Denník N

Spustili sme Petíciu za ochranu inštitútu osobnej asistencie

Aj do výťahu potrebuje človek na vozíku pomoc. Napríklad pridržať automaticky zatvárateľné dvere.

Pár otázok na úvod: Ak niekto potrebuje pomoc 24 hodín denne, aké má možnosti? Ten, čo potrebuje pomoc 24 hodín, nemá právo na nezávislý spôsob života? Nemali by sme nastavovať systém podľa najslabších článkov spoločnosti?

Keďže v týchto dňoch si pripomíname 10 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v spoločnosti sa o právach týchto ľudí znova viac hovorí. Aj keď samotný dokument je veľkým úspechom, uvedenie jeho myšlienok a návrhov do praxe má na Slovensku ešte ďaleko k realite.

Prvým závažným problémom je akútny nedostatok osôb, ktoré by zastupovali ľudí so zdravotným postihnutím, zachytili ich podstatnú časť a jednali v ich prospech. Ďalším je nedostatočná spoločenská osveta naprieč celým spektrom odborov počnúc stavebnou legislatívou a končiac sociálnou oblasťou, na základe čoho chýba zahrnutie týchto ľudí do diskusií vecí verejných, ktoré sa ich bytostne dotýkajú (odstraňovanie architektonických či sociálnych bariér), ale aj tých, ktoré na prvý pohľad nemusia byť ich prioritou (cestovný ruch). Tretím závažným problémom je spoločenské zlyhanie v individuálnej podpore bežných ľudí so zdravotným postihnutím, v rámci čoho sa nezriedka stáva, že štát im pomoc a podporu skôr zoberie, ako by im ju poskytol. Dokazovanie toho, že by to malo byť inak, sa stáva len vyčerpávajúcim bojom s veternými mlynmi, do ktorého sa navyše kvôli obmedzeným možnostiam a závažným životným ťažkostiam mnoho ľudí ani nepustí.

Osobná asistencia je jedným z mála nástrojov, ktorý tu dlhé roky funguje a môže slúžiť aj ako príklad pre iné štáty. Informácia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o zmenách v osobnej asistencii, ktorá odznela na jeho tlačovej besede dňa 17. 6.2020 (vyjadrenie tu), nás preto zaskočila a znepokojila. Na základe jeho výpovede sú to práve plánované zmeny, kvôli ktorým sa nezvýši sadzba za hodinu osobnej asistencie. Z nejasného procesu schvaľovania vznikli nielen nepravdivé informácie v médiách, ale v dôsledku toho kolujú v tomto ohľade medzi verejnosťou rôzne dohady o tom, ktorým smerom sa budú spomínané zmeny v sociálnej oblasti uberať. Sme presvedčení, že by to malo byť minimálne formou samostatného zákona o osobnej asistencii.

Spojili sme sa preto ako užívateľky a užívatelia osobnej asistencie i osobní asistenti a osobné asistentky, aby sme boli tým hlasom pri obhajovaní osobnej asistencie, ktorý tu chýba. Vytvorili sme Petíciu za ochranu inštitútu osobnej asistencie a veríme, že s jej znením sa stotožnia nielen ľudia, ktorým osobná asistencia už dnes zabezpečuje nezávislý spôsob života (cca 11 000), ich osobní asistenti a osobné asistentky (cca 14 000) či rodinní príslušníci a rodinné príslušníčky, ale aj ľudia, ktorých prianie je žiť v štáte, v ktorom sa nemusia báť o svoju budúcnosť ani v prípade, že sa v ich živote objaví zdravotné postihnutie.

Privítame, ak našu iniciatívu podporia všetci, ktorým rovnaké hodnoty nie sú cudzie.

www.peticie.com/oa

Teraz najčítanejšie

Silvia Shahzad

V živote sa riadim dvomi heslami: "Nikdy nie je neskoro." a "Všetko má riešenie." Vďaka prvému som ukončila matfyz, keď som mala 34 a v 40ke si založila rodinu. Vďaka druhému nepovažujem boj s byrokraciou za beznádejný. Rada propagujem netradičné športy ako boccia a presná orientácia. Veľa snívam a svoje sny realizujem, aj preto som už bola poslankyňa NR SR. Som celý život na vozíku.