Neotravujte, tu sme pri vládnutí!

Autor je členom strany Progresívne Slovensko a zastáva funkciu okresného predsedu za Michalovce. Venuje sa ako politickej činnosti, tak práci v geodézií a kartografií vo svojom okolí.

Posledné dni ukázali trošku až strašidelný rozmer toho, čo dokáže obyčajného človeka naoko zmeniť na nepoznanie napriek tomu, že sme mali možnosť sledovať 10 rokov postupne vyvíjajúcu sa kariéru dobrého manažéra a politika. Mali sme možnosť sledovať všetky tie ťahy, či už za účelom získania politických bodov alebo skutočného záujmu o zmenu v tomto štáte. Postupne sme prežili kritiku a demonštráciu toho ako nesprávne je pre poslanca NRSR mať imunitu, cez mnohé iné pokusy zaujať až po výlet na Francúzku riviéru za bývalým ministrom alebo výlet na Cyprus za schránkovou firmou.

Všetok ten 10-ročný krik priniesol svoje ovocie a to v podobe obrovskej podpory obyvateľov tohto štátu v celonárodných voľbách, kde občania úplne adekvátnym spôsobom prejavili svoju vôľu. Prečo je potrebné v tomto prípade zdôrazniť slovo adekvátnym? Pretože počas tejto, donedávna ešte vydarenej, politickej kariéry sme mali možnosť sledovať pokusy ako o celonárodné referendum, kedy OĽANO malo navštíviť každú jednu domácnosť aj pokus o internetové hlasovanie ktoré malo byť nejakým základným kameňom a podmienkou pre vstup strany do budúcej koalície.

Stalo sa to, čo sa dalo čakať. Slovensko a jeho obyvatelia odmietli ďalšie 4 roky káuz a „našich ľudí“. Ľud ako taký ukázal jasne, kto má byť tá zmena vo vedení štátu. Pri všetkej úcte k (ako sám predseda strany OĽANO deklaroval pred voľbami) „najlepšej kandidátke“. Je to práve on kto získal obrovskú podporu pre stranu a ťažko čo i len lamentovať nad tým, či spôsob nechať sa prekrúžkovať zo 150. miesta mal vplyv na výsledné hlasovanie občanov vo voľbách.

Netrvalo dlho a vznikla koalícia, ktorá mala byť tým najlepším, čo sme si mohli zvoliť. Jej zloženie napovedalo, až na pár výnimiek, že ide o skutočne dobré zloženie.

Pred nejakým časom predseda koaličnej SaS Richard Sulík si dovolil mať zopár výhrad k určitým veciam. Odpoveď nenechala na seba dlho čakať.

„Ak sa strane SaS nepáči, môže kľudne z koalície odísť.“

O čo prekvapivejšie je uvedomenie, že vlastne na začiatku politickej kariéry Igora Matoviča bola strana SaS a jej predseda Richard Sulík.

Posledné týždne sa nesú v znamení problémov, ktoré spôsobil predseda parlamentu Boris Kollár. Teda môžeme diskutovať o tom, či tlačenie pani poslankyne Krištúfkovej na post splnomocnenkyne nebol pre stranu Sme Rodina tým „štartérom“ .

Vo výsledku však je úplne jedno ako sme na tento problém v NRSR prišli, dôležité je ako sa zachová samotný pán premiér. Možno by sme sa mohli pozrieť do nedávnej minulosti ako prebiehalo obhajovanie dizertačnej práce u ex predsedu parlamentu Andreja Danka a jasne by sme zistili, že logicky nie je možné aby bol schopný predseda strany OĽANO pokračovať s takouto kauzou ďalej bez toho, aby vyvodil nejaké patričné dôsledky.

To všetko sa však udialo možno nie až tak dávno, ale podľa premiéra za úplne iných okolností. Priznal, že ako opozičný politik nemal na srdci až tak na prvom mieste dobro občanov, ale skôr pád vlády. A teraz keď tú vládu tvorí a stelesňuje, nemôže predsa reagovať rovnako.

No možno toto vysvetlenie u zarytých zástancov Igora Matoviča nájde úspech, ale u nikoho iného logicky nemôže.

Namiesto toho, aby prišlo úplne logické vyvodenie zodpovednosti zo strany možno aj samotného predsedu parlamentu, tak sme sa dočkali trošku inej logiky.

Aby sme nebodaj neukrivdili jednému bývalému minimálne veľmi dobrému kamarátovi pána Steinhubel-a (zavraždený) z 90. rokov, tak poďme na to inak. Nemôžeme predsa potrestať iba jedného, ani keď ide o tak vysoko postaveného človeka. Návrh na kontrolu všetkých záverečných prác je vyslovene alibistické riešenie. Po prvé, ako som naznačil vyššie, je to všetko robené len za účelom udržať Borisa Kollára tam, kde teraz je. Za druhé, tento návrh ako aj už spomínané referendum formou takou, že členovia a sympatizanti OĽANO prejdú každú jednu domácnosť je len návrh, ktorý zákonite musí naraziť na problém, ktorý znemožní takúto kontrolu. Možno ešte ani sám premiér nevie kde narazí, ale vieme s istotou povedať, že úskalí je mnoho. Legislatíva aj možnosti odovzdávania či kontroly originality na vysokých školách sa vyvíjali, a preto skontrolovať všetko poctivo nie je možné. Avšak, ak sa niekto bude k tejto kauze vracať napríklad pred voľbami v roku 2024, tak líder strany OĽANO bude mať vysvetlenie silného kalibru. Nemohol za to predsa on, že sa to neskontrolovalo, ale komplikovanosť situácie. Samozrejme, pridá k tomu niečo o tom ako mu je to ľúto a že robil všetko, čo len mohol.

Posledné dni ponúkli poslancom za stranu OĽANO výhovorku, ktorú si rýchlo osvojilo takmer celé spektrum poslancov za túto stranu. Pán predseda parlamentu mal navštíviť a prísť osobne vysvetliť svoj postup pri tvorbe záverečnej práce na mimoriadne pochybnej univerzite na poslanecký klub najsilnejšej koaličnej strany.

Vo video reportáži ktorú sprostredkoval Denník N môžeme počuť vyjadrenia poslankyne a bývalej tenistky Romany Tabak, ale aj vyjadrenie líderky „najlepšej“ kandidátnej listiny, akú kedy uzrela krajina pod Vysokými Tatrami, Márií Šofranko.

https://www.youtube.com/watch?v=lExo7Af3upM&feature=emb_title

Nech sa na to bežný (nie obyčajný) človek pozrie naozaj akokoľvek, skutočne to pripomína neskutočne trápnu divadelnú scénu. Všetci, ktorí sa vyjadrili vlastne uznávajú, že je to plagiát a nie je to v dnešnej dobe možné, aby sa takto písali záverečné práce.

Teda, ako sa na to pozrieme. Pani ministerke kultúry to stačilo ako prvé kolo a čaká čo sa udeje ďalej. Volebnej líderke z toho všetkého vychádza, že v prípade keby ona bola na mieste Borisa Kollára, tak by odstúpila. Najlepšou však pri svojich vyjadreniach bola pani Tabak. Tá doslova s blaženým úsmevom na perách a miernim začervenaním na lícach vysvetľuje ako dokonale pán Kollár všetko vysvetlil a na všetko odpovedal.

Po vzhliadnutí tejto reportáže mi z toho vychádza, že názov obyčajní ľudia je skutočne presný. Lepší asi ani nemohol byť. Nejde o to, či sa na Slovensku dá získať titul podvodom, nejde ani o to, či takýto titul má sám predseda parlamentu (lebo titul stále má, aj keď sa ho nejakým svojráznym spôsobom vzdal). Ide len o to, že ako koalícia môžu pokračovať ďalej. Bez nejakých väčších rozbrojov vo svojom vnútri.

Nateraz to môže vyzerať ako úplne idylicky zvládnutá situácia. Avšak iba pre voličov strany Sme Rodina. Volič najsilnejšej strany volil pána premiéra z presne opačných dôvodov a čakal presne opačnú reakciu. Pán premiér sa roky pýšil tým ako „dáva dole“ podvodníkov a mafiánov vo vláde. Ako systematicky ničí korupciu a nastoľuje spravodlivosť.

To zmätenie, ktoré sa objavilo u mnohým voličov strany OĽANO po tejto kauze nie je nič iné ako efekt prechodu opozičného politika na koaličného. Teda, možno ani nie. To je skôr to, čo sa nám snaží Igor Matovič povedať, že tento postup musí v mene vyššieho dobra jednoducho uplatniť, inak bude zo Slovenskom opäť zle.

Otázka znie jednoducho. Sme Rodina so svojím predsedom možno aj nevedomky skúsila, čo to dá. A vyšlo to parádne. Žiaden postih, žiadne ultimátum, nič. To, že táto strana bude aj naďalej produkovať problémy vieme povedať s takmer určitosťou. Ako to, že to vieme tak isto? Je to proste DNA strany, ktorú nemôže zaprieť nikto. Ďalší kostlivec v skrini už čaká kedy môže vypadnúť, ale najväčší problém to po tejto kauze nespôsobí samotnej strane. Najväčším problémom to bude pre premiéra opäť šalamúnsky vysvetliť a nepriamo povedať, že vlastne on nemá moc nad druhou najsilnejšou koaličnou stranou. Teda nemá moc nijako brať na zodpovednosť členov tejto strany.

 

Matej Magura