Zachráni koronavírus gastrolístky?

Je únavné dookola vyvracať argumenty na štátom garantovaný dopyt nacucnutých podnikateľov. Za tie roky sme zažili už rôzne argumentačné kotrmelce. Napríklad o tom ako povinné gastrolístky vedú k pravidelnej strave, čo znižuje riziko obezity, zlepšuje zdravotný stav, čo vedie k menej práceneschopnosti a následne k vyššej produktivite a HDP a nižším výdavkov na zdravotníctvo.

Schválne nechám na čitateľovi, či dokáže vymyslieť podobnú argumentačnú reťaz o výhodách poukážok v jeho profesii. Viem si predstaviť ako kvalitnejšia obuv, presnejšie hodinky, teplejšie ponožky, viac knižiek, spoľahlivejšie mobilné telefóny alebo viac deodorantov v MHD môže rôznymi cestičkami pomôcť našej produktivite a vyššiemu HDP.

S príchodom novej vlády sa téma gastrolístkov znova otvorila. Do programového vyhlásenia sa dostala veta: „Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu.“ Viem si predstaviť, ako v tomto momente začali v gastrofirmách blikať červené kontrolky a spustila sa lavína mnohohodinových brainstormingových porád.

Či bola výsledkom týchto porád aj nová iniciatíva „Pomoc Pre Gastro“ sa asi nedozvieme, ale keby áno, tak by ma to neprekvapilo. Táto iniciatíva spája reštaurácie, ktoré požadujú od vlády pomoc v koronakríze. Boli z jej rozhodnutia zatvorené a preto je na mieste nejaká kompenzácia. Od rozumných ako odpustenie odvodov a daní. Cez pochopiteľné ako pomoc s nájomným, až po tie menej pochopiteľné ako kurzarbeit pre kuchárov a čašníkov.

Jednou z troch požiadaviek iniciatívy je však aj „reštart biznisu“, kde požadujú zákaz používania gastrolístkov mimo reštaurácií a zároveň ich elektronizáciu. Teda presne opačný postup ako plánuje vláda. Namiesto dodatočnej možnosti voľby ešte zúžiť paletu možností pre zamestnancov. Z pohľadu firiem vydávajúcich gastrolístky ide o geniálnu náhodu alebo geniálne využitie svetovej pandémie.

Je to trochu paradoxná situácia, lebo veľký problém s gastrolístkami mali a majú predovšetkým reštaurácie a gastroprevádzky. Oni nemajú dostatočnú vyjednávaciu silu, aby si zabezpečili nižšie poplatky pri výkupe gastrolístkov. Sťažovali sa, že náklady na ich spracovanie sú aj päťnásobne oproti napr. platbám cez bankové karty. A riešili to tým, že za gastrolístky nakupovali potraviny v supermarketoch. Z tohto pohľadu je to naozaj podozrivá „náhoda“, že práve reštaurácie sa dali do boja za gastrolístky.

Nateraz sa zdá, že gastrolístky to majú spočítané a návrh na ich zdobrovoľnenie má ísť do parlamentu. Stále však nie je vyhraté. Vieme, ako dopadol posledný pokus, keď vláda Ivety Radičovej predložila v Národnej rade podobný návrh. Neprešiel o jeden jediný hlas, pretože bývalý poslanec Hrušovský nedokázal vložiť kartičku do hlasovacieho zariadenia. Uvidíme, či aj v súčasnom parlamente sú poslanci, ktorí v kľúčovej chvíli zazmätkujú a na pár sekúnd zabudnú na svoj poslanecký sľub.

Róbert Chovanculiak

INESS