Čo ukázalo 100 dní vlády Matoviča?

❌ Pri prijímaní opatrení proti šíreniu COVID-19 vláda opomínala potrebu dodržiavania princípov právneho štátu
❌ Do rozhodovacích procesov boli vnesené prvky netransparentnosti (vznik rôznych ad hoc krízových štábov bez jasného štatútu, procesu výberu ich členov a bez existencie zápisov z ich činnosti)
❌ Pokračuje politka „našich ľudí“ a dvojakého metra
❌ Pokračujú politické nominácie namiesto transparentných a férových výberových konaní (obsadzovanie postov prednostov okresných úradov členmi hnutia OĽANO, pochybný výber riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nominácia rodinného príslušníka na riaditeľa SIS či škandalózna nominácia poslankyne Krištúfkovej na post splnomocnenkyne vlády)
❌ Pomoc, ktorá adresovala ekonomické dopady pandémie, bola pomalá, zaťažená byrokraciou a príliš špecificky vymedzená, čo malo za následok, že množstvo ľudí nedostalo žiadnu pomoc

Aby som nebola iba kritická
✅ Oceňujem s akým odhodlaním sa ministerka spravodlivosti pustila do realizácie zmien v justícii. Nie som si však istá, či nebude stále častejšie narážať na odlišné postoje Borisa Kollára a jeho najväčšieho podporovateľa Igor Matoviča.

Pomoc zabudla na zraniteľné skupiny obyvateľstva

Pomoc zabudla na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré postihli závažné ekonomické, psychologické a sociálne dopady. Príkladom sú slobodné matky samoživiteľky (aj slobodní otcovia samoživitelia), ktorí zo dňa na deň prišli o príjem zo zamestnania či živnosti, keďže museli zostať doma s deťmi. Ošetrovné nedokáže dlhodobo pokryť nároky celej rodiny, keďže je len vo výške 55 % ich bežného príjmu. Mnohí navyše nesplnili podmienky ani na vyplácanie ošetrovného, ani na protikrízovú pomoc, či SOS dotáciu určenú ľuďom, ktorí sa počas pandémie ocitli v krízovej situácii (napr. boli vylúčení všetci, ktorí poberajú rodičovský príspevok). V prípade, ak majú nárok na výživné a povinný rodič prestal v dôsledku krízy výživné platiť, vzhľadom na časovo veľmi náročný proces náhradného výživného sa k jeho vyplateniu dostanú najskôr o niekoľko mesiacov, ak vôbec.

Čo ma v tejto súvislosti veľmi trápi je, že sa nezdá, že by vláda mala pre zraniteľné nízkopríjmové skupiny obyvateľstva plán. Čo sa stane, keď príde druhá vlna pandémie? Títo ľudia sú už dnes na hranici existenčných možností.

Osobitosti situácie, v ktorej sa nachádzajú ženy sú pre vládu neviditeľné

Vláda nevníma, že dopady krízy, či už pandémie alebo ekonomickej krízy, nedopadajú na mužov a ženy rovnako. Pri prijímaní opatrení vláda nemyslí na špecifickú situáciu žien, ktoré na jednej strane zastávali dôležitú úlohu v prvej línii v boji proti šíreniu COVID-19 a jeho dopadom (ošetrovateľstvo, opatrovateľstvo, zamestnankyne na úradoch, ktoré mali na starosti prijímanie žiadostí o pomoc a pod.) a na druhej strane na ich pleciach je starostlivosť o deti a domácnosť. Stali sa učiteľkami, upratovačkami a kuchárkami. A mnohé sa navyše ocitli v hrozivej situácii domáceho násilia, ktorého nárast zaznamenali všetky organizácie, ktoré sa obetiam násilia venujú. Je žiaľ možné očakávať, že tento nárast bude s pribúdajúcimi ekonomickými problémami pokračovať. Ako im chce vláda pomôcť, keď chce zo slovníka vymazať príčiny týchto problémov – ich rodovú podmienenosť? Jediným opatrením, ktoré sa osobitne týka žien a ktoré vládna koalícia schválila, je návrh na sprísnenie prístupu k interrupciám. Namiesto toho, aby vláda riešila ekonomické dopady korona krízy na ženy, prichádza s návrhom, ktorý vytvára finančný tlak na ženy, aby napríklad donosili dieťa, ktoré nemá šancu na prežitie.

Obávam sa, že rovnako rodovo slepo bude vláda postupovať aj po zvyšok svojho funkčného obdobia, v dôsledku čoho nedôjde k odstraňovaniu nerovností medzi ženami a mužmi, k zlepšeniu životnej situácie žien na Slovensku, ani k vytvoreniu podmienok pre vybalansovanie rodinného a pracovného života žien.