpor. Existujú okrem toho aj čerpacie stanice, kde sa dá zaplatiť kartou a nemusí v nich byť „živý“ zamestnanec. Toto napríklad v prípade lekární nie je možné, lieky aj v pohotovostnej lekárni musí vydať odborne školený personál.

Zástancovia zrušenia predaja v nedeľu najčastejšie poukazujú na to, že zamestnanci chcú tráviť čas so svojou rodinou. Ku kvalitne strávenému voľnému času však patria aj mnohé služby. Ak sa rodina vyberie v nedeľu na cyklovýlet, ocení otvorený bufet, reštauráciu, ale napríklad aj cyklopredajňu s cykloservisom. Mali by preto cyklopredajne byť otvorené v nedeľu? A čo obchody s iným športovým tovarom?

Zástancovia obchodov otvorených v nedeľu zase najčastejšie poukazujú na to, že potraviny sú nevyhnutné pre život a mali by sme mať možnosť kúpiť si ich kedykoľvek. Je to však naozaj také nevyhnutné? Za socializmu sme potraviny nemali od soboty obeda do pondelka rána, a ľudia nehladovali, rovnako v Rakúsku sú aj potraviny v nedeľu zatvorené. Nebolo by treba nechať naopak otvorené obchody s oblečením či obuvou? Mnohí rodičia sú cez týždeň dlho v práci, deti majú množstvo školských povinností, krúžkov či tréningov a čas na nákup spojený so skúšaním oblečenia či obuvi majú naozaj len cez víkend. Štatistiky ukazujú, že veľké obchodné centrá, kde najčastejšie kupujeme oblečenie či obuv, majú najvyššie tržby práve cez víkend.

Pri diskusiách o zákaze nedeľného predaja by sme tiež nemali zabúdať na moderný fenomén nákupov cez internet. E-shopy cez koronakrízu nabrali na sile, a nakupovať online sa dá nonstop. Mnohé e-shopy ponúkajú už tiež možnosť doma vyskúšať a potom zadarmo vrátiť.

Nevyhnutnosťou je preto podľa Viliama Páleníka spoločenská diskusia o tom, ktoré služby ľudia naozaj potrebujú mať stále dostupné. „Vždy bude množstvo zamestnancov, ktorí budú musieť pracovať v nedeľu, u ktorých existuje spoločenský konsenzus, že robia prácu, ktorá sa musí robiť nonstop – zdravotníci, hasiči, policajti, vodiči, zamestnanci v energetike. Ale máme právo považovať za samozrejmé, že v práci sú zamestnanci krčiem, kde sa predáva alkohol, či benzínových staníc, ako je to dnes? Keď zároveň nepovažujeme za samozrejmé, že v nedeľu pracujú predavači obuvi či potravín?“

Podľa prezidenta Inštitútu zamestnanosti však teraz nie vhodný čas na tieto diskusie. Naša ekonomika je po koronakríze veľmi zraniteľná, práve sektor obchodu utrpel veľké straty. „Takúto diskusiu sme mali mať pred dvoma rokmi, keď sme hovorili, že žijeme dobré časy.

Teraz by sme mali diskutovať, ale pri rozhodnutiach by sme mali byť veľmi opatrní. V tejto situácii je každé obmedzenie podnikania citlivá téma,“ upozorňuje V. Páleník.

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.