Denník N

Cadillac Eldorado ’67 – ’70: Tentokrát je to osobné (I.)

Tretie kolo epického súboja medzi Fordom a General Motors vyústilo do kompletne nového auta, ktoré treba porovnávať ani nie tak s prechádzajúcou generáciou ako skôr s koncernovým súrodencom od Oldsmobile. Bude to tentokrát úspech?

Siedma generácia Eldorada využívala a udržovala pozície značky v segmente. Pokračovalo sa v kompromise medzi oddelením vývoja a účtovníkmi. Lenže hrať na istotu v čase, kedy sa váš rival úspešne pokúša určovať trendy, to sa nedá. A hlavne, keď chcete odvetu za prehratú bitku z minulosti. Áno, opäť sa rozhorela rivalita medzi General Motors a Fordom. A tak Cadillac niekoľko rokov vyvíjal pomerne revolučné poňatie Eldorada.

Pre oživenie: blog o I., II., III.IV.V.,VI. a VII. generácii.

Ôsma generácia (1967 – 1970).

Píše sa rok 1967. Prvá čisto britská sonda Ariel-3 dosiahla orbitu Zeme. Odštartovala z leteckej základne Vandenberg v Kalifornii a urobila niekoľko pokusov pre britské univerzity. V tom istom čase uzavrel egyptský prezident Nasser Tiránsky prieliv pre izraelské lode. Izrael vyhlásil, že uzatváranie námorných trás je aktom vojny. Začiatkom júna začína 6-dňová vojna, o pár dní končí porážkou Egypta (ktorému pomáhali aj Sýria a Jordánsko). Počet amerických vojakov vo Vietname rastie na 475 000, rozširujú sa aj protesty proti vojne. Boxer Muhammad Ali bol zbavený svojho titulu šampióna za to, že odmietol nastúpiť do armády.

V Južnej Afrike sa úspešne podarila prvá transplantácia srdca na svete. V Londýne bol nainštalovaný prvý bankomat (Barclays Bank). Prvý Boeing 737 vzlietol. Verejnosť po prvý krát videla lietadlo Condorde. Firma Texas Instruments vynašla vreckovú kalkulačku.

Posiňuje sa trend pirátskych rádiostaníc (so štúdiami na lodiach kotviacich pri pobreží), za tri roky od spustenia prvej (Radio Caroline v roku 1964) dosiahla denná počúvanosť 10 – 15 mil. prevažne mladých poslucháčov, ktorí žiadali rock a BBC ho nehrala. V roku 1967 sa prijal zákon, ktorý činnosť týchto rádií zakázal, zároveň však bola reformovaná BBC, ktorá sa rozdelila na Radio 1 až Radio 4 s rôznym zameraním. Popovú a rockovú hudbu začalo hrať Radio 1 v septembri. Popkultúra buble naplno. Nastáva Leto lásky, koná sa festival Monterey International Pop Festival s hviezdami ako Jimi Hendrix, The Who, Janis Joplin, Simon and Garfunkel či Grateful Dead. Mládež je priateľská, mierne pod vplyvom a „groovy“. Beatles vydávajú album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band považovaný za jeden z najdôležitejších albumov vôbec. John Lennon si objednáva Rolls Royce nastriekaný v psychedelických farbách. Počet známych a vplyvných kapiel na berajúcich na popularite rýchlo rastie. Objavujú sa The Doors, The Jimi Hendrix Experience, Pink Floyd, Grateful Dead, David Bowie. Stúpa hviezda interpretov ako Bob Dylan, The Rolling Stones, The Beatles, The Bee Gees, Beach Boys či The Cream. Premiéru má muzikál Hair, v kinách je nová bondovka You Live only Twice (piata so Seanom Connerym, ktorá už ale nemala tak vysoké tržby ako trhák Thunderball), A Man for All Seasons či Guess Who’s Coming to Dinner (Hádaj, kto príde na večeru). Narodili sa Kurt Cobain, Faith Hill či Vanilla Ice. Rebričku Billboard 100 kraľovala skladba To Sir With Love od Lulu, ktorá pochádza z rovnomenného filmu.

V roku 1967 prichádza do showroomov ôsma generácia Eldorada. Zmeny sú tak veľké, až sa zdá, že ide o úplne nový model. Predsa len – skok z rozhúpaného a rozľahlého luxusného kabrioletu so zadným náhonom na kupé, ktoré hrabe prednými a štylizuje sa do osobného luxusného vozidla s dynamickým dizajnom a lepšou spätnou väzbou pre vodiča? Tento náhly obrat sa však neudial zo dňa na deň. Pri štvrtej generácii Eldorada sme už opisovali, ako koncern Ford so svojím Lincoln Continental Mark IV. nastavil trend dizajnu na začiatku 60. rokov. Tento model však nebol prvým, ktorý koncernu GM vypaľoval rybník. V roku 1958 prišiel na trh Ford Thunderbird, ktorý odhalil dieru na trhu. Zatiaľ čo dopyt po ultra luxusných koráboch (akým Eldorado bez debaty bolo) bol limitovaný, v o niečo nižšom segmente bol dopyt robustnejší. Nový Thunderbird nebol športovým autom, ani luxusným autom (skúšal byť niekde medzi) – ale mal štýl, bol praktický a cena bola nastavená tak, aby naň dosiahla aj širšia verejnosť. Bol to obrovský úspech a GM na to nemal odpoveď.

GM samozrejme odpoveď začal okamžite hľadať, ale trvalo roky, kým sa niečo skutočne pohlo. To viete, korporácie. Už koncom 50. rokov sa začalo pracovať na 6-miestnom veľkom kabriolete. Potom to malo byť 2-dverové kupé s ostro rezanou líniou strechy, niečo na spôsob Rolls-Royce. Zvažovalo sa aj 5-miestne 2-dverové kupé s dllllhou prednou kapotou a kratšou zadnou časťou, s odkazom na tradíciu predvojnových klasických Cadillacov. Už pri týchto návrhoch sa experimentovalo aj s predným pohonom. Začiatkom 60. rokov však dostal projekt stopku od vedenia, keďže práve v tom čase sa vyrábal model Eldorado Brougham, ktorý bol luxusný ako sa len dalo a strácal peniaze. Pridávať nový model nedávalo zmysel.

Nepomáhali ani sťažnosti z predajní, kedy dealeri nevedeli ponúknuť adekvátnu odpoveď na Thunderbird. Lenže dopyt po Cadillacoch bol silný a spoločnosť narážala na limity svojej výrobnej kapacity. To bolo v roku 1962. Vedenie pripúšťalo potrebu mať v ponuke osobné (teda o trochu menšie ako top model) luxusné vozidlo, ale nebol ten správny čas. Ale nápady a dizajn, ktoré sa dovtedy vymysleli, nemali zostať nevyužité. Ostatné značky v GM mali záujem a ešte koncom 1960 prebehla súťaž, kto vyrobí nové, menšie a športovejšie auto. Vyhral Buick a v roku 1963 prišiel na trh Buick Riviera.

Oldsmobile (ďalšia značka v rámci koncernu) však nechcel zostať bokom a tak dal formálnu žiadosť, že chce vyrobiť niečo podobné, ale vo vlastnom štýle. Vedenie nakoniec na jar 1962 povolilo a Oldsmobile vyvinul nový model Toronado, ktorý prišiel na trh v roku 1965 (modelový rok 1966).

A práve vývoj modelov Riviera a Toronado primäl šéfdizajnéra GM Billa Michtela k tomu, aby sa rozhodol vyvinúť podobný model aj pre Cadillac. Skrátka, ak dokázali Buick a Oldsmobile (ktoré v rámci hierarchie GM patrili do nižšieho segmentu) dodať menšie štýlové vozidlo pre novú dobu, nedávalo zmysel, aby bol Cadillac bokom. Vývoj sa obnovil v roku 1961 a za rok vznikli štyri návrhy dizajnu, jeden z nich vidieť na obrázku nižšie.

Tieto návrhy boli tak dobré, až ich zamietli, pretože boli až priveľmi moderné. V roku 1963 boli dodané ďalšie návrhy, ktoré už dostali zelenú.

Už vtedy bola veľká pravdepodobnosť, že nový model bude mať predný náhon (ako prvý Cadillac vôbec). S touto technikou Oldsmobile experimentoval už od roku 1957. Nie je jasné, nakoľko spoločnosť vtedy chcela predný náhon. Skôr išlo o entuziazmus návrhárov. Ešte návrhy z roku 1962 (to boli tie, čo sa zamietli) v tom nemali úplne jasno a počítali s viacerými variantami. Zadný náhon, predný náhon, dokonca v kombinácii s motormi OHV V12 vo vývoji. Podľa všetkého to bolo vtedy manažmentu ešte jedno.

Už v polovici roka 1962 sa však rozhodlo, že vzhľadom na vysoké náklady na vývoj modelu Toronado by sa mala technológia využiť na maximum a nový model Cadillacu mal využívať spoločnú platformu s Toronadom aj Rivierou druhej generácie (oba sa vyrábali v rokoch 1966 – 1970). Platforma bola nazvaná E-Body a mal byť použítý predný náhon. Cadillac mal spolupracovať na vývoji s Buickom a Oldsmobile.

Dolaďovanie dizajnu nového modelu Cadillacu prebehlo na prelome rokov 1963 a 1964. Išlo o návrh nižšie (kódový názov XP-820)…

…ktorý bol na jar 1964 doladený do návrhu XP-825, ktorý bol už blízko k produkčnému dizajnu.

Finálny návrh dizajnu by sa ešte mohol stať predmetom sporov, ale dizajnéri sa spojili a ich šéf vedeniu povedal, že sú zajedno v tom, že tento návrh má svoju identitu a zmysel. A to bolo dôležité, pretože technicky išlo o príbuzného modelu Toronado (ktorý bol o 20% lacnejší). A práve dizajn zaručoval, že pri pohľade na nový model Cadillacu by nikoho ani nenapadlo porovnávať s Toronadom. Okamžite bol rozpoznateľný ako Cadillac, hoci sa nepodobal na doterajšie modely značky o nič viac ako na Oldmobile Toronado. Výkonný šéf Ed Cole tento dizajn schvaľoval, ale obával sa, že prezident Gordon bude proti. Takže zariadil, že po tom ako ho Gordon videl, dizajnéri ho schovali, aby ho nevidel znovu. Táto šaškáreň bola buď zbytočná, alebo účinná, ale model dostal finálnu zelenú v máji 1964.

Dizajn a predný pohon boli dosť revolučné, ale veľa nechýbalo a mohlo to byť ešte lepšie. Pre tento nový model sa vyvíjal nový motor a to nie obyčajný. Odhliadnúc od technického cvičenia s motorom V16, seriózne sa pracovalo na motore V12, teda dvanásťvalcovom motore oproti bežne používanému V8. Ešte v roku 1963 boli technici požiadaní, aby nový V12 prispôsobili na pozdĺžne uloženie, čím by umožnili jeho použitie v platforme E-body s predným náhonom. Začiatkom roka 1964 bolo postavených päť resp. šesť prototypov s týmto motorom. Motor V12 by bol jasným odlíšením sa od ostatných značiek GM a podčiarknutím prestýže Cadillacu. Tu dlžím jedno ospravedlnenie sa vedeniu GM, ktoré som v prechádzajúcom diely obvinil z nedostatku odvahy, čo mal byť hlavný dôvod zrušenia projektu V12. Skutočný dôvod bol však oveľa prozaickejší. Hoci inžinieri experimentovali s rôznym nastavením karburátorov a vstrekov, nedostali z nového motora výkon väčší ako 394 koní a 683 N-m krútiaceho momentu. Už v tom čase (v roku 1964) vedeli z tradičného V8 získať 340 koní a čas ukázal, že o pár rokov neskôr, keď išiel nový model na trh, výkon vyvíjanej V12 vedeli „vyžmýkať“ aj z V8. Výroba technicky náročnejšieho a komplexnejšieho V12 teda skutočne nedávala zmysel. GM sa však v budúcosti tváril, že nijaký V12 v skutočnosti nezvažoval.

Späť k vývoju nového modelu. Už v roku 1965 sa vedelo, že namiesto kabrioleta Fleetwood Eldorado so zadným náhonom sa v roku 1967 objaví proste Eldorado (s pevnou strechou), ktoré bude mať predný náhon. Hoci Riviera a Toronado mali byť uvedené v roku 1965 (modelový rok 1966), Cadillac si vypýtal rok naviac, vzhľadom na náskok vo vývoji, ktorý mali od roku 1964 Oldmobile aj Buick. Cadillac chcel vyladiť predný pohon a hlavne dlho čakal na finálne schválenie do produkcie.

Platforma E-body bola spoločná pre Toronado, Rivieru aj Eldorado. Viacero dielov karosérie mali spoločné (kapotu, čelné sklo, vnútorné časti karosérie). Ale Riviera mala zadný náhon a iný rám. Eldorado a Toronado si boli viac podobné. Cadillac vyvinul zavesenie pohonu a prednej nápravy na dlhom ráme. Zavesenie kolies bolo rovnaké, ale líšilo sa naladením. Cadillac mal naviac automatické držanie svetlej výšky a variabilné posiľňovanie riadenia. Mal tiež svoje vlastné bubny na brzdách. Prevodovky boli rovnaké a rovnako aj sprevodovanie.

Napriek svojej technickej podobnosti, Eldorado a Toronado nemali rovnaké motory. Keďže V12 sa do výroby nedostal, upravoval sa existujúci motor V8, aby bol použiteľný na predný pohon. Objem aj výkon ostal nezmenený, teda 429 palcov (7l) a 340k. Výkon bol o niečo menší, než malo Toronado (385k), krútiaci moment však bol rovnaký a motor Eldorada bol o 40 libier (18kg) ľahší.

Toronado aj Eldorado mali kompletne rovnú podlahu kabíny, ale intriér sa výrazne líšil. Eldorado si išlo svoj vlastný štýl a nemalo potrebu konkurovať Toronadu, ktorého dizajn evokoval vesmírny vek. Miesta bolo adekvátne, ale vzhľadom na rozmery auta by ste očakávali viac. Holt, športové proporcie a štýlová strecha ubrali z praktickosti.

V lete 1966 sa Eldorado začalo vyrábať, Cadillac už mal ukončený program rozšírenia výroby. Nové Eldorado však bolo natoľko odlišným autom, že Cadillac dostal vlastnú výrobnú linku. Panely karosérie vyrábal Fleetwood v Detroite, ale samotné auto sa stavalo v bývalej motorárni na Clark Street. Vyrábalo sa 10 vozidiel za hodinu.

Do predajní sa nové Eldorado (ročník ’67) dostalo v októbri 1966. Napriek tomu, že bolo v určitých smeroch viac sofistikované ako kedysi Brougham, stálo výrazne menej. A to dokonca o 350 USD menej, ako predchádzajúca generácia. Cenovka bola nastavená na 6 277 USD. Cenová hierarchia bola nastavená jasne. Eldorado stálo menej ako topmodel Series Seventy-Five, ale zhruba o 15% viac ako populárný model de Ville. A o 1 600 USD viac ako Toronado.

Reakcie na príchod novinky boli väčšinou pozitívne. Eldorado sa naštastie nemuselo tváriť na športiak, ale v porovnaní s predchádzajúcou generáciou bolo menej rozhúpané a jemne tuhšie. Dynamika bola adekvátna a jazdné vlastnosti v rámci triedy v poriadku. Jedinou slabinou boli brzdy, dokonca aj s príplatkovými kotúčovými brzdami v predu. Eldorado, hoci bolo mierne tuhšie a viac ste vnímali cestu, správalo sa ako ostatné Cadillacy tej doby. Motor a cesta boli poriadne utlmené a klimatizačný systém najlepší na svete. Car and Driver vo svojom teste odmietol, že by Eldorado bolo len vyzdobeným Toronadom za vyššiu cenu. Mohlo byť ešte o niečo viac originálnejšie, ale napriek Eldorado ponúkalo veľa argumentov za jeho nákup.

A kupujúci ho rozoberali ako teplé rožky. Zatiaľ čo predaje Toronada boli sklamaním, Eldorado prekonalo svoj cieľ o 15% a prepísalo rekordy svojich predajov. Ak by mal Cadillac na sklade viac vozidiel, predal by viac. Väčšina áut bola objednaná v plnej výbave, čo dostávalo cenovku až tesne pod 9 000 USD. Za to ste si mohli kúpiť dom vtedy. Niektorí zákazníci boli tak namotivovaní, že nechceli ani skúšobnú jazdu, rovno podpisovali zmluvy. Záujemcom bol často ukradnutý aj „revolučný“ predný pohon, hoci niektorí oceňovali, že na mokre to jazdí lepšie. Najzásadnejší predajný argument bol, že to auto vyzeralo skvele, mierne snobsky (ako správny Cadillac) a nezameniteľne. Pozoruhodné ale bolo, že celkový predaj Cadillacov veľmi nestúpol. Ako výstrelili predaje Eldorada, ostatne modely značky klesali. Novinka ale priťahovala mladších zákazníkov. A kúpili si ho Elvis Presley aj Dick Martin, čo bol ďalší predajný argument.

Prvý ročník ôsmej generácie Eldorada bol obrovským úspechom, ktorý nemal konkurenciu vo svojej triede. Cenovka a preštýž ho dávali do úplne inej triedy než Ford Thunderbird. Zároveň malo vozidlo charizmu a význačnosť, akú nemali konvenčné sedany a kupé Cadillacu. Potenciálna konkurencia od Mercedesu zatiaľ viac zaujímala znalcov než širšiu verejnosť. Lincoln Continental Mark V. sa mal objaviť až na jar 1968 a to znamenalo, že GM dokázal udeliť Fordu lekciu v plánovaní svojich modelov, čo sa nestávalo často.

Ej, ale som sa rozkecal (resp. rozpísal). Už je to dlhé, takže pokračovanie príbehu tejto zaujímavej generácie Eldorada dorazíme nabudúce. Čakajú nás ešte tri ročníky až do roku 1970.

ateupwithmotor.com

curbsideclassic.com

GM

thepeopleinhistory.com

 

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).