Denník N

Pamätník národného fanatizmu a večnej debility

Román Sivý dym poľského spisovateľa Ziemowita Szczereka je poriadna šialenosť plná bizarností dotiahnutých ad absurdum ovíjajúcich sa okolo hlavnej osi: smrtiaceho vírusu nacionalizmu, ktorý v Európe zabíja znovu a znovu.

Európa v blízkej budúcnosti. Na troskách Európskej únie vyrástla Neurópa, ktorej hlavnou podstatou je národná indiferentnosť a všetky náboženstvá sú ako svetonázorový scam vytlačené z verejnej sféry do súkromia. Poľsko je rozdelené do viacerých Poľsk (ako len človek vyskloňuje Poľsko v množnom čísle?), ktorými zmieta posadnutosť baltsko-vislianskou gotikou, ukrajinskí nacionalisti pomocou nukleárnych náloží zničili Moskvu a Petrohrad, z Bieloruska je litovské veľkokniežatstvo, na Balkáne je znovu vojna a Maďari vtrhli do Transylvánie.

A do toho všetkého sa zjavuje a rozpína podivný Sivý dym. Tam, kde sa objaví, sa dejú rôzne veci. Miznú mestá, niektoré sa presúvajú na iné miesta. Ľudia v ňom miznú a vychádzajú úplne inde, zmätení, nerozumejú, čo sa s nimi stalo. Každý v ňom okolo seba vidí niečo iné, nefungujú tam siete ani spojenie. Reportér Marcin, pôvodom z Poľska, ale občan neurópskeho Dogerlandu, už niekoľko rokov cestuje po krajinách východoeurópskych periférií, v ktorých sa objavil tajomný Sivý dym, a píše reportáže o nacionalistických a etnických konfliktoch a o dyme.

Spomína na balkánske konflikty, na boje v Rumunsku, na to, ako pri Dunaji čakali na maďarskú inváziu, ako sa v pseudorímskom Krakove pridal k tajnej teroristickej organizácii, a všade ide za dymom. Sivý dym je podobenstvom nacionalizmu, toho, čo robí s ľuďmi, ktorí v mene hlúpych nacionalistických predsudkov dokážu odrezávať hlavy a upaľovať za živa. Píše o tom, ako sa svet okolo nás mení na Sivý dym.

Korešpondenti si vymysleli dobrú zábavu. Chodili za deťmi vo vypáraných svetroch a pýtali sa: „Srb? Srb?“ A deti im posunkami ukazovali stínanie hláv alebo medzinárodný znak pre obesenie. Korešpondenti si to nahrávali a televízne stanice ten materiál neskôr vysielali ako No comment medzi hlavnými správami. Až kým sa jeden nováčik decka vo vypáranom svetri, tak totiž v kolektívnych predstavách vyzerá albánske dieťa, nespýtal: „Srb? Srb?“ A dieťa odvetilo: „Srb,“ a vytiahlo z vrecka ľudského ucho. A aby to bolo naozaj jasné, dodalo: „Srb.“ Nováčik sa povracal a my sme sa z neho do rána smiali a robili si z neho pri rakiji piču.

A nezabudol ani na nás, ale príjemný pohľad to nie je (hoci vtipný teda áno). Bratislava sa pripojila k Rakúsko-Uhorsku, do Tatier radšej bez guľometu a ochranky plnej Goralov ani nechoďte, za Donovalmi pri Banskej Bystrici sú strážne stanovištia Veľkomoravanov s doppelkreuzom na štítoch hôr. No a čo sa deje na slovensko-maďarskom pohraničí, to si už prečítajte.

Poriadne satiricky si berie na mušku všetko možné od anarchistov, policajtov a reportérov až po konšpiračné teórie, a to tak, že som sa skoro stále smiala nahlas. Napríklad na tom, ako nejaký kňaz vysvetľuje, že Ježiš bol synom germánskeho legionára, alebo ako opisuje, že nad parlamentom v Budapešti stavajú jurtoidnú kopulu a ako bieloruská „aristokracia“, teda oligarchovia, armádni velitelia a štátni úradníci, ktorí za svoje oslňujúce kariéry vďačia kontaktom a korupcii, si dávajú šľachtické tituly ako im napadne a tým privádzajú heraldikov do infarktových stavov: „Mali sme tu napríklad knieža Hrodna Pololejka, ktorý si dal do erbu mestský znak, teda jeleňa s krížom medzi parohami. No jeleň mu nestačil, do jednej ratice mu vopchal meč a do druhej ovládanie samohybného navádzacieho raketometného komplexu BM-30 Smerč.“ Aj lord Vader tam je.

Román Sivý dym v konečnom dôsledku vlastne nie až taký veselý, keďže ukazuje, kam zúrivý nacionalizmus vedie, ale Ziemowit Szczerek to dokázal podať tak dokonale dávkovaným čiernym humorom, že tam funguje úplne všetko, od holografických turulov (Janko Slota odpustí a nech toto radšej nečíta) až po ožratých Srbov prisahajúcich vernosť vlajke (na scéne s iberskými vlkmi v krčme sa smejem doteraz).

Miestami je to brutálne (veľmi brutálne), miestami úplná groteska, a celé je to výživne okorenené poriadnou dávkou slovanských vulgarizmov. Nič pre citlivé povahy, ale čo na tomto divokom európskom východe je, ak sa do toho zamieša „oni zabíjali nás a my ich, ale pravdu sme mali my“ a „kašľať na to, nestalo sa to predsa u nás“ v krajinách, ktoré myšlienku o etnickej identite a národnom štáte doviedli do úplnej absurdity. Taký pamätník národného fanatizmu.

– – –

Ziemowit Szczerek – Sivý dym (Literárna bašta 2019, preklad Patrik Oriešek)

Teraz najčítanejšie