Denník N

Ostať človekom

Social Construction. (https://partiallyexaminedlife.com/2019/10/07/ep227-1-social-construction/comment-page-1/, autor ilustrácie: Solomon Grundy)
Social Construction. (https://partiallyexaminedlife.com/2019/10/07/ep227-1-social-construction/comment-page-1/, autor ilustrácie: Solomon Grundy)

27. júna 2020 sa fanúšikovia Kulturblogu prahnúci po nových dezinformáciách opäť dočkali svojej pravidelnej dávky nezmyslov, tentokrát s ostrou nebezpečnou a jedovatou príchuťou protihumánnych teórií o nadradenosti určitej skupiny obyvateľov Zeme nad inou, v istom smere mierne odlišnou skupinou.

Môj článok by pokojne mohol začínať citáciou z Trestného zákona 257/2009 Z. z., keďže výtvor pána Magáta z dňa 27. 6. 2020 je nabitý, ba až priam presiaknutý konštrukciami trestuhodného charakteru. Možno na to príde v okamihu, keď niekto kompetentný začne vyvodzovať dôsledky z jeho napadnuteľnej produkcie – článkov, blogov, videí… Zbytočne teda vystavuje na odiv svoju kvázinedotknuteľnosť:

„Už 10 rokov na súdoch a ani raz ma nedokázali odsúdiť. Prečo? Lebo sa na súdoch ukázalo, že tzv. historici varia z vody.“

„Varenie z vody“ – tento prívlastok by lepšie pristal metóde, akou postupuje pán M. pri príprave hoaxkulinárskych zážitkov pre svojich „stravníkov“ na Kulturblogu a v iných pokútnych zákutiach online priestoru. Veď kto označil známu fotografiu márnice v Dachau za výsledok údajnej snahy amerických vojakov vytvoriť  záber z plynovej komory s telami? Kto urobil z mŕtveho esesáka (možno zo samotného SS-Sturmscharführera Heinricha Wickera) úbohého nevinného nemeckého civilistu zákerne zavraždeného Američanmi? 

Človek nemusí byť ani Sherlock Holmes (a dokonca nie ani historik, čo by možno potešilo pána Milana Uhríka), aby poznal odpoveď na vyššie uvedené otázky…

Magát hovorí o akomsi „varení z vody“ a pritom sám sa prikláňa k tvrdeniam postrádajúcim riadny argumentačný základ.  Aká to zvláštna tragikomická schizofrénia…

Administrátor Kulturblogu – očividný sympatizant zatiaľ neodsúdeného „hrdinu“ – sa veľmi nešikovne snaží zbaviť zodpovednosti za obsah blogerských príspevkov jednotlivých prispievateľov:

„Priestor tu má každý, kto spĺňa podmienky a pravidlá. Každý tu môže publikovať blogy na akúkoľvek tému. Nebudeme nikoho cenzurovať. Veríme v slobodu slova.“

Ak sa im to práve hodí, veria. V skutočnosti im však sloboda slova, ani sloboda tlače nevyhovuje. Keď sa ozvú médiá (najmä tie s vyššou sledovanosťou), ktoré ako pravicoví extrémisti označujú za sionistické, zradcovské, platené zo zahraničia, skorumpované…, tak už je oheň na streche a treba vyraziť do útoku proti konštruktívnej kritike a racionálnym argumentom.

Obr. 1: Slávny výrok veľkého indického mysliteľa a politika M. Gándhího (1869 – 1948) (Obrázok zo zdroja: https://www.abstarnews.com/india/mahatma-gandhi-ought-to-be-honoured-with-congressional-gold-medal-this-year-us-lawmaker/)

Pre extrémistických antidemokratov je typické obviňovanie demokracie z nedostatku slobody (najmä slobody slova a prejavu), pritom sami zvelebujú autoritárske režimy popierajúce a obmedzujúce ľudské slobody a práva. So slobodou slova je to tak ako s každou inou slobodou. Dosahuje sa hľadaním pravdy („Cesta mieru je cestou pravdy.“ – M. Gándhí), nie hľadaním slobody či umožňovaním kdejakým indivíduám, aby sa vyjadrovali k čomukoľvek a akokoľvek bez ohľadu na platné zákony, overené fakty a objektívnu skutočnosť.

Keď teda na Kulturblogu – na strane chorého nerozumu – veria v slobodu slova, prečo ignorujú hranice tejto slobody? Hranicami sú práva a slobody iných ľudí, do ktorých nemožno neprimerane zasahovať. Tieto neprimerané zásahy sú bežnými metódami mnohých tvorcov obsahu Kulturblogu: šírenie hoaxov, paniky, lží a nepodložených informácií, popieranie historických skutočností o zločinoch režimov potláčajúcich ľudské práva a slobody, podnecovanie k nenávisti voči určitým skupinám obyvateľstva a pod.

 

1./ MYŠLIENKOVÁ KONŠTRUKCIA

Prvé, čo si dovolím pripomienkovať (nielen v súvislosti s článkom, na ktorý reagujem), je samotné slovo „rasa“. Ide síce o bežne používanú jazykovú jednotku, ale uplatnenie by mala nachádzať maximálne tak na kynologických a iných podobných podujatiach. Rovnako aj slovo „plemeno“ by nemuselo prekračovať brány žrebčínov a plemenárskych podnikov.

V dnešnej dobe je už všeobecne známe, že pojem „rasa“ (ak hovoríme o ľudských bytostiach) nenachádza nijakú oporu v biologickom systéme a nemá žiadnu analógiu v genetickej informácii. Táto skutočnosť vyplýva hlavne z deskripcie štruktúry DNA a dekódovania ľudského genómu. „Rasa“ je teda len kultúrno-politickou pomocnou hypotézou a myšlienkovou konštrukciou nezaloženou na exaktných vedeckých zisteniach. Hybnou silou vzniku neprirodzeného konceptu tzv. „rás“ boli predsudky a snaha legitimizovať dominanciu ľudí svetlej farby pokožky nad  ľuďmi inej pigmentácie (napr. domorodými Afričanmi, príslušníkmi pôvodných amerických civilizácií atď.). Táto vymyslená dominancia sa stala akýmsi ospravedlnením plytkých cieľov koloniálnych mocností, napr. túžby po území a bohatstve neeurópskych kultúr. K inej farbe pleti bol automaticky priradený status podradenosti, menejcennosti, pozícia mimo ľudského druhu… Takéto myšlienky vohnali vietor do plachiet otrokárskych lodí, načrtli pomyselné strany trojuholníkovej trasy týchto plavidiel, podporili vyvražďovanie domorodých kultúr v rôznych kútoch sveta a podobné zločiny.

Poznámka pre „znalcov histórie“, ktorí by ma chceli napadnúť troskami zo židovských otrokárskych lodí na americkom Juhu (v 18. stor. sa tomuto obchodu venovali napr. Judah Touro, Aaron Lopez, Haym Salomon a ďalší vplyvní potomkovia európskych židovských migrantov hľadajúcich v Novom Svete útočisko pred prenasledovaním [1]):  Zlo, ktorým obchod s otrokmi bezpochyby bol, nemožno nijakým spôsobom obhajovať. Avšak obvinenie, ktorým s obľubou narábajú antisemiti, prekrúcači histórie a im podobní, a teda že obchod s otrokmi prekvital hlavne vďaka vtedajším americkým Židom z Juhu, je falošné a nepravdivé. Židovskí otrokári nepresahovali 1,3 % [2] z celkového počtu južanských obchodníkov s otrokmi. Ich celkový vplyv na spomínaný obchod bol zanedbateľný. Okrem tohto faktu sa očividne zabúda aj na mená a činy židovských abolicionistov vyjadrujúcich sa proti otroctvu, prípadne priamo bojujúcich za jeho zrušenie: August Bondi, rabín David Einhorn, Michael Heilprin (Heilprin Mihály) a ďalší. Tejto téme – často cielene skresľovanej, v snahe vtesnať Židov do roly utláčateľov a následne účelovo premosťovať na izraelsko-palestínsky konflikt – sa s vedeckou dôslednosťou venujú profesorka Marcie Cohen Ferris z University of North Carolina a Mark I. Greenberg, odborník z Western Washington University, v spoločne zostavenej kvalitnej publikácii  Jewish roots in southern soil: a new history (2006) [3].

Dnes, keď už pre nás nie je tajomstvom, že farba pleti je len biologickou odpoveďou procesu postupných kvalitatívnych zmien, ktorý viedol k diverzifikácii pozemského života, na UV žiarenie (resp. na dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou pred UV žiarením a dostatkom vitamínu D v organizme), by primitívny rasizmus nemal mať nijaké miesto v modernej spoločnosti uvedomelých ľudí.

No napriek tomu má, smutným dôkazom sú aj výroky pána Magáta… Preto je dôležité neustále podporovať snahy zacielené na vybudovanie tolerantnejšej a pluralitnej spoločnosti, organizovať predovšetkým na pracoviskách a vo vzdelávacích zariadeniach semináre rozmanitosti a výchovy k tolerancii, intenzívne kurzy individuálnej i kolektívnej emocionálnej inteligencie (EI) a pod.

 

2./ SHAPHSQUAL a SHAPHQUAL

Nemajte obavy, za môj notebook si nesadla Shani-Kimani z bratislavskej ZOO, ani nijaký iný Pan troglodytes snažiaci sa o napísanie čohosi zmysluplného, napríklad priezviska autora tragédie Hamlet… Slová v tomto podnadpise sú len výsledkom skutočnosti, že kontext týkajúci sa človeka, prirodzene odporuje nielen slovám „rasa“ a „plemeno“, ale aj slovnému spojeniu „rasový pôvod“.

Pre účely tohto článku si miestami vystačím s takýmto výrazom – „zdieľané fyzické (fenotypické) alebo spoločenské (sociálne) kvality“ (shared physical or social qualities) – shaphsqual (SPSQ), hoci aj na tomto akronymickom neologizme by sa určite dalo popracovať. SPSQ je skratka naozaj pre všeličo – napr. pre St. Petersburg String Quartet alebo Social Phobia Screening Questionnaire – ale takto sa aspoň vyhnem asociatívnym významom nepríjemného charakteru.

Shaphsqual nie je synonymom zbytočného slova „rasa“. Ak sa zameriame výlučne na zdieľané fyzické kvality (SPQ – shaphqual), tak ide o jednoduché zohľadnenie reálne existujúcich – no málo podstatných – rozdielov (podmienených veľmi malým počtom génov) vo fyzických vlastnostiach a genetických charakteristikách medzi ľudskými populáciami. Tieto rozdiely sa pomaly a prirodzene kumulovali desiatky tisíc rokov a zodpovedá za ne predovšetkým kombinácia prírodného výberu a kultúrnych inovácií. Kvality tohto druhu si nevyberáme, je to prirodzená súčasť každého jednotlivca. Prečo by sme teda mali niekoho súdiť či znevýhodňovať na základe tejto jeho charakteristiky?

 

3./ DIELO PRÍRODY?

Úžasný poľský básnik a satirik Stanisław Jerzy Lec (1909 – 1966) je známy aj ako autor výroku: „K hlbokej myšlienke sa treba vzopäť.“ Škoda, že sa podľa tejto múdrosti nezariadil revizionista Magát, ktorému na základe ním chrlených vyhlásení patrí aj nelichotivý a závažný prívlastok podnecovateľa k rasizmu. Keby tak učinil, určite by nezverejňoval na portáli KB – v internetovom haďom hniezde xenofóbie, bieleho nacionalizmu, dezinformácií, neoľudáctva, antisemitizmu, antisionizmu, zvrátených predstáv o vlastenectve atď. – desivú myšlienku takéhoto znenia:

„Rasizmus je úžasné dielo prírody a zaručuje nielen našu existenciu“

Hrozné je už len citovať tento nadpis blogerského príspevku z dielne bývalého kandidáta za ĽSNS, nieto ešte čosi takéto z presvedčenia šíriť v online priestore – napríklad medzi priaznivcami pseudokultúrneho Kulturblogu, ktorí čítajú pestré iracionálne magátizmy len preto, aby nemuseli myslieť. To už je potom naozaj lepšie nič nevedieť, ako prijímať za pravdu ľahko stráviteľné lacné klamstvá a nepodložené informácie. Český lekár Josef Thomayer (1853 – 1927) sa nemýlil, keď tvrdil, že lož a nezmysel bývajú farbistejšie a fantastickejšie, preto slabej hlave vyhovuje skôr lož ako pravda

V článku, na ktorý reagujem, autor neuviedol argumenty podporujúce tvrdenie, že „rasizmus je dielom prírody“. Avšak, ako dobrá duša, dovolím si pánovi Magátovi trošku napovedať. Ľudia, ktorí považujú túto výpoveď za pravdivú, majú vo zvyku argumentovať napríklad takto: „Keď človek bielej farby pleti vidí človeka tmavej pleti, v jeho amygdale sa zvýši aktivita, situácia je vyhodnotená ako možná hrozba, z čoho vyplýva, že rasizmus je vrodený, teda ide o dielo prírody.“  

Obr. 2: Anatómia emocionálnej explózie – Zrakový signál ide najskôr zo sietnice do talamu, kde sa analyzuje a vyhodnocuje jeho význam a primeraná odpoveď. Ak je odpoveď emocionálna, signál ide do amygdaly, kde aktivuje emocionálne centrá. Ale menšia časť pôvodného signálu ide rýchlejším prenosom priamo z talamu do amygdaly, čím umožňuje rýchlejšiu (hoci menej presnú) odpoveď. Preto amygdala môže aktivovať emocionálnu odpoveď ešte predtým, než kôrové centrá plne pochopia, čo sa deje. (Zdroje: https://sites.google.com/site/evopsyc/home/emotion/emotional-low-road-high-road; Goleman, D.: Emocionálna inteligencia. Citadella, 2017. s. 46)

Poznámka: Amygdala (gr. „mandľa“) je u ľudí zhluk vzájomne pospájaných štruktúr do tvaru mandle, ktorý je umiestnený nad mozgovým kmeňom, blízko dna limbického prstenca. Existujú dve amygdaly umiestnené po bokoch hlavy, na každej strane mozgu jedna. Amygdala je špeciálne určená na prežívanie emócií. Funguje ako zásobáreň emocionálnej pamäti a aj samotného zmyslu emócií, život bez amygdaly je život zbavený osobných významov.  Na základe signálov prichádzajúcich zo zmyslov preskúma každú skúsenosť z hľadiska možných problémov. Slúži ako psychologická hliadka, ktorá testuje každú situáciu, každý vnem z jediného a pomerne primitívneho pohľadu: „Je to niečo, čo neznášam? Čo mi ubližuje? Čoho sa bojím?“ Ak konkrétna situácia niečím naznačí odpoveď „áno“, amygdala okamžite reaguje ako nervový nástražný drôt, telegrafujúci správu o kritickej situácii všetkým častiam mozgu. [4]

Záver zo psychologického výskumu, na ktorom pracovali E. H. Telzer, K. L. Humphreys, M. Shapiro a N. Tottenham je nasledovný: citlivosť amygdaly na  fyzické alebo spoločenské  kvality zdieľané určitou skupinou ľudí nie je prítomná v detstve, ale objaví sa až okolo štrnásteho roku života, v období dospievania! Bolo tiež zistené, že ak dieťa vyrastá v skupine rovesníkov vyznačujúcej sa diverzitou (nazvime ju shaphsqual diverzita), tým menej silný je efekt amygdaly. Pri skutočne vysokej úrovni diverzity nebola zaznamenaná nijaká zvýšená aktivita amygdaly. Aj tieto zistenia dokazujú, že neurálne predpojatosti k SPSQ nie sú vrodené, nie sú dielom prírody a že tzv. „rasa“ je sociálnym konštruktom, naučeným v priebehu času.

Z viacerých odborných štúdií sociálneho psychológa Thomasa Pettigrewa z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz vyplýva, že emócie spojené s predsudkami sa formujú v detstve. Presvedčenia, ktoré slúžia na ich ospravedlnenie, prichádzajú neskôr. Predsudky sú typom emocionálneho učenia, ktoré prebieha v raných štádiách života, a preto je mimoriadne ťažké – ale nie nemožné – ich úplne zlikvidovať. Oveľa ľahšie je zmeniť správanie spojené s predsudkami a rozumové presvedčenia než hlboko zakorenené pocity. Účinným liekom proti predsudkom a rasizmu je v prvom rade poznanie, skúmanie rozmanitosti a vedomé dôsledné rozvíjanie emocionálnej gramotnosti.

Sila stereotypov, ktoré posilňujú predsudky, čiastočne vyplýva z neutrálnejšej dynamiky mysle, podieľajúcej sa na vzniku všetkých stereotypov,  a tou je sebapotvrdenie. [5] Ľudia si lepšie pamätajú situácie, ktoré potvrdzujú ich stereotypy a zároveň majú tendenciu nebrať do úvahy situácie, ktoré ich spochybňujú. Raritou nie sú ani ľudia, ktorí síce popierajú svoje rasistické postoje, no na druhej strane ich správanie stále ovplyvňujú skryté predsudky a v nejednoznačných situáciách konajú zaujato.

Z výsledkov výskumov o predsudkoch by sme si mali odniesť poučenie: povzbudzovať ľudí, aby sa ozvali proti všetkým, aj nepatrným aktom diskriminácie alebo obťažovania (nevhodné vtipy, etnické urážky…). Okamžitá reakcia proti predsudku vytvára sociálnu atmosféru, ktorá ho oslabuje.

 

4./ OD WATSONA CEZ KALERGIHO AŽ K SIONU

Ďalej v článku sa fantasta Magát oddáva prekrúcaniu faktov tentoraz z oblasti genetiky, šermuje zmienkou o Jamesovi D. Watsonovi (spoluobjaviteľovi molekulovej štruktúry DNA a nositeľovi Nobelovej ceny) a ďalšími podobnými výňatkami z vedy. Tieto jeho vyjadrenia však majú asi takú istú relevanciu ako neodborné lživé a v podstate smiešne tvrdenie „ďalšieho uznávaného genetika“ – Mahmúda Abbása, prezidenta Palestínskej autonómie (Dawlah Filasṭīn), a teda že Palestínčania sú potomkami Kanaáncov, čím sa snažil dokázať, že Židia nemajú nijaké historické väzby na Erec Jisra’el (Zem izraelskú)… [6]

Pri všetkej úcte k obrovskému a obdivuhodnému vedeckému prínosu  Jamesa D. Watsona – mapovanie a dešifrovanie génov v ľudských chromozómoch, skúmanie štruktúry vírusov, vydanie známej štúdie Molekulárna biológia génu, publikácií Príbeh DNA, Dvojitá špirála… – je na mieste konštatovanie, že o svoje čestné tituly prišiel právom. Vypustil totiž do sveta vedecky nepotvrdené vyhlásenie, ktorým dal do priamej súvislosti ľudskú inteligenciu a zdieľané fyzické kvality, čo je obyčajné zneužívanie vedy na ospravedlnenie predsudkov. Watson naznačil, že inteligencia Afričanov tmavej farby pleti by nemusela byť rovnaká ako u tzv. bielych ľudí a že v ďalšom priebehu môžu vznikať intelektuálne rozdiely medzi geograficky oddelenými ľuďmi v dôsledku genetickej divergencie. [7]

Magát smutne konštatuje:

„Pred propagandou rovnosti vás už neochráni ani to, že ste držiteľom Nobelovej ceny, či niekoľkých titulov z genetiky. Rovnosť sa skrátka, keď nie prirodzene, presadí politicky.“

Obr. 3:  Nelogickým nesúrodým spájaním informácií vzniká konšpiračná teória. (Vytvorené podľa obrázkov z týchto zdrojov – https://www.pinterest.com/pin/488429522087273171/, https://www.reddit.com/r/coolguides/comments/gqwrs3/truth_vs_conspiracy/)

A hneď v ďalšej vete odkazuje na svoj starší blog, v ktorom oživuje konšpiračnú teóriu o tzv. Kalergiho pláne oslabenia európskej spoločnosti prostredníctvom masového prisťahovalectva, integrácie a tzv. „miešania rás“. Za celým „sprisahaním“ stoja, ako inak, slobodomurári a európske židovské elity. Týmto nezmyslom s obľubou argumentujú tí istí hoaxgurmáni ultrapravičiari, antisemiti, prívrženci bieleho nacionalizmu… ktorí sa oháňajú podvrhmi typu Protokoly sionských mudrcov (nimi si veľmi rád kráti dlhé chvíle napríklad aj predseda ĽSNS Marián Kotleba) alebo Koestlerovým nonsensom The Thirteenth Tribe, a klamstvami, akými sú napr. legenda o „večnom Židovi“, obvinenie z rituálnych vrážd, označovanie holokaustu za sionistický výmysel, obviňovanie Židov za ekonomické problémy celého sveta, vykresľovanie sionistov ako imperialistov, ktorí v r. 1948 ukradli cudzie územie…

Nedôveryhodnosť tejto konšpiračnej teórie, ktorej cieľom je šíriť paniku medzi tzv. bielymi ľuďmi a obhajovať nenávistný program bieleho nacionalizmu, podčiarkuje a zvýrazňuje fakt, že k jej šíreniu mohutne prispeli Gerd Honsik (1941 2018) rakúsky neonacista a popierač holokaustu, autor knihy Kalergi Plan (2005) a biely supremacista David Lane (1938 2007) zákerný spoluvrah židovského právnika a moderátora denverského rozhlasového vysielania Alana Berga (18. júna 2020 uplynulo 36 rokov od vraždy A. Berga). Odpad z pera trestancov G. Honsika a D. Lanea predstavuje bohatý zdroj inšpirácie práve aj pre pána Magáta.

Konšpiračnej teórii o tzv. Kalergiho pláne uverím presne v tom istom okamihu, keď stretnem „večného Žida Ahasvera“…  

 

5./ „SVET, KTORÝ ZAVREL DVERE…“

Ďalšia citácia z pôvodného článku:

„Kalergi asi sám netušil, že inteligenciou obdarená biela rasa nebude chcieť uzatvárať mimorasové páry s černochmi či aziatmi. Tento plán zlyhal videteľnými rozdielmi, ako v inteligencii, tak v mentalite medzi rôznymi rasami. A tak sa robí všetko pre to, aby sa presadili tieto ciele aspoň politicky a skrze médiá, ktoré patria z veľkej časti, čuduj sa svete, šéfovi Svetového židovského kongresu – Ronaldovi Lauderovi (Skupina CME). Tým istým Židom, ktorí odmietajú prisťahovalectvo do Izraela, lebo to môže byť nebezpečenstvo pre židovský štát.“

Neobjektívnu kritiku médií pravicovými extrémistami som odôvodnil v úvode tohto článku. Téme sa obšírnejšie venuje kvalitná publikácia Jazyk pravicového extrémizmu (R. Štefančík, M. Hvasta).

Keďže tzv. „Kalergiho plán“ je obyčajným podvrhom – život mu vdýchli iba teórie a predstavy predpojatých fantastov, inak je neexistujúci – asi ťažko teda mohol zlyhať. „Čo možno chápať ako neexistujúce, toho esencia (podstata) nezahŕňa existenciu.“ (Etika, Baruch Spinoza, 1. časť, axióma 7)

Rovnako je teda nemožné, aby existoval súvis medzi týmto výplodom bujnej antisemitskej fantázie a prvkom reality – úspešnou spoločnosťou Central European Media Enterprises, ktorú v r. 1994 založil americký biznismen, filantrop, zberateľ umenia a investor Ronald S. Lauder. Mimochodom, v správnej rade CME nepôsobí už šesť rokov. V článku nášho milovníka konšpiračných teórií je hlavným „previnením“ pána Laudera jeho židovský pôvod…

Vo vyššie citovanom odstavci je meno pána Laudera nepochopiteľne a nelogicky prepojené so stanoviskom, ktoré zaujali predstavitelia štátu Izrael v neľahkých otázkach súvisiacich s utečeneckou krízou. Je snáď pán R. S. Lauder izraelským premiérom, ministrom, poslancom Knesetu alebo iným vplyvným izraelským politickým činiteľom zodpovedným za tieto rozhodnutia?

Celkom úsmevné je aj tvrdenie pána Magáta, že spoločnosť Central European Media Enterprises a pán Lauder sú tí istí Židia, ktorí odmietajú prisťahovalectvo do Izraela…“ 

Pod svojím blogom uvádza jeden naozaj „luxusný a hodnoverný“ zdroj – švédsky ultranacionalistický a vedecky skeptický internetový denník Nya Dagbladet. V tomto splaškovom denníku ho upútal článok – publikovaný 9. januára 2014 (aktualizovaný 1. novembra 2019) – zameraný na dohodu medzi Izraelom a Švédskom o presune eritrejských žiadateľov o azyl z Izraela do Švédska. Tento krok Izraela okomentoval Magát nasledovnými vetnými konštrukciami:

„Židovské pokrytectvo? Áno, čiastočne. Ale hlavne zdravý rasizmus. Pud uchovať svoju rasu a zabezpečiť bezpečnosť vlastného ľudu pred zvýšenou kriminalitou čiernych prisťahovalcov a zvýšenými nákladmi na zachovanie bezpečnosti. … „Buďme ako Židia, chráňme si vlastnú rasu!“

Marianova „sladká nevedomosť“? Áno, úplne.

Zásadný omyl tohto pána vyplýva zo skutočnosti, že Židia nie sú rasa (nemôžu si teda „vlastnú rasu“ ani chrániť – to je na hypotetickej úrovni porovnateľné s vojenským úsilím ubrániť pevnosť, ktorá nebola nikdy vybudovaná). „Rasou“ by neboli ani v prípade, že by (odporný a neprijateľný) koncept ľudských rás nachádzal oporu vo vede. Avšak ako som už v tomto mojom článku uviedol, kategorizovanie ľudí do tzv. „rás“ je nesprávne, nevedecké, nehumánne, odporujúce univerzálnym mierovým ideám a v každom ohľade nebezpečné. O to zvláštnejšie vyznieva výzva pána M.: „Chráňme si vlastnú rasu!“

Potom do textu ešte vložil výrok izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z r. 2012: „Ak ich príchodu nezabránime, môže sa zo 60 000 ľahko stať 600 000, a to ohrozuje našu existenciu ako židovský štát“. 

Pre každý prípad uvediem presnejšiu citáciu z článku Rona Friedmana (20. 5. 2012 / 28. Iyyar 5772) – The Times of Israel:

„Netanjahu povedal, že počet migrantov, ktorý sa v súčasnosti pohybuje okolo čísla 60 000, by sa mohol zvýšiť na 600 000, a že „záplava migrantov“ by mohla negatívne ovplyvniť židovský a demokratický charakter štátu [Izrael].“

Mnoho krajín na celom svete, vrátane Izraela, sa dnes nutne musí venovať neľahkej otázke zodpovedného vysporiadania sa s populáciou migrantov a utečencov. Ďalšia dôležitá otázka, ktorá veľmi rezonuje aj jedinou demokratickou realitou na Blízkom východe, je otázka tolerancie a boja proti diskriminácii. Pre Izrael sú obe tieto otázky osobitne citlivé, majú priamy dosah na morálne a etické princípy týkajúce sa identity krajiny ako židovského a demokratického štátu – presne ako to povedal Benjamin Netanjahu – a povinnosti Židov pomáhať iným utláčaným ľuďom.

Magátova jednoduchá rovnica, s ktorou v súčasnosti pracuje – Izrael = sionisti = rasisti, utláčatelia, imperialisti… – je absolútne nesprávna, vychádza len zo zaujatosti a vyhranených postojov.  Avšak otvorený a demokratický (netvrdím, že dokonale bezchybný) charakter Izraela je v kombinácii so snahou o dôslednú ochranu náboženských a politických práv jednotlivých náboženských a etnických skupín dostatočným protiargumentom v reakcii na útoky tohto druhu. Am Jisrael Chai!

V roku 2017 získalo 200 ľudí zo západosudánskeho regiónu Darfur (دار فور) dočasné povolenie na pobyt na území Izraela. Ich žiadostiam o priznanie statusu utečenca bolo vyhovené síce až s odstupom niekoľkých rokov od dňa podania žiadostí, ale aj tak to bol v poslednej dekáde významný krok zo strany Izraela. Povolenie nie je nijak časovo ohraničené, ale štát ho môže v prípade zmeny okolností zrušiť (napr. ak je už pre utečenca bezpečné vrátiť sa domov alebo ak sa dopustí trestného činu). Počas pobytu na území Izraela môžu títo utečenci pracovať a poberať sociálne dávky.

Takéto ústupky zo strany Izraela tiež nesvedčia o údajnej rasistickej politike tohto štátu. Dany Bahar vedúci pracovník v Brookings Institution (Global Economy and Development program) – uvádza vo svojom článku „How should Israel address African refugees?“ (publikovanom dňa 6. 4. 2018 na stránke Brookings), že poskytovanie dočasných povolení na pobyt na území Izraela (TPS – temporary protected status), môže byť kompromisom pri hľadaní riešenia tejto neľahkej situácie.

V máji 2020, pri príležitosti 72. výročia vzniku štátu Izrael, zverejnil Izraelský centrálny štatistický úrad (הלשכה המרכזית לסטטיסטיקה, Ha-liška ha-merkazit le-statistika) najnovšie údaje o populácii národa. Izrael (so svojou pomerne skromnou rozlohou 22 072 km2) je domovom pre 9 190 000 obyvateľov, vrátane 6.8 milióna Židov (74% populácie), 1.93 milióna Arabov (21% populácie – arabskí moslimovia, beduíni, Ahmadiyya, arabskí kresťania, Drúzi…) a 454 000 občanov ďalších skupín (viac či menej početných) – Arméni, Adygovia, kopti, bahájci, malé komunity sýrskych kresťanov (Aramejci, Asýrčania), Kurdi…
Prítomnosť tisícov Židov tmavej pleti (Falaši – etiópski Židia, Tejmanim – jemenskí Židia, Ibo Bnej Jisrael – Židia z Nigérie…) v Izraeli je najlepším argumentom proti spájaniu sionizmu s rasizmom.
Izrael bol neraz – právom i neprávom – kritizovaný za diskrimináciu svojich nežidovských občanov. Tejto kritike – pokiaľ je objektívna a konštruktívna – niet čo vytýkať. Žiaľ, častejšie sa však v médiách, vyjadreniach rôznych politikov či predstaviteľov vplyvných organizácií (napr. OSN s neprehliadnuteľným antisemitským smerovaním) môžeme stretnúť s prekračovaním hranice objektívnej kritiky, a čo je horšie, s prekračovaním hranice medzi pravdou a lžou. Izrael je zámerne zobrazovaný ako rasistický štát pripomínajúci nacistickú Tretiu ríšu alebo režim apartheidu v Južnej Afrike. Takéto scestné teórie prehliadajú elementárne historické odlišnosti. Kým spomenuté režimy zaradili rasizmus do právnych noriem a ich základom bola ideológia rasovej nadradenosti, Izrael, hoci explicitne a jedinečne spojený s chápaním židovskej štátnosti/národovectva, je demokratickým štátom, ktorý sa stal novým domovom ľudí rôznych pôvodov a z rôznych krajín a kde sú témy netolerancie a diskriminácie pevné súčasti verejného diskurzu. [8]

Izrael bol založený ako národná vlasť pre židovských obyvateľov pred 72 rokmi. Odvtedy prijal viac ako 3.3 milióna imigrantov z celého sveta (z nich 44 % urobilo aliju v r. 1990 a v nasledujúcich rokoch). Všetci Židia majú právo vstúpiť do Izraela a nárokovať si občianstvo podľa Zákona o návrate (חוק השבות Chok ha-švut). Z ideologických a demografických dôvodov sa štát Izrael, pochopiteľne, nepovažoval za cieľ nežidovskej migrácie. Napriek tomu je Izrael domovom vyše 140 000 nežidovských medzinárodných migrantov, ktorí sa rozdeľujú na dve základné skupiny:

  • ekonomickí migranti (označovaní ako „zahraniční pracovníci„) – do Izraela prichádzajú už od 90. rokov 20. storočia z rôznych krajín. Do krajiny vstúpili preto, aby vyplnili medzery na trhu práce (v stavebníctve, v poľnohospodárstve…). Vo februári 2018 bolo v Izraeli evidovaných 100 000 takýchto zahraničných pracovníkov (väčšina z nich – približne 80 % – má legálny status ekonomického migranta).
  • žiadatelia o azyl a utečenci – medzi rokmi 2007 – 2012 nelegálne prekročilo egyptsko-izraelskú hranicu veľké množstvo takýchto migrantov hľadajúcich bezpečné útočisko pred prenasledovaním, vojnou atď. vo svojich domovských krajinách. Začiatkom roka 2018 ich bolo v Izraeli do 40 000, v nasledujúcom období ich počet výrazne vzrástol (väčšina z nich prišla zo Sudánu a štátu Eritrea). Izrael podnikol niekoľko krokov na zastavenie prílivu nelegálnych migrantov vrátane výstavby hraničného plotu s Egyptom. Izraelská vláda pracuje v tejto oblasti na takej národnej politike, ktorá zabezpečí ochranu týchto jednotlivcov bez toho, aby sa vytvoril precedens, ktorý by mohol podnietiť obnovenú migráciu. Do akej miery je v tejto snahe izraelská vláda úspešná, nech zhodnotia odborníci znalí problematiky…

Ak sa niekto akýmkoľvek spôsobom potrebuje vyjadrovať k záujmu predstaviteľov štátu Izrael prijímať primárne Židov, mal by mať na pamäti slová amerického právnika Alana Dershowitza – veľkú pravdu, ktorou elegantne uzatváram piatu časť môjho príspevku:

„Svet ktorý zavrel dvere pred Židmi hľadajúcimi únik z Hitlerových pecí, nemá dostatočné morálne postavenie na to, aby sa mohol sťažovať na uprednostňovanie Židov štátom Izrael.“

6./ NULOVÁ TOLERANCIA K INTOLERANCII

Pozrime sa na ďalšie štyri tvrdenia, ktorými Magát balamutí svoj fanklub, či priamo vyzýva k určitému negatívnemu postoju:

  • Tvrdenie č. 1: „Rasizmus, slovo, ktoré dnes vzbudzuje vášne, ale zároveň mu vďačíme za naše miesto na tejto planéte.“

Rasizmus polarizuje spoločnosť a iracionálne proti sebe štve skupiny obyvateľov Zeme, ktoré by radšej mali spolupracovať (na mierových úsiliach, zelenej obnove planéty atď.). Avšak jednoznačné zreteľné zavrhnutie rasizmu a vhodné spôsoby šírenia myšlienok tolerancie a rovnostisemináre rozmanitosti, tolerancie inakosti, kurzy EI a pod. – len sotva môžu v spoločnosti vyvolávať nejaké patologické emócie. Ukáže sa akurát pravá povaha tých, čo chcú i naďalej podliehať sile stereotypov a rozširovať vírus zakorenených predsudkov aj s jeho ďalekosiahlymi ničivými následkami. Môžeme teda len súhlasiť s výrokom Viktora E. Frankla (1905 – 1997), rakúskeho neurológa a psychiatra (ktorý prežil väznenie vo viacerých koncentračných táboroch): „Existujú len dve ľudské „rasy“ – slušní a neslušní.“

Obr. 4: Planéta Jednoduchosť – karikatúra (autor: Matúš Zelieska)

Rasizmu – maximálnej krutosti pri minimálnom uvažovaní – vďačia za svoju existenciu jedine tak obyvatelia názorovej planéty MM-88 a spolu s nimi aj tvorcovia obsahu + sympatizanti ďalšej dezinformačnej obežnice ĽSNS – údajného „necenzurovaného priestoru pre všetkých cenzurovaných“ s priliehavým názvom Planéta Jednoduchosť.  Malý princ by nám podal správu približne takéhoto znenia: „Na planéte Jednoduchosť býva extrémista a notorický klamár Danny Kollár (Daniel Bombic). Je tak trochu kráľom (konšpiračných teórií), pijanom (ako gastarbeiter vo Veľkej Británii bol za 14 rokov štyrikrát prichytený pri jazde pod vplyvom alkoholu) i márnivcom (závislým na obdivných komentároch pod svojimi útočnými videami). Biznismenom nie je, pretože má vážne podozrenie, že všetky finančné aktivity v celom vesmíre sú v rukách Sionu.“

V komentároch pod článkom, na ktorý reagujem, nejaký zástanca výtvorov pána Magáta (zrejme dvorný pätolizač), s krycím menom Heinrich Wilhelm, píše:Uznávam, že pán Magát použitím slova „rasizmus“ nezvolil zrovna najšťastnejší termín (nesie to v sebe priliš negatívne konotácie), osobne skôr preferujem rasializmus alebo rasový realizmus…“

Obr. 5: Philip Emeagwali v r. 1985 po získaní ceny Gordon Bell Prize (zdroj: http://emeagwali.com/usa/michigan/supercomputing-college-of-engineering-university-of-michigan.html)

Avšak ani výrazmi rasializmus“ a „rasový realizmus“ pán Neznámy nič nezachránil, nič neobhájil! Ako by aj mohol, keď velebí pseudovedecký smer, ktorý je živnou pôdou fanatizmu menom biely nacionalizmus? Schvaľovanie rasového realizmu ide ruka v ruke so snahou o popularizáciu prevažujúcich temných stránok eugeniky, ktorej zástancom bol napríklad aj William B. Shockley (1910 – 1989) – rasista a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (objav tranzistoru, NC udelená v r. 1956). Zaujímavosťou je, že W. B. Shockely zomrel presne v tom roku, v ktorom špičkový počítačový vedec Philip Emeagwali (pochádzajúci z juhozápadnej Nigérie, IQ 190) získal prestížnu cenu Gordon Bell Prize, ktorú udeľuje Association for Computing Machinery (ACM) – najväčšia vedecká a vzdelávacia spoločnosť pôsobiaca v oblasti výpočtovej techniky.

Rasový realizmus vyvstal len na predsudkoch, akejsi nedôslednej zmyslovej skúsenosti, odmietaní všetkého vedeckého. Súčasne poskytuje priestor pre ďalšie nevedecké náuky – najmä pre šialenú frenológiu (t. j. teória odvodzujúca psychické vlastnosti človeka z tvaru jeho lebky) a sociálny darvinizmus (ostro kritizovaný takými velikánmi, akými boli Karl Popper či Ludwig von Mises). Rasoví realisti (RR) nefunkčne spájajú dve nesúvisiace veci na základe príslušnosti k tomu, čo ja nazývam SPSQ – napr. tmavá farba pleti = nízke IQ, vyššia pravdepodobnosť spáchania trestného činu… Časté tvrdenie RR (týkajúce sa Afričanov tmavej pleti): „Je to v ich génoch, nič sa s tým nedá robiť…“

Koncept inteligenčného kvocientu sprevádza ľudstvo už niečo vyše storočia. Sláva IQ testov sa začala počas 1. svetovej vojny, keď pre vojenské účely roztriedili milión amerických mužov pomocou prvej formy IQ testu typu papier-pero, ktorý vtedy zostavil Lewis Terman, psychológ zo Stanfordu. Výsledkom bol desaťročia trvajúci „starý spôsob chápania IQ“, ktorý podľa Howarda Gardnera z Pedagogickej fakulty Harvardovej univerzity prináša so sebou rôzne obmedzenia (ľudia sú buď inteligentní, alebo nie, tak sa narodili a s tým už nemôžete v podstate nič robiť; IQ testy vám prezradia, či patríte k tým inteligentným alebo nie). Tradičný pohľad na IQ Gardner zvrhol s pomyselného psychologického piedestálu svojím významným dielom Frames of Mind (Rozpoloženie mysle, 1983). Svojím konceptom mnohonásobnej inteligencie prekonal štandardný model IQ ako jediného nemenného faktora.

Je potrebné zdôrazniť, že priamy test všeobecných mentálnych schopností neexistuje. IQ testy merajú škálu rôznych kognitívnych schopností a spôsobilostí v určitom okamihu života (tradičné koncepty IQ sa zameriavajú na úzke spektrum lingvistických a matematických schopností), no nepracujú s existenciou širšej škály rôznych inteligencií, s faktom, že výsledok z IQ testu je veľmi nestabilný ukazovateľ (IQ nie je konštantné), ani nezohľadňujú zásadný faktorvplyv prostredia na IQ a celkovo na formovanie osobnosti. Ľahko je oháňať sa genetikou a kdejakými štatistikami o nízkej inteligencii domorodých Afričanov tmavej pleti, no málokto sa zamýšľa nad tým, prečo sa hladné dieťa v Somálsku či vystrašení mladí študenti z nepokojného Južného Sudánu neučia matematiku či jazyky tak ľahko (alebo prečo majú slabšie výsledky v IQ testoch) ako ich rovesníci žijúci a rozvíjajúci sa v ideálnych podmienkach. V siedmej časti tohto článku nájdete niekoľko slov aj o vplyve éry kolonializmu (1450 1870) na súčasnú situáciu v tých krajinách Afriky, ktoré sú označované prívlastkom rozvojové. S neblahou situáciou bezprostredne súvisia aj obmedzené možnosti prístupu k informáciám, vzdelaniu.  Vidíme teda, že rozdiely medzi tzv. „rasami“ napríklad aj čo sa týka úspešnosti pri riešení IQ testov, nie sú geneticky podmienené, ale vo významnej miere ide o odraz stavu daného prostredia (jeho problémov, podmienok v ňom vládnucich a pod.), ktoré jedinca obklopuje a formuje.

Ak sa človek ocitne v prostredí, ktoré má potenciál vplývať na jednotlivca pozitívne (z hľadiska dostupnej motivácie, možností rozvoja rozmanitých schopností a osvojovania si intelektuálnych, emocionálnych i sociálnych zručností), vždy je šanca, že jednotlivec (bez ohľadu na SPQ či iné charakteristiky, na ktoré človek nemá vedomý vplyv) dosiahne úspech v odbore, ktorý si zvolí.

Zaoberať sa otázkou IQ nemá význam, ak prehliadame rozmer intrapersonálnej inteligencie (vodcovské schopnosti, schopnosť pestovať vzťahy a udržiavať priateľstvá, schopnosť riešiť konflikty, schopnosť analyzovať sociálne vzťahy) a emocionálnej inteligencie (poznanie a zvládanie vlastných emócií, sebamotivácia, schopnosť rozpoznať emócie druhých, schopnosť mať dobré medziľudské vzťahy). Najmä emocionálna inteligencia si vyžaduje našu zvláštnu pozornosť, keďže jej súčasťou je aj odbúravanie predsudkov a vysporiadanie sa s intoleranciou.

  • Tvrdenie č. 2: „Rasizmus v zmysle hrdosti na vlastnú rasu a udržania jej homogénnosti, je dôležitý prvok, ktorý vybudoval našu civilizáciu.“

Rasizmus jedna z najvážnejších hrozieb pre ľudstvo nemôže byť chápaný a ani interpretovaný v zmysle nejakej hrdosti. Vyššie citovaný magátizmus je prvkom z oboru absurdna. Veď ako môže maximum nenávisti pri minimálnom rozume udržať homogénnosť niečoho alebo čosi prospešné vybudovať?

Nezabúdajme, ako tento „dôležitý prvok“ „budoval“ kultúry amerických Indiánov v období kolonizácie Ameriky, ako „pozdvihol“ domorodých Afričanov, ako „rozkvitali“ končiny Západnej Afriky vplyvom arabského obchodu s otrokmi, ako segregácia na základe farby pleti „prospievala“ Spojeným štátom americkým, ako politika apartheidu „zocelila“ Juhoafrickú republiku…

Nezabúdajme ani na obete holokaustu a ďalších nacistických čistiek, na obete genocídy Arménovrwandskej a kambodžskej genocídy, na obete etnických čistiek“ v bývalej Juhoslávii, na sindžárskych jezídov zavraždených príslušníkmi IS v roku 2014…

 

  • Tvrdenie č. 3: „Rovnosť rás neexistuje. Je to nezmysel hlásaný marxistickou svoločou, a ktorý nemá reálny základ.“

Nad rovnosťou v rámci umelého sociálneho konštruktu je zbytočné sa vôbec zamýšľať…

V tejto súvislosti však nemôžem nespomenúť nesmrteľnú myšlienku Jana Masaryka (zaznamenanú v úžasnej knihe českého a izraelského literáta Viktora FischlaHovory s Janem Masarykem“) „Mít rád lidi a milovat lidi, to je to celé tajemství a jediný recept na štěstí.“– ktorú spopularizoval ďalší známy český velikán Jan Werich.

Strašenie marxizmom, neomarxizmom, marxistickou svoločou príp. kultúrnym neomarxizmom nesmie, pravdaže, chýbať v správnom dezinformačnom článku. Pravicoví extrémisti takto nálepkujú smery, ktoré podporujú práva marginalizovaných skupín, integráciu migrantov, multikulturalizmus či mierový a zelený aktivizmus, čiže približne všetko to, čo skutoční neomarxisti označujú ako „kultúrny liberalizmus“. Mimochodom, strach z „nebezpečného“ liberalizmu je jeden z elementov, ktorý dokonale spája pravú a ľavú perifériu politického spektra…

 

  • Tvrdenie č. 4 + trestuhodná výzva: „Nepostihnutý nejakou kresťanskou morálkou, univerzálnym bratstvom ľudského druhu, a nezaslepený mediálnou propagandou rovnosti apelujem na všetkých: Buďte rasisti!“

Na to, že pán M. je, ako sa sám vyjadril, „nepostihnutý kresťanskou morálkou atď.“, v závere svojho blogu sa prihovára kresťanom ako niektorý z vážených náboženských vodcov typických pre túto konfesiu:

„Ak veríte v Boha, teda v Stvoriteľa, mali by ste veriť, že Stvoriteľ dal každej rase kus vlastnej zeme, ku ktorej sa geneticky viažu. Inými slovami: Sú geneticky vybavení na život v tejto oblasti. Tým pádom prestaňte podporovať nejakú imigráciu, lebo páchate zločiny proti Bohu. Vy narušujete Božie dielo. Nevadí vám to? Vašou kresťanskou morálkou nie je týmto ľuďom poskytovať útočisko vo vašej krajine, ale robiť všetko pre to, aby sa podmienky v ich krajine zlepšili a tam mohli v mieri žiť. To je úloha kresťana.“

„Nepostihnutý kresťanskou morálkou“ sa „apoštol Marián“ stavia do pozície buditeľa kresťanov.

Bez potrebných vedomostí z biologických i ďalších príbuzných vied zvelebuje „prírodovedec Magát“ rasizmus (a súčasne aj o nič menej škodlivý rasializmus či agresívny etnocentrizmus) a vyhlasuje že „rasizmus je dielom prírody.“

Nezaťažený prácou s historickými faktami opovážlivo a trestuhodne šliape po pamiatke obetí holokaustu a neuvážene obviňuje z podvodov významné inštitúcie ako Yad Vashem či KZGedenkstätte Dachau.

 nakazený rasizmom a bezbrehou nenávisťou šíri desivú výzvu: „Buďte rasisti!“

Slovné spojenie univerzálne bratstvo ľudského druhu či snaha „odiať svet do hodvábnej hebkosti mieru“ dnes síce ešte majú príchuť utópie, ale netreba zabúdať na slová veľkého básnika Lamartinea,  a teda že utópie sú často len predčasné pravdy…“

 

7./ MADE IN AFRICA

Pán M. si kladie „dôležitú“ otázku, na ktorú si vzápätí sám odpovedá reťazcom ďalších (a, žiaľ, veľmi prihlúplych) otázok:

„Prečo je dôležité chrániť našu rasu? Odpoveď je jednoduchá: Koľkokrát ste si kúpili naozaj kvalitný výrobok s nápisom Made in Afrika? Koľkokrát ste si vypočuli klasickú hudbu z Afriky? Koľkokrát ste čítali kvalitný román z Afriky? Koľkokrát ste sa viezli na kvalitnom aute z Afriky? Koľkokrát ste leteli lietadlom vyrobeným v Afrike?“

Dôležité je chrániť ľudské práva a dôstojnosť, nie umelý konštrukt vyvierajúci z nízkej túžby ľudí klasifikovať.

Otázkami týkajúcimi sa klasickej hudby z Afriky, kvalitných výrobkov, literatúry a pod. sa pán Magát opäť dokonale strápňuje nemá totiž ani elementárny všeobecný prehľad.  O chýbajúcich vedomostiach z histórie už ani nehovorím, veď úplne odignoroval stopy otrokárstva, éry kolonializmu, rýchlej dekolonizácie a súčasnej neokolinizácie v africkej pôde. A to má vo svojom profile na KB uvedené: „Milujem dejiny a milujem ich odkrývanie.“ Musí ísť  o lásku naozaj neskutočnej sily…

Faktom je, že strata približne štyridsiatich piatich miliónov domorodých Afričanov (vyvezených v rokoch 1450 1870) bola pre Afriku obrovskou katastrofou, z ktorej následkov sa s väčšími i menšími úspechmi spamätáva dodnes. Viac ako dve tretiny odvlečených domorodcov zahynuli buď počas plavby, alebo na choroby, zlé zaobchádzanie, podvýživu či prepracovanosť. Okolo r. 1800 bolo v Amerike asi deväť miliónov afrických otrokov. Zaujímavý výskum harvardského profesora ekonómie Nathana Nunna upozorňuje na koreláciu medzi počtom zotročených vyvezených afrických domorodcov a následnou chudobou či problematickým ekonomickým rozvojom týchto oblastí naprieč storočiami až po súčasnosť. Obchod s otrokmi a kolonizácia závažné ekonomické determinanty spôsobili okrem iného aj etnické rozštiepenie domorodého obyvateľstva. Toto neprirodzené rozštiepenie zabránilo prirodzenému formovaniu širších etnických identít.

V 17. storočí bola Afrika pestrou zmesou rôznych národov a kráľovstiev s vlastnými zvykmi, formami vlády, náboženstvami, jazykmi. Africké národy sa v tomto období rýchlo rozvíjali. Keby neboli prišli  Európania, africké národy by rozvinuli svoje kultúry ešte ďalej. Európania kupovali zlato, exotický tovar a otrokov, a predávali zbrane, nástroje, plátno a hotový tovar. Tradičný africký obchod a spoločnosť sa tým menili. Niektoré oblasti, napr. západná Afrika, stratili veľa ľudí ako otrokov*.  Keď náčelníci a obchodníci robili výnosné obchody s Európanmi, rástli ekonomické rozdiely a vznikal začarovaný kruh neistoty, keďže Európania štvali kmene proti sebe, aby sa navzájom zotročovali. Niektorí náčelníci dokonca predávali do otroctva vlastných ľudí. Východnú Afriku zas negatívne ovplyvnil arabský obchod s otrokmi.

* O tejto smutnej kapitole dejín západoafrických kráľovstiev hovorí aj významné autobiografické dielo The Interesting Narrative of the Life of Olaudah Equiano (1789). Už i toto dielo samotné je skvelým príkladom kvalitného literárneho diela napísaného domorodým Afričanom tmavej pleti. Ďalší podobní spisovatelia a myslitelia toho obdobia: Ottobah Cugoano („Thoughts and Sentiments on the Evil and Wicked Traffic of the Slavery and Commerce of the Human Species“, 1787), Charles Ignatius Sancho (spisovateľ, herec, skladateľ; narodil sa priamo na otrokárskej lodi), poetka Phillis Wheatley („Poems on Various Subjects, Religious and Moral“, 1773)…

No a v dnešnej dobe už naozaj nie je núdza o kvalitné africké romány. Pán Magát by si mohol prečítať aspoň román Homegoing (autorka: Yaa Gyasi, rok vydania: 2016), ktorý by ho snáď aspoň trochu dovzdelal a priblížil mu hrozivé detaily ohavnej strašnosti menom rasizmus.

Z ďalších oblastí, ktorých sa pán M. dotkol, sa môžeme pozrieť napríklad ešte na hudbu. Naozaj nie je dôležité vyjadrovať sa ku všetkému. Zohľadniac absurditu Magátových výrokov na to dokonca ani nie som odkázaný.

Obr. 6: Hudobný skladateľ Joseph Bologne – Chevalier De Saint-Georges (1745-1799) (zdroj: http://rebloggy.com/post/music-history-black-history-senegal-caribbean-guadeloupe-classical-music-french/20196113653)

Vnímaví rozhľadení osvietení ľudia neprehliadajú ani nádherné diela (spadajúce do obdobia hudobného klasicizmu), ktoré zložil husľový virtuóz francúzsko-senegalského pôvodu Joseph Bologne, Chevalier de Saint-Georges (1745 1799; vo svete hudby známy aj ako „Black Mozart“ – na tento výraz však môžeme zabudnúť, bude to tak lepšie).  Je im tiež známa tvorba ďalších potomkov domorodých Afričanov tmavej pleti, ktorí svojím obdivuhodným nadaním nesmierne obohatili svet klasickej hudby George Bridgetower (1778 1860), José Mauricio Nunes Garcia (1767 1830), Samuel Coleridge-Taylor (1875 1912), Thomas ´Blind Tom´ Wiggins (1849 1908)…

Keby malo prenikanie európskeho vplyvu do subsaharskej Afriky kultúrny a mierový priebeh, klasická hudba by nebola záležitosťou tak silno spätou so západnou kultúrou, ale pozvoľna a prirodzene by sa vďaka o nič menej talentovaným domorodým Afričanom rozvíjala aj v ich domovine a obohacovala o umelecké prvky národov, kmeňov a etník afrického kontinentu.

Možno sa raz stane, že pán M. zatúži po kúsku africkej exotiky vysokej akosti napríklad v podobe lahodnej etiópskej kávy Tarara Coffee, čaju z byliniek pestovaných v kenskej oblasti Tharaka-Nithi, kvalitnej MIA čokolády z Madagaskaru a ďalších zaujímavých potravinárskych i módnych výrobkoch. V takom prípade ho môže prekvapiť balíček z Afriky, na ktorom sa bude vynímať štítok s nápisom Proudly Made in Africa

 

8./ OSTAŤ ČLOVEKOM

Tento článok si dovolím výstižne uzavrieť dvomi myšlienkami:

  • ideou známej drámy Kým kohút nezaspieva, ktorú napísal slovenský publicita a dramatik JUDr. Ivan Bukovčan (1921 – 1975):

„Človek nikdy nemá veľa možností… No vždy má aspoň jednu. Ostať človekom.”

  • svojím štvorverším:

„Tolerancia, pochopenie, EQ

kvintesencia mieru, hodváb krás

svetu chýba sťa celistvosť vetve,

ktorú zlomil víchrom Boreas…“

 


[1] zdroj informácií: ukážky z knihy „Almost All Aliens: Immigration, Race, and Colonialism in American History and Identity“ (Paul Spickard) voľne dostupné na Google Books

[2] The Historical encyclopedia of world slavery, Volume 1, ABC-CLIO, 1997 (Junius Rodriguez); s. 385

[3] https://www.brandeis.edu/press/books/brandeis-series-american-history/jewish-roots-in-southern-soil.html

[4] Goleman, D.: Emocionálna inteligencia. Citadella, 2017. s. 41, 42

[5] Stereotypy a nenápadné predsudky. Gaertner – Davidio: Prejudice, Discrimination, and Racism. New York: Academic Press, 1987.

[6] http://www.israelnationalnews.com/News/News.aspx/242203

[7] https://www.teraz.sk/veda/spoluobjavitel-struktury-dna-james-watso/317686-clanok.html

[8] https://www.yadvashem.org/yv/pdf-drupal/en/education/slovak/antisemitism_guidelines_slovak.pdf

Teraz najčítanejšie